Ivan Hopta: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Posledné úpravy používateľa 87.197.106.70 (diskusia) vrátené; bola obnovená posledná úprava Dubhe |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
'''PhDr. Ivan Hopta, CSc.''' (* [[19. september]] [[1958]]) je slovenský politik.
{{ŠtB|D|meno=Ivan|priezvisko=Hopta|narodený=[[19. september]
Pri počutí slova Bielorusko, mnohých občanov napadnú asociácie spojené s politickou neslobodou. Nemožno sa tomu diviť, veď prakticky všetky slovenské, média už roky opakujú výmysly, ktoré nemajú nič spoločné so skutočnou realitou. A tá je naozaj iná. O tom som sa mohol presvedčiť na vlastné oči, keď som túto krajinu navštívil. A nebolo to len ráz. Veď len v tomto roku som mal možnosť dvakrát navštíviť známe bieloruské mesto Brest. V máji som tam bol ešte ako poslanec NR SR na oslavách 61. výročia ukončenia druhej svetovej vojny a nedávno v júli už ako bežný turista spolu s manželkou i synom som spoznával historické i kultúrne pamätihodnosti Brestu. Pred odchodom do tejto krajiny mi veľvyslanec Bieloruska na Slovensku Dr. Valerij I. Voronetský povedal: „ Pán Hopta, my nechceme, aby nás média chválili, chceme len, aby písali pravdu. Napíšte pravdu, pravdu o našej krajine i jej ľuďoch.“
Rád to robím, veď občania Slovenska, ale aj Českej republiky, kde tiež čítajú naše noviny majú právo aj na iné informácie, než na tie, ktorými ich denne masíruje slovenská i česká pravicová tlač.
Dnes čitateľom ÚSVITU chcem priblížiť bieloruské mesto Brest, ktoré vďaka svojej polohe sa stálo západnou branou Bieloruska.
BIELORUSKO V KOCKE
Skôr než zavítame do pekného mesta Brest, priblížime našim čitateľom aspoň v základných údajoch samotné Bielorusko.
Oficiálny názov krajiny je Bieloruská republika. Hlavou štátu je prezident krajiny, ktorým je od 20. júla 1994 Alexander Grigorjevič Lukašenko. Predsedom vlády je Sergej Sidorskij. Bielorusko je prezidentskou republikou. Jeho rozloha je približne štyri krát väčšia ako rozloha Slovenskej republiky – presne 207 595 km2. Hlavným mestom krajiny je Minsk, v ktorom žijú necelé dva milióny obyvateľov. Bielorusko má 2900 km dlhé hranice – susedí s Ruskom, Ukrajinou, Litvou, Poľskom a Lotyšskom. Oficiálnym štátnym jazykom v Bielorusku je bieloruština a ruština, ktorou hovorí väčšina obyvateľov krajiny. Obidva jazyky majú rovnoprávne postavenie. Bielorusko je územne rozdelené na mesto Minsk a 6 oblastí (Brestská, Vitebská, Gomelská, Minská, Grodnenská a Mogilevská), ktoré sa ďalej delia na okresy. Bielorusko má približne 10 miliónov obyvateľov. V mestách žije 72% obyvateľstva, v dedinách 28% (stav ku konci roku 2004). Nezamestnanosť sa v Bielorusku pohybuje na úrovni 2,6 percenta a je ďaleko najnižšia zo všetkých krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Najrozšírenejším náboženstvom v krajine je pravoslávna viera, ale žijú tam aj katolíci, protestanti, či muslimovia, alebo židia. Skoro polovica obyvateľstva sa nehlási k žiadnemu náboženstvu. V krajine prevažujú roviny a pahorkatiny, ktorých stredná nadmorská výška je len 160 metrov. Bieloruskom preteká viac ako 4 000 riek a nachádza sa v ňom približne 11 000 jazier. Najvyššie položeným bodom v krajine je len 345 vysoký vrch Cholm Dzeržinskaja v Minskej oblasti. Za svoje najväčšie nerastné bohatstvo Bielorusi považujú draselné soli, kamennú soľ, rašelinu a drevo. Najväčšími riekami sú Dneper, Východná Dvina, Neman a Bug. Hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa dosahuje približne 2 100 dolárov. Najviac – 45 % sa na ňom podieľajú služby, priemysel má 39 % a poľnohospodárstvo 16 % podielu na HDP. Oficiálnou menou v Bielorusku je bielorusky rubeľ. Štátnym sviatkom krajiny je 3. júl – Deň nezávislosti.
