Štátne občianstvo: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 178.40.66.132 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Hatti |
|||
Riadok 6:
Aj keď občan štátu nežije na jeho teritóriu, môže bez obmedzení využívať svoje občianske práva, čo dokladá, že občan a štát sú vo vzťahu, z ktorého vyplývajú určité práva a zákonite aj povinnosti, ktoré sa môžu meniť zmenou spoločenských, politických a právnych podmienok. Vzájomný vzťah štátu a občana môžeme nazvať štátno-občianskym vzťahom.
==Nadobudnutie štátneho občianstva==
Štátne občianstvo sa môže získať mnohými spôsobmi, ktoré sa odlišujú od seba charakterom nadobúdateľa, jeho situáciou atď.
Najbežnejším spôsobom nadobudnutia štátneho občianstva je filiácia, čiže narodenie v príslušnom štáte. V celku je najjednoduchším spôsobom nadobudnutia občianstva narodenie v danom štáte.
Dieťa narodené na území určitého štátu sa stáva jeho občanom v prípade, že aspoň jeden z rodičov je občanom príslušného štátu. Toto sa stáva napríklad v prípadoch, že sa dieťa narodí mimo územia, ktorého občanmi sú jeho rodičia, poprípade jeden z rodičov. Nie v každom prípade musí mať rodič také isté štátne občianstvo ako dieťa, napríklad v prípade bezdomovca. Tento pojem sa v medzinárodnom práve chápe ako stav človeka bez štátneho občianstva. V tomto prípade získa dieťa automaticky štátne občianstvo štátu, v ktorom sa narodilo. Tento spôsob nadobudnutia štátneho občianstva je sprevádzaný tým, že rodič alebo obaja rodičia dieťaťa ostávajú na území štátu, ktorého je ich dieťa občanom a tým nemôžu byť z krajiny vyhostení.
[[Kategória:Právo]]
[[Kategória:Medzinárodné právo]]
[[en:Citizenship]]
| |||