Hirohito: Rozdiel medzi revíziami

'''Hirohito''' alebo posmrtným menom '''Šówa''' (jap. 昭和天皇 -  – ''Šówa-tennó''<ref>Šówa – „žiariaci mier“ – pochádza z výrazu [[obdobie Śówa]], čo je názov jeho panovníckej éry, ktorý si volí každý cisár sám</ref>)(* [[29. apríl]] [[1901]] – † [[7. január]] [[1989]]) bol 124. [[Japonsko|japonský]] [[cisár]], ktorý vládol v rokoch [[1926]] až [[1989]]. Vládol najdlhšie zo všetkých japonských cisárov a jeho vláda priniesla japonskej spoločnosti obrovské zmeny.

[[25. december|25. decembra]] [[1926]] zomiera jeho otec. Hirohito je korunovaný za cisára [[10. november|10. novembra]] [[1928]]. Začiatok Hirohitovej vlády (medzi rokmi 1926 až 1945) je poznamenaný silnou pozíciou japonských armádnych kruhov vo vláde. V roku 1932 došlo k faktickej strate civilnej kontroly nad armádou. Tá ovládla takmer všetku politickú moc v krajine, začala sa pripravovať na agresívnu vojnu vo východnej [[Ázia|Ázii]] a postupne zatiahla Japonsko do [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]]. Hirohito mal ale počas celej vojny faktickú moc a podporoval armádu tak vo vojne s Čínou, ako aj v konflikte proti USA a Veľkej Británii. Zodpovednosti za svoje činy sa ale okrem Hirohita vyhli aj všetci príslušníci jeho rodiny, ktorí boli zodpovední za rôzne vojnové zločiny -  – napríklad aj princ Jasuhiko Asaka, zodpovedný za [[Nankinský masaker]] (viac ako 300 000 mŕtvych čínskych civilistov a zajatcov za 6 týždňov po obsadení vtedajšieho hlavného mesta nacionalistickej Číny). Cisárskej rodine po skončení druhej svetovej vojny pomohli USA, pretože prostredníctvom jej vplyvu mohli lepšie kontrolovať Japonsko a po vypuknutí studenej vojny bolo Japonsko dôležitým spojencom USA v boji proti komunizmu v Ázii. Imunita cisárskej rodiny sa vzťahovala aj na Medzinárodný vojenský tribunál v Tokiu, pred ktorý predstúpilo množstvo Japoncov podozrivých zo spáchania vojnových zločinov -  – dokonca nik z nich nebol predvolaný ani ako svedok. 19. január 1946 zahájilzačal Medzinárodný vojenský tribunál v Tokiu svoju činnosť a súdne konania proti vojnovým zločincom boli zahájenézačaté od 3. mája 1946.

== Referencie ==