Francesco Petrarca: Rozdiel medzi revíziami

d
typo, replaced: - →  – , ý krát → ýkrát, poväčšinou → poväčšine, zahájil → začal, replaced: e( → e ( (2), )a → ) a
d (Bot: Odstránenie 75 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q1401))
d (typo, replaced: - →  – , ý krát → ýkrát, poväčšinou → poväčšine, zahájil → začal, replaced: e( → e ( (2), )a → ) a)
[[Súbor:Petrarca01.jpg|náhľad|Socha v Uffizi, Florencia]]
 
'''Francesco Petrarca''' (tiež ''Petrarca'' alebo ''Petrarch'', * [[20. júl]] [[1304]], [[Arezzo]] – † [[19. júl]] [[1374]], [[Arquà]] pri [[Padova|Padove]]) bol [[Taliansko|taliansky]] [[básnik]], predstaviteľ [[renesančný humanizmus|renesančného humanizmu]]. Do roku [[1353]] žil poväčšinoupoväčšine utiahnuto pri [[Avignon]]e.
 
Jeho humanistické pôsobenie začalo objavením [[Augustín z Hippa|Augustína]] a [[Marcus Tullius Cicero|Cicera]], ktorí sa preň stali živými nositeľmi novej duchovnej epochy.
 
== Život ==
F. Petrarca sa narodil v Arezze, odkiaľ sa v roku [[1313]] presťahoval do [[Avignon]]u, kde zahájilzačal svoje štúdium, od roku [[1318]] študoval práva v [[Montpellier]] a potom (od roku [[1322]]) v [[Bologna|Bologni]], štúdium ukončil z finančných dôvodov krátko po smrti svojho otca (1326). Ešte v roku [[1326]] sa stal [[kňaz]]om. Jeho kariéra v cirkevných službách bola pomerne úspešná, niekoľkokrát vyzýval [[pápež]]a k návratu do [[Rím]]a. Roku [[1343]] bol poverený pápežom na diplomatickú cestu do [[Neapol]]a, po návrate neprijal [[biskupstvo]].
 
Roku [[1347]] vyzýval pri vzbure v [[Rím]]e k obnove [[Antika|antického]] Ríma, čo viedlo k ochladeniu vzťahov medzi ním a rodinou Colonnov, s ktorou sa veľmi priatelil, a pápežovým okolím. V tom istom roku bol nútený prijať [[kanonikát]] v [[Parma|Parme]].
 
== Tvorba ==
Vo svojich morálnofilozofických spisoch Petrarca podáva syntézu grécko-rímskych mravných ideálov a humanistických cieľov. Vrcholom jeho tvorby je básnická zbierka ''Spevník''(Canzionere). U nás vyšla pod názvom ''Sonety pre Lauru''. Zbierka obsahuje takmer 400 ľúbostných [[Báseň|básní]] – najmä [[sonet]]ov -  – v ktorých básnik ospevuje svoju milú Lauru. Petrarcova ľúbostná lyrika sa neusiluje iba o vykreslenie idealizovaného portrétu milovanej ženy, ale obdarúva Lauru aj vlastnosťami reálnej bytosti.
 
Zbierka sonetov v ich klasickej forme (4,4,3,3) pozostáva z dvoch častí:
# "Za Laurinho života", ktorá obsahuje 207 sonetov v origináli
# "Po Laurinej smrti", obsahuje 86 sonetov v origináli
# "Trionfi", ktoré sú menej významné (menej kvalitné) a v slovenskom vydaní neboli zahrnuté.
 
Básnik spieva o svojej platonickej láske, ktorú uvidel prvý krátprvýkrát 6.4.1327 v [[Avignon]]e na pápežskom dvore. Zostala nedosiahnuteľným ideálom až do konca života. Presne o dvadsaťjeden rokov 6.4. 1348 umrela. Celý tento čas písal Petrarca ľúbostné sonety.<ref>Sonety pre Lauru, vydal Slovenský spisovateľ, v r. 1968, 1.vydanie, slovenský preklad: Ľ.Peterajová a Vojtech, doslov Mihálik, Doslov</ref>
 
V roku 1341 bol korunovaný v Ríme na Veľkonočnú nedeľu za kráľa básnikov vavrínovým vencom.
74 747

úprav