BREST – ZÁPADNÁ BRANA BIELORUSKA
Mesto Brest je administratívnym centrom Brestskej oblasti. Samotné mesto má rozlohu 7400 hektárov, z nich jedna šestina je zeleň. Brest susedí s Poľskom i Ukrajinou a pretekajú cez neho dve rieky – Západný Bug a Muchavec. Mesto má výhodné geopolitické postavenie a je zároveň aj významným dopravným uzlom. Zo železničnej stanice denne odchádza takmer 100 vlakov, medzi nimi aj vlaky do Moskvy, Ďalekého Východu, či dokonca Číny. Významná je aj autobusová doprava, nakoľko cez mesto prechádza autostráda Berlín – Varšava – Minsk – Moskva. Do Čierneho mora sa dá dostať z Brestu po rieke Pina a Dneprovsko-Bugskom kanáli. Brest má aj svoje letisko, aj keď sa veľmi málo využíva. Mesto Brest ako prvé v Bielorusku začalo v roku 1993 s privatizáciou komunálnych služieb a v roku 1996 bola v meste vytvorená prvá bieloruská slobodná ekonomická zóna, v ktorej súčasnosti sa nachádza približne 100 firiem z 22 krajín. Medzi nimi aj mnohé západné štáty, ktoré tak radi kritizujú Bielorusko. Žiaľ, slovenské firmy tam chýbajú, aj keď z východného Slovenska je do Brestu tak ďaleko ako do Bratislavy. Z Humenného je to presne 485 km. V Breste majú svoje diplomatické zastúpenia viaceré krajiny a to vo forme generálnych konzulátov – Rusko, Poľsko, Ukrajina a Mongolsko. Samotné mesto Brest má družbu s viacerými mestami z Ruska, Ukrajiny, Poľska, Nemecka, Holandska, Číny, Bulharska a iných krajín.
HISTÓRIA A SÚČASNOSŤ BRESTU
Mesto Brest sa po prvýkrát v histórii spomína v roku 1019 v Povesti súčasných rokov. V 11. storočí mesto sa stalo staroruským obchodným centrom. V 12. storočí bol postavený zámok, ktorý slúžil na upevnenie mesta ako obchodného centra Okolo roku 1240 pri Breste sa odohrala bitka s mongolsko-tatárskymi hordami. V 14. až 16. storočí mesto Brest sa stalo jedným z najvýznamnejších centier, patriacich do Veľkého litovského kniežactva. V roku 1553 brestský starosta Nikolaj Černij založil prvú bieloruskú tlačiareň, kde v roku 1563 bola vydaná unikátna Brestská biblia. Významný rozvoj zaznamenáva mesto v 70. – tých rokoch 19. storočia, kedy bol otvorený Dneprovsko-Bugskij kanál i zahájená prevádzka na železnici. Dňa 3. marca 1918 bol v známej Brestskej pevnosti podpísaný Brestský mier a 20. februára 1919 mesto obsadili poľské vojska. Podľa podmienok Rížskej mierovej zmluvy mesto Brest sa na 20 rokov stalo súčasťou Poľska. Dňa 22. septembra 1939 mesto Brest sa spojilo s Bieloruskou sovietskou socialistickou republikou.
Dňa 22. júna 1941 o 4. hodine ráno fašistické Nemecko napadlo na Sovietsky zväz. Mesto Brest i jeho pevnosť patrili medzi prvé mestá, na ktoré fašisti zaútočili. Brest sa hrdinsky bránil až do konca júla. Mesto bolo oslobodené 28. júla 1944 vojskami 1. Bieloruského frontu, ktorým velil maršal K. K. Rokossovskij. Po oslobodení v meste zostalo len 14 960 obyvateľov. Polovica domov a iných objektov bola zničená.
