Lucius Annaeus Seneca: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Bot: Odstránenie 60 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q2054) |
d typo, replaced: patrný → zrejmý (2), zahájil → začal |
||
Riadok 15:
O Senecovom živote pred rokom [[41]], kedy bol na príkaz cisára [[Claudius|Claudia]] poslaný do vyhnanstva, máme len málo dôveryhodných údajov. Mnoho jeho životopiscov preto chýbajúce fakty dopĺňa vymyslenými historkami alebo nepodloženými domnienkami. Seneca Mladší sa narodil v zámožnej rodine pochádzajúcej z hispánskej Corduby (dnes [[Cordoba]]) ako druhý syn významného rečníka [[Marcus Annaeus Seneca|Marca (či Lucia) Annaea Senecu]] (Senecu Staršieho). Senecova rodina patrila k rímskej nobilite a pravidelne sa pohybovala medzi [[Hispániou]] a [[Rím]]om. Seneca sa dostal do hlavného mesta ríše buď už v útlom veku alebo sa tu priamo narodil. Senecova rodina bola známa svojim republikánskym postojom, ktorý zdedil aj Seneca Mladší a ktorý mohol byť dôvodom jeho vypovedania roku 41.
V Ríme sa dostalo Senecovi tradičné rímske vzdelanie v rečníctve a [[filozofia|filozofii]]. Práve v tejto dobe sa Seneca zoznámil so [[stoicizmus|stoickou filozofiou]] prostredníctvom svojich učiteľov [[Attalus|Attala]] a [[Papirius Fabianus|Papiria Fabiana]] a zostal jej verný do konca svojho života. Okolo roku 26 Seneca podnikol cestu do [[Egypt]]a, kde slúžil jeden z jeho strýkov ako [[prefekt]]. Do Ríma sa vrátil roku 31 a
Zdá sa, že Senecova politická činnosť bola úspešná, vzhľadom na to, že si v roku 37 po Kr. vyslúžil nepriazeň cisára [[Caligula|Caligulu]], ktorý ho plánoval nechať zavraždiť. Život mu zachránil príhovor jednej z cisárových mileniek, ale napriek tomu Seneca neunikol vyhnanstvu, o ktoré sa postarala roku 41 manželka nového cisára [[Claudius|Claudia]], [[Messalina]]. Dôvodom pre nedobrovoľný pobyt na [[Korzika|Korzike]] malo byť cudzoložstvo, ktorého sa údajne dopustil s [[Germanicus|Germanicovou]] dcérou a [[Caligula|Caligulovou]] sestrou [[Iulia Livilla|Iuliou Livillou]]. Ako pravdepodobnejšie sa ale javí, že tento trest ho postihol ako jedného z politických odporcov režimu, ktorí sa sústredili okolo Germanicovej rodiny. Práve počas pobytu na Korzike napísal dve zo svojich filozofických prác o úteche. Roku 49 vymohla Senecov návrat do [[Rím]]a [[Claudius|Claudiova]] nová manželka [[Agrippina Mladšia|Agrippina]], ktorá ho vybrala ako vychovávateľa pre svojho syna Lucia Domitia, budúceho cisára [[Nero]]na.
Po Claudiovej smrti (54) sa Seneca stal spolu s veliteľom [[prétoriánska garda|prétorianskej gardy]] [[Sextus Afranius Burrus|Sextom Afraniom Burrom]] poradcom mladého cisára. Senecov vplyv na cisára bol
Keď bolo o tri roky neskôr odhalené [[Pisonovo sprisahanie]], ktoré malo za cieľ zvrhnúť Nerona, Seneca bol obvinený zo spoluúčasti. Je málo pravdepodobné, že by sa starý filozof sám do sprisahania zapojil, ale zdá sa, že o ňom aspoň vedel a mlčky ho schvaľoval. Nero mu prikázal spáchať samovraždu. Dramatický záznam o Senecovej smrti podáva historik [[Tacitus]]<ref>Tac. Ann. XV 60 – 64</ref>: Seneca sa pokúsil zabiť v rímskej spoločnosti obvyklým podrezaním žil, ale pre jeho vysoký vek a životosprávu bol tento spôsob bolestivý a neúčinný. Starý filozof sa pokúsil svoju smrť urýchliť požitím jedu, ale ani ten nepôsobil. Nadiktoval svoje posledné slova pisárovi a potom si nechal pripraviť horúci kúpeľ, v ktorom by sa jeho krv uvoľnila a on konečne vykrvácal. Tacitus uvádza, že nakoniec zomrel na udusenie v prehriatej nádrži s vodou.
Riadok 60:
=== Tragédie ===
Senecove tragédie sú jedinými v úplnosti dochovanými tragédiami v latinskom jazyku. Ich význam je o to väčší, že vznikli v cisárskom období, ktoré býva považované za úpadkovú doby rímskej drámy. Práve tragédia sa spolu s historiografiou stáva jedným z prostriedkov, ktorými aristokratická opozícia voči absolutistickému režimu vyjadruje svoju opozíciu. Tento zámer je
Do Senecových hier tiež preniká jeho filozofia. Do istej miery možno považovať jeho dramatickú tvorbu za radu príkladov, ktorými chce doplniť teoretickú náuku prezentovanú v svojom filozofickom diele. Opakovaným motívom všetkých hier sa stáva spor rozumu (''mens bona'') a vášňou (''furor''). Seneca pritom nie je idealista – jeho hrdinovia v boji s vlastnými sklonmi prehrávajú, poddávajú sa zlu a ničia tým život sebe i druhým. [[Medeia (mytológia)|Medea]] opustená manželom [[Iason]]om tak z pomsty zabíja ich spoločné deti, [[Faidra]], ktorá si nedokáže získať lásku nevlastného syna [[Hippolytos (mytológia)|Hippolyta]] spôsobuje jeho i vlastnú záhubu, [[Oidipus]], vrah vlastného otca a manžel svojej matky, sa sám oslepuje, aby sa sám potrestal.
| |||