Verzia z 00:09, 9. marec 2013 upraviť Addbot (diskusia \| príspevky) 108 055 editací d Bot: Odstránenie 33 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q216063) ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 21:09, 22. marec 2013 upraviť vrátiť Lalina (diskusia \| príspevky) S právom rollback 136 084 editací infobox, preklepy Ďalšia úprava →
Riadok 1: {{Infobox Osobnosť ~~[[Obrázok:Charlotte Corday.PNG\|210px\|náhľad\|Charlotta Cordayová]]~~ \|Meno = Charlotte Cordayová ~~[[Obrázok:Charlotte Corday.jpg\|210px\|náhľad\|Paul Jacques Aime Baudry: Charlotta Cordayová, 1858]]~~ \|Portrét = Charlotte Corday.PNG '''Charlotta Cordayová''' (* [[27. júl]] [[1768]], [[Saint-Saturnin-des-Ligneries]] – † podľa revolučného kalendára 29. Messidor roku I. alebo [[17. júl]] [[1793]], [[Paríž]]), celým menom '''Marie Anne Charlotte Corday d'Armont''', zavraždila [[Jean-Paul Marat\|Jeana-Paula Marata]], jedného z popredných mužov [[Veľká francúzska revolúcia\|Veľkej francúzskej revolúcie]].▼ \|Popis = francúzska šľachtičná a atentátnička \|Dátum narodenia =[[27. júl]] [[1768]] \|Miesto narodenia = [[Les Champeaux\|Saint-Saturnin-des-Ligneries]], [[Francúzsko]] \|Dátum úmrtia = {{dúv\|1793\|7\|17\|1768\|7\|27}} \|Miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] \|}} ▲'''Charlotta Cordayová''' (* [[27. júl]] [[1768]], [[Les Champeaux\|Saint-Saturnin-des-Ligneries]], –[[Francúzsko]] - † ~~podľa revolučného kalendára 29. Messidor roku I. alebo~~ [[17. júl]] [[1793]], [[Paríž]]), celým menom '''Marie Anne Charlotte Corday d'Armont''', zavraždila [[Jean-Paul Marat\|Jeana-Paula Marata]], jedného z popredných mužov [[Veľká francúzska revolúcia\|Veľkej francúzskej revolúcie]]. ~~== Život ==~~ == Životopis == Charlotta Cordayová pochádzala z francúzskej šľachtickej rodiny Françoisa de Corday d’Armont a Jacqueline-Charlotte-Marie de Gontier des Autiers. Bola pravnučkou dramatika [[Pierre Corneille\|Pierra Corneille]]. Po matkinej smrti ju poslali do kláštora v [[Caen]] v [[Normandia\|Normandii]], kde bola vychovávaná od trinástich do devätnástich rokov, do roku [[1790]], kedy bol kláštor zrušený. Potom ju prijala jej teta Madame de Bretteville, v [[Caen]], u ktorej žila až do svojho odchodu do ~~[[Paríž]]a~~Paríža. Charlotta sa nadchla pre idey Francúzskej revolúcie, čítala [[Jean-Jacques Rousseau\|Rousseauove]] knihy a stala sa [[girondisti\|girondistkou]]. Rozrušená z postupujúceho útlaku a popravou kráľa [[Ľudovít XVI.\|Ľudovíta XVI.]], rozhodla sa zabiť Marata, radikálneho [[Jakobíni\|jakobína]], ktorý sa výraznou mierou podpísal pod vražedný politický teror vo vtedajšom ~~[[Francúzsko\|~~Francúzsku]]. [[9. júl]]a [[1793]] odišla Charlotta z [[Caen]] do ~~[[Paríž]]a~~Paríža, kde prišla [[11. júl]]a. So sebou mala vydanie [[Plutarchos\|Plutarchovych]] ''Paralelných životopisov''. Po príchode do hlavného mesta šla hľadať Marata. Keď ho nenašla v konvente, rozhodla sa ísť za ním domov. Na tržnici si kúpila za dva franky mäsiarsky nôž a ako zámienku napísala list, s ktorým sa za ním vydala, aby mu ho doručila. Jean-Paul Marat ju prijal sediac vo vani. Mal nepríjemné kožné ochorenie (psoriázu) a na zmiernenie bolesti odpočíval v kúpeli, kde aj pracoval a prijímal návštevy. Cordayová ako dôvod svojej návštevy uviedla, že prišla udať caenských girondistov. Kým si Marat zapisoval mená, vytiahla Charlotta nôž a bodla ho do hrude. Marat stačil iba vykríknúť a zomrel. Charlottu okamžite zatkli a poslali do parížskej väznice [[Conciergerie]]. V ten večer napísala list svojmu otcovi (jeho obsah je známy, pretože sa čítal počas jej súdneho procesu). ''Odpusťte mi, môj drahý otec, že som so svojím životom nakladala bez Vášho dovolenia. Pomstila som nevinné obeti a predišla ďalším katastrofám. Ľud sa jedného dňa zaraduje, že bol zbavený tyrana. (...) Zbohom, môj drahý otec, prosím Vás, aby ste na mňa zabudli, alebo skôr sa radovali z môjho odchodu, ktorého príčina je tak krásna. Bozkávam svoju sestru a milujem ju z celého srdca, rovnako ako všetkých mojích príbuzných. Nezabudnite na ten verš z [[Pierre Corneille\|Corneilla]]:<br/>Zločin je potupa, nie popravisko!'' [[Obrázok:The heroic Charlotte la Cordé, upon her trial, at the bar of the revolutionary tribunal of Paris, July 17, 1793.jpg\|250px\|vľavo\|náhľad\|Poprava Charlotty Cordayovej]] ▼ Na popravisko ju viezli v červenej košeli, akú nosili ~~zradcovia. Pred popravou odmietla kňaza. Jej~~▼ Nasledujúci