Dnes v meste Brest žije približne 300 tisíc obyvateľov. Mesto je rozdelené na dva okresy – Leninský (100 tisíc obyvateľov) a Moskovský (200 tisíc obyvateľov). V meste žije podľa národnosti 75 % Bielorusov, 16,5 % Rusov, 6,3 % Ukrajincov, 1,3 % Poliakov. Občania sa združujú v 32 cirkevných spolkoch, ktoré patria k 16. konfesiám. Najviac je pravoslávnych – 40 tisíc obyvateľov, 10 tisíc je katolíkov, ostatné konfesie ako evanjelici, baptisti, muslimovia, židia, budhisti, protestanti nie sú príliš početné. Z celkového počtu 300 tisíc obyvateľov sa k nejakému náboženstvu hlási asi jedna tretina obyvateľov.
V meste pracuje približne 10 politických strán, medzi nimi aj Komunistická strana Bieloruska. Taktiež činnosť vyvíja 76 spoločenských organizácií a 7 národnostno-kultúrnych spolkov.
EKONOMIKA, PRIEMYSEL, OBCHOD, VÝSTAVBA
Za posledných päť rokov sa objem priemyselnej produkcie v meste Brest zvýšil o 35 %. Niektoré miestne podniky ako OAO Brestseľmaš, ČUP Komlo a iné zvýšili svoju výrobu až štvornásobne. Rozvoj priemyselnej výroby pomáha samozrejme znižovať aj nezamestnanosť. Tá sa v súčasnosti v meste pohybuje na úrovni 1,5 % .
Priemerná mesačná mzda v meste je 285 dolárov. Kompletné poplatky za byt sa pohybujú mesačne od 30 do 50 dolárov. V meste sa nachádza 44 veľkých a malých štátnych podnikov, 2 584 družstevných, resp. akciových spoločností a 10 600 súkromných firiem.
Rýchlym tempom pokračuje aj výstavba mesta. Za posledných päť rokov sa postavilo viac ako 7 200 nových bytov. V tomto roku sa má postaviť približne 2200 nových bytových jednotiek. Medzi nimi sú aj tzv. sociálne byty pre sociálne slabších občanov. Výstavba bytov sa má ešte urýchliť a do konca roka 2010 zdvojnásobiť.
V meste je široko rozvinutý obchod, k čomu pomáhajú aj oficiálne trhoviská, ktorých je 7 a sú pod patronátom mesta. No v lete, čoho sme bol aj priamym svedkom je otvorených ďalších približne 200 menších trhovísk, na ktorých sa predáva rôzny tovar. Kto si myslí, že obchod je pod kuratelou štátu, je na veľkom omyle. Drvivá väčšina obchodov je v súkromných rukách, výnimku tvoria len niektoré obchody , medzi nimi aj GUM - hlavný univerzálny obchod, kde si môžete kúpiť najrôznejší tovar, predovšetkým domácej a ruskej produkcie. V meste je celkove 2 240 obchodov a obchodíkov, či iných obchodných centier. Platba kreditnou kartou ani Breste nie je ničím neobvyklým.
Dopravu v meste zabezpečuje 126 autobusov a 61 trolejbusov, 370 malých autobusov a k dispozícií je aj niekoľko stoviek na naše pomery lacných taxíkov. Umožňuje to pomerne nízka cena benzínu, ktorá sa pohybuje na úrovni 23 korún.
Komunálne služby v meste zabezpečuje 496 firiem, z ktorých je 272 súkromných. V meste je 120 tisíc telefónnych staníc. V roku 2003 bola daná do užívania digitálna telefónna ústredňa firmy Simens, ktorá má svetové parametre. Mobilné telefóny sú taktiež úplnou samozrejmosťou. Na rozdiel od Slovenska, vo firmách, ktoré ich prevádzkujú má väčšinový podiel štát a teda aj zisky idú nielen súkromníkom, ale aj štátu.
