Viktor Frankl: Rozdiel medzi revíziami

infobox, kat, formulácia, wikilinky
d (Bot: Odstránenie 39 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q154723))
(infobox, kat, formulácia, wikilinky)
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Viktor Frankl
| Rodné meno =
| Portrét =
| Veľkosť obrázka =
| Popis =
| Dátum narodenia = [[26. marec]] [[1905]],
| Miesto narodenia = [[Viedeň]], [[Rakúsko-Uhorsko]]
| Dátum úmrtia = {{dátum úmrtia a vek|1997|9|2|1905|3|26}}
| Miesto úmrtia = [[Viedeň]], [[Rakúsko]]
| Známy vďaka =
| Známa vďaka =
| Alma mater =
| Profesia = [[neurológia|neurológ]] a [[psychiatria|psychiater]]
| Podpis =
| Webstránka =
| Poznámky =
| Manžel =
| Manželka =
| Deti =
| Rodičia =
| Partner =
| Partnerka =
| Príbuzní =
}}
 
[[Súbor:Viktor Frankl2.jpg|thumb|Viktor Frankl]]
'''Viktor Emil Frankl''' (* [[26. marec]] [[1905]], [[Viedeň]] – † [[2. september]] [[1997]], Viedeň) bol [[Rakúsko|rakúsky]] [[neurológ]] a [[psychiater]].
 
==Život==
Viktor Emil Frankl sa narodil 26. 3.marca 1905 vo Viedni. Jeho rodičia pochádzajú z Pohořelic u [[Pohořelice (okres Brno-venkov)|BrnaPohořelic]]. Mal dvoch súrodencov - staršieho brata Waltera a mladšiu sestru Stellu. Jeho rodičia pochádzali z [[Česko|Česka]], matka zo starého [[Praha|pražského]] židovského rodu, otec z Pohořelic na južnej Morave. Otec vykonával funkciu riaditeľa na [[rakúsko]]m ministerstve sociálnych vecí.
 
Počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] žila rodina až v tak veľkej biede, že deti museli chodiť v Pohořeliciach žobrať a kradnúť kukuricu na pole.
V roku 1942 sa oženil so svojou prvou ženou, staničnou sestrou Tilly Grosserovou. Boli jednou z posledných dvojíc Židov, ktoré dostali povolenie od národných socialistov na sobáš. Tilly musela obetovať ich nenarodené dieťa, keďže Židom bolo zakázané mať deti, i keď boli manželmi. O deväť mesiacov neskôr ho zatkli aj s manželkou a celou rodinou a deportovali ich do [[Terezín]]a (len jeho sestra Stella emigrovala už skôr do [[Austrália (štát)|Austrálie]]).
 
V [[Osvienčim]]e, [[Dachau]] a Terezíne strávil Frankl za dramatických okolností zvyšok vojnových rokov. Počas pobytu v koncentračných táboroch neustále stojí zoči-voči smrti, napokon ochorie i na [[škvrnitý týfus]]. Keď je tábor oslobodený americkými oddielmi, Frankl sa vracia do Viedne. Zisťuje zdrvujúce správy o svojich blízkych: manželka zahynula až po oslobodení anglickými oddielmi, Franklov otec zomrel hladom v Terezíne, jeho matka a brat v Osvienčime.
Zisťuje zdrvujúce správy o svojich blízkych: manželka zahynula až po oslobodení anglickými oddielmi, Franklov otec zomrel hladom v Terezíne, jeho matka a brat v Osvienčime.
 
V ťažkých chvíľach po návrate mu pomáhali priatelia a práca, a v tom čase napísal počas iba deviatich dní knihu „Ein Psychologe erlebt das Konzentrationslager“. Vydal ju najskôr anonymne, no vzápätí vyšla pod názvom „... trotzdem Ja zum Leben sagen“ - '''„Napriek všetkému povedať životu áno“'''. Túto knihu sa snažil písať počas pobytu v táboroch, no niekoľkokrát mu ju zničili a po vojne ju spamäti rekonštruoval.
 
Tu si dramaticky overoval svoju psychologickú intuíciu, sformulované psychologické a filozofické postoje. Zistil, že to, akým človek bude, záleží na ňom. V koncentračných táboroch extrémny hlad vzbudil v niektorých ľuďoch zviera a v iných najjemnejšiu ušľachtilosť. Známy je aj jeho príklad o životnej orientácii jednovaječných dvojčiat. Jeden z týchto bratov sa stal kriminálnikom, zdatným a rafinovaným a druhý kriminalistom, takým istým.
 
Zistil, že to, akým človek bude, záleží na ňom.
Aj v koncentráku extrémny hlad vzbudil v niektorých ľuďoch zviera a v iných najjemnejšiu ušľachtilosť.
 
Známy je aj jeho príklad o životnej orientácii jednovaječných dvojčiat. Jeden z týchto bratov sa stal kriminálnikom, zdatným a rafinovaným a druhý kriminalistom, takým istým.
 
== Najdôležitejšie princípy jeho teórie ==
Ako [[existencializmus|existencialista]] považuje za základnú ľudskú vlastnosť slobodu vôle, aj keď jej uplatnenie nemusí byť ľahké. Človek nie je slobodný od podmienok, v ktorých žije, ale je slobodný na to, aby k nim zaujal stanovisko. Podmienky človeka nedeterminujú úplne. Záleží vždy na ňom, či sa im podrobí a vzdá, alebo nie. Môže sa i povzniesť nad ne.
 
Taktiež uznáva osud, ale v jeho rámci priznáva indivíduu slobodu rozhodovania a konania. Sloboda teda nie je bez [[determinizmus|determinizmu]], ale napriek determinizmu.
 
Teda nie sloboda bez [[determinizmus|determinizmu]], ale napriek determinizmu.
 
== Vôľa k zmyslu ==
60 833

úprav