Camille Claudelová: Rozdiel medzi revíziami

Uchvátená kameňom a zemou študovala v [[Académie Colarossi]] so sochárom [[Alfred Boucher| Alfredom Boucherom]]. (V tom čase prestížna výtvarná škola [[École des Beaux-Arts]] neumožňovala prijatie žien na štúdium.) V roku [[1882]] si Claudelová prenajala dielňu spoločne so skupinou žien z ktorých väčšinu tvorili Angličanky, okrem iných bola medzi nimi aj [[Jessie Lipscombová]]. V roku [[1883]] sa stretla s [[Auguste Rodin|Auguste Rodinom]] ktorý ju a jej priateľov vyučoval sochárstvo.

 

 

Začiatkom roka [[1903]], vystavovala svoje dielo na [[Salón]]e. Renomé Camille Claudelovej nevyplývalo len a iba z jej spojenia s Rodinom. V skutočnosti bola rovnako dobrá sochárka ako najlepší umeleckí vrstovníci. Jej práca bola podobná svojim duchom Rodinovym dielam ale odhaľovala vnútornú lyriku a imagináciu, najmä v známych sochách: ''Bronzovom valčíku'' (1893). ''Veku dospelosti'' (1900) je zreteľná mocná alegória odpútavania sa od Rodina. Claudelovej onyxová a malá bronzová ''Vlna'' (1897) bola vedomým zlomom obdobia, kedy sa inšpirovala Rodinom, s výtvarnou kvalitou celkom odlišnou od „heroického“ cítenia ich predošlých prác. S Rodinom naposledy spolupracovala na pomníku spisovateľa [[Honoré de Balzac|Balzaca]]. Uvádza sa, že obliecť sochu do mníšskeho rúcha bol jej nápad. Na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] Claudelová priťahovala mecenášov, obchodníkov a zažívala obchodný úspech, ktorý však nemal dlhé trvanie.

 

 

== Hospitalizácia v liečebni pre duševne chorých ==