ZDRAVOTNÍCTVO, SOCIOÁLNA SFÉRA, ŠKOLSTVO
Zdravotníctvo je v Breste, podobne ako v celom Bielorusku na vysokej úrovni. Mal som sa o tom možnosť osobne presvedčiť pri prehliadke mestskej nemocnice, ktorej podmienky by mohli závidieť aj mnohé slovenské fakultné nemocnice. Čistota, veľké priestory, špičkové prístroje, kvalifikovaní lekári a iné veci na mňa urobili len ten najlepší dojem. Celkove v meste pôsobí 30 zdravotníckych zariadení, mnohé z nich sú vysoko špecializované len na niektoré druhy chorôb.
Na vysokej úrovni je aj sociálna sféra. Zvlášť veľká starostlivosť je venovaná ešte žijúcim účastníkom Veľkej vlasteneckej vojny. Za štátne prostriedky sa im opravujú nielen byty, ale aj vylepšuje životné prostredie pri ich domoch, pravidelne sa im poskytuje aj ďalšia iná materiálna pomoc.
V meste žije približne 55 tisíc dôchodcov, medzi aj mnoho invalidov. Aj o tých sa stará nielen štát, ale aj mestské orgány vytváraním vhodných podmienok pre ich život.
Vysokú úroveň dosahuje v meste aj školstvo. Na 1000 obyvateľov pripadá 205 občanov s vysokoškolským vzdelaním, čo je oveľa viac ako na Slovensku. Výchove detí sa venuje veľká pozornosť od najmladšieho veku. Osobne som navštívil materskú školu, ktorá má prekvapila nielen špičkovou výpočtovou technikou, ale aj ďalšou výbavou. Poznám mnohé slovenské materské školy, ale ešte ani v jednej som nevidel priestranné domčeky pre detí, v ktorých prebieha výučba na dvore v čase, keď je nepriaznivé počasie. Tých domčekov v jednej škôlke bolo niekoľko. Úplnou samozrejmosťou je aj vysokoškolské vzdelanie učiteliek, či na väčších škôlkach prítomnosť špecializovaných pedagógov a psychológov. V búrlivom rozvoji najmä po kvalitatívnej stránke je aj základné a stredné školstvo. O deti je tam postarané nielen počas školského roka, ale aj cez prázdniny, keď naplno fungujú pionierske tábory, kde deťom výdavky vo väčšine platí štát, resp. dopláca mesto. V meste sú významne aj dve univerzity – Brestská štátna univerzita A.S. Puškina a Štátna technická univerzita. Obidve majú niekoľko fakúlt, na ktorých spolu študuje viac ako 10 000 študentov. Štát na rozdiel od Slovenska celkom správne reguluje počty študentov, to znamená, že dáva smerné čísla na jednotlivé odbory. Takíto študenti majú štúdium úplne zdarma, s tým, že dva roky po škole odpracujú tam, kde ich krajina potrebuje. Fakulty však môžu prijať aj viac študentov, vtedy si však študenti musia za štúdium zaplatiť. Platby sa pohybujú od 500 do 900 dolárov ročne, podľa jednotlivých fakúlt. Sociálne slabším študentom sú platby odpustené, ostatní si môžu zobrať pôžičky za výhodných podmienok. Mal som možnosť navštíviť obidve univerzity, stretnúť sa s ich rektormi a musím povedať, že podľa prvých dojmov úroveň vzdelávania na týchto univerzitách je veľmi vysoká, o čom svedčia aj mnohé zahraničné ocenenia, ktoré získali študenti i učitelia týchto univerzít.
