Verzia z 12:59, 26. august 2006 upraviť Otm (diskusia \| príspevky) 11 608 editací filit ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 00:04, 24. september 2006 upraviť vrátiť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 3: V [[textová kritika\|textovej kritike]]: najstarší [[rukopis]] alebo prvá tlač [[literárne dielo\|literárneho diela]], najmä najstaršie zachované alebo nezachované, no rekonštruované predpokladané pôvodné znenie ako východisko dalšieho podania textov, dalších rukopisov. Termín ''archetyp'' sa v súčasnosti rozšíril pod vplyvom prác [[C. G. ~~Junga~~Jung]]a a označuje prvotné vrodené štruktúry kolektívneho nevedomia, psychický sediment opakujúcich sa životných situácií, úloh a zážitkov človeka. Pôsobením problémovej, krízovej situácie v osobnom alebo sociálnom živote dochádza k nevedomému oživeniu a sprítomneniu príslušného archetypu. Daný proces má spontánnu, automatickú povahu. Archetypická matrica a priori formuje činnosť fantázie a tvorivého myslenia. Pomocou tejto matrice Jung vysvetľuje existenciu opakujúcich sa [[motív\|motívov]] v [[mýtus\|mýtoch]] a [[rozprávka\|rozprávkach]] rôznych [[národ\|národov]] ''večných'' obrazov [[svetová literatúra\|svetovej literatúry]] a [[svetové umenie\|svetového umenia]]. ~~v [[mýtus\|mýtoch]] a [[rozprávka\|rozprávkach]] rôznych [[národ\|národov]] ''večných'' obrazov [[svetová literatúra\|svetovej literatúry]] a [[svetové umenie\|svetového umenia]].~~ == Archetyp podľa Junga == Podľa Junga je archetyp apriórna, autonómna, dedičná štruktúra ľudského nevedomia bez špecifického obsahu. Obsah nadobúda až v priebehu individuálneho života, kdey sa osobná skúsenosť viaže na archetypálne formy. Treba rozlišovať medzi vlastným formálnym archetypom, ukrytým v nevedomí, a konkrétnym archetypálnym obrazom, manifestujúcim na úrovni vedomia. Archetypy majú numinóznu povahu, to znamená, že človeka fascinujú, vzbudzujú bázeň a posvätnú úctu. Archetypálne obrazy sa objavujú v snoch, halucináciách psychotických pacientov, alebo v náboženských a mytologických symboloch, postavách a dejoch. [[kultúra archaická\|Archaické kultúry]] považovali archetypy za vyššie sily spirituálneho charakteru, [[boh\|bohov]], [[démon\|démonov]] alebo [[duch\|duchov]]. Archetypálne obrazy ako mytologické symboly sa ako rituály a dogmy prejavujú vo všetkých [[náboženstvo\|náboženstvách]] a svetových [[ideológia\|ideológiách]]. Vzhľadom schopnosť archetypov podstatne ovplyvňovať alebo aj ovládnuť vedomé ego sa archetypy javia ako autonómne psychické mocnosti. V náboženských, etnických a ideologických vojnách alebo davových hnutiach sa uvoľňuje deštruktivna psychická energia, viazaná na archetypy. Asimilácia archetypálnych symbolov do náboženstva alebo ideológie totiž umožňuje transformáciu psychickej energie a jej uvoľnenie na úrovni vedomia. Náboženské a magické rituály, ktoré [[národ prírodný\|prírodné národy]] uskutočňujú pred lovom alebo vojnovou výpravou, umožňujú mobilizovať ich psychickú energiu pre určité ciele. Ľudská kultúra neutralizuje ničivý vplyv psychickej energie, viazanej na archetypy, a môže ju aj využívať pre vlastné civilizačné úsilie vytváraním harmonickych a konzistentných ''duchovných'' systémov,v ktorých sa archetypy objektivizujú v podobe symbolov - archetypálnych obrazov. V dejinách ide o nájdenie vhodnej formy rituálu, ktorý by predstavoval optimálne formovanie vzťahu ľudskej kultúry k projektívnej podobe kolektívnych archetypov. Archetypy súvisia fylogeneticky s [[inštinkt\|inštinktami]]; archetyp je psychický náprotivok inštinktu. Archetyp a inštinkt podnecujú človeka k akcii a človek si neuvedomuje skutočné motívy svojho konania. Najznámejšími identifikovanými archetypmi sú: [[persona]], [[tieň ]], [[anima]], [[animus]], [[Veľká Matka]], [[múdry starec]] a [[selbst]]. == Externé odkazy ==

Archetyp (psychológia): Rozdiel medzi revíziami