KULTÚRA, ŠPORT, MLÁDEŽ
Starostlivosť o kultúru a kultúrne zariadenia je zo strany štátu i samotného mesta na takej úrovni, o ktorej sa našim pracovníkom kultúry ani nesníva. V meste existuje unikátne múzeum, možno jediné svojho druhu na svete – Múzeum zachránených umeleckých cenností, v ktorom sa nachádzajú rôzne umelecké diela, ktoré chceli zločinci vyviesť nezákonným spôsobom z krajiny. Sú tam nielen vzácne ikony, obrazy, ale aj iné umelecké diela. V Múzeu histórii mesta je predstavený život mesta v minulosti i súčasnosti. V meste sú dve divadlá, jedno klasické a jedno babkové. Veľmi zaujímavé je aj múzeum starých železničných lokomotív, medzi ktorými boli aj lokomotívy z bývalého Československa. Ročne v Breste sa uskutoční približne 2 900 kultúrnych podujatí rôzneho charakteru, ktoré pripraví 150 umeleckých kolektívov pracujúcich na profesionálnej i dobrovoľnej báze. Je tam aj pekné kino, ktoré na rozdiel od slovenských kín, nemá absolútne núdzu o divákov. A najmä cez víkend zohnať lístok do kina je veľmi obtiažne. A pritom jeho kapacita je 700 miest.
O kultúre národa svedčí však nielen počet podujatí a ich kvalita, ale aj celkový vzhľad mesta. A musím povedať, že na každého Brest zapôsobí ako veľmi čisté a zelené mesto. Kvety a zeleň sú doslova na každom kroku. Bresťania sú kultúrni nielen preto, že sa vzorne starajú o svoje mesto, ale aj preto, že nepodľahli vlne, ktorá sa napríklad prehnala na Ukrajine a ponechali prakticky všetky názvy ulíc, tak ako boli pomenované za éry socializmu. Podobné konštatovania sa týka aj pamätníkov. A tak v Breste uvidíte nielen veľkú sochu Lenina, ale aj ulicu Marxa, či Engelsa. A to už nehovorím o uliciach, ktoré majú názvy po príslušníkoch protifašistického odboja. Tie sú pre nich doslova posvätne. Ako mi nejeden obyvateľ Bresta povedal, história je história, zbúraním pamätníka, či premenovaním ulice ju nezmeníš. A zvlášť história spätá s Veľkou vlasteneckou vojnou je tam doslova nedotknuteľná. Neviem, či ešte na svete existuje iná krajina, ktorá by si viac vážila účastníkov boja proti fašizmu, resp. viac dbala o pamiatky spojené s touto udalosťou.
Na druhej strane, kde dochádza k z menám, tak to je rekonštrukcia samotných ulíc. Mnohé z nich sa menia na zóny prechádzok, ktoré sú najmä v podvečer veľmi využívané.
Veľmi hrdí sú obyvatelia Brestu aj na rozvoj športovej infraštruktúry, ktorá za posledných päť rokov najmä vďaka osobnej podpore prezidenta Lukašenka dosiahla nebývalých rozmerov. Nedávno bol dokončený veľmi pekný futbalový štadión, ktorý spĺňa všetky parametre UEFA. Vybudovaný bol aj športový komplex Viktória, v ktorom sa uskutočňujú nielen športové podujatia, ale aj kultúrne akcie. Pojme 4 500 divákov. Dokončený bol zimný štadión i krytá ľahkoatletická hala. Pred dokončením je kanál pre vodné športy, ktorý patrí medzi najkrajšie na svete. V meste pracuje 45 športových klubov a ich členmi je viac ako 10 000 občanov. V 28 športových školách si svoje umenie zdokonaľuje približne 7 500 detí. Športu sa pravidelne venuje približne 70 000 obyvateľov mesta. Tí napĺňajú prezidentove snahy, že národ, ktorý športuje, je zdravý národ, resp. , že o čo viac štát dá peňazí do športu, o to menej vynaloží na zdravotníctvo. Najznámejšou športovkyňou mesta je samozrejme olympijská víťazka Júlia Nesterenková, ktorá na olympijských hrách v Aténách porazila v behu na 100 metrov slávne americké bežkyne a stala hrdinkou Bieloruska. Mesto sa pýši aj svojimi volejbalistkami, ktoré sú majsterkami krajiny, ale aj svojim známym baseballovým klubom, či klubom pozemného hokeja, ktorý patrí k špičke v Európe.
V meste žije takmer 100 tisíc mladých ľudí vo veku od 16 do 31 rokov. Sú to hlavne študenti stredných a vysokých škôl, ale aj mladí ľudia, ktorí už pracujú. O ich voľný čas sa stará nielen Bieloruský zväz mládeže, ktorého mestská organizácia má 7 500 členov, ale aj orgány mesta, či jednotlivé podniky.
MESTO MÔJHO OSUDU
„Je to mesto môjho osudu“, vyjadril sa nedávno pre mestské noviny Večerný Brest primátor mesta Alexander Palyšenkov, keď prostredníctvom tlače pozdravoval obyvateľov mesta pri príležitosti 62. výročia jeho oslobodenia. Mal som tu česť osobne sa s primátorom Brestu už dvakrát stretnúť. Okrem toho, že je to človek srdečný, otvorený, človek, ktorý nehovorí len o pozitívach, ale aj o problémoch, ktoré je potrebné riešiť, je to predovšetkým človek - vlastenec. Vlastenec, ktorý odovzdáva všetky svoje sily pre blaho svojho národa, svojej krajiny. O čom svedčia aj jeho slová: „Keď sa niečo podarí urobiť pre ľudí a ja vidím na ich tvárach spokojnosť, som nesmierne šťastný.“
Všetky svoje sily svojmu mestu odovzdáva aj predseda administrácie Moskovského okresu Alexander Šiško, ktorého som zastihol, keď práve riešil ubytovanie pre jedného z obyvateľov svojho okresu. „ Sme tu denne pre ľudí, ich problémy sú našimi problémami a my ich riešime tak, aby občania nášho okresu boli spokojní“, dodáva šéf Moskovského okresu A.A. Šiško. A jeho zástupca, ktorý má sprevádzal po meste Jevgenij Nikitič Šľjažko dodáva: „ Vieš Ivan, ukázali sme Ti všetko , čo sme považovali za dôležité, čo vystihuje naše mesto. Ale, aby si nemyslel, že niečo chceme pred Tebou skrývať, resp. zatajovať, povedz čo chceš vidieť, resp. s kým sa chceš stretnúť a urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme Ti vyšli v ústrety.“
Moje prianie bolo viac menej skromné. Chcel som navštíviť Bielovežský prales, ktorý sa nachádza asi 60 km od Brestu. Prales, v ktorom bola podpísaná zmluva o rozpade Sovietskeho zväzu. Ale o tom hádam nabudúce. Podobne, ako aj o Brestskej pevnosti, ktorá je najvýznamnejšou historickou pamiatkou mesta. Mesta, ktoré je veľké nielen rozlohou, či svojou súčasnou výstavbou, ale hlavne dobrosrdečnosťou svojich ľudí. Ľudí, ktorí milujú svoju krajinu, i svojho prezidenta. Ľudí, ktorí podobne ako aj ľudia na Slovensku majú svoje sny, ideály, svoje túžby, či ciele, svoje rodiny i priateľov, ale aj svoje problémy, pri riešení ktorých, sa však oveľa viac môžu spoľahnúť na svoj štát, či svoje mesto. Lebo ako hovorí primátor mesta Alexander Palyšenkov „štátne i mestské orgány sú tu pre ľudí a nie ľudia pre nich.“
Nie, nechcem robiť propagandu a tvrdiť, že v Bielorusku, či v Breste nemajú žiadne problémy. Takú krajinu, či mesto nepoznám. Chcem len poprosiť, či požiadať našich i svetových politikov i naše média, prenechajme riešenie týchto problémov na bieloruskú vládu, na bieloruský ľud. On si totiž v slobodných voľbách vybral cestu svojej budúcnosti, cestu, ktorá myslí na väčšinu národa, nielen na pár vyvolených. Cestu, ktorá doposiaľ bieloruským občanom prináša spokojný a mierový život.
Ivan Hopta
== Komunálna politika ==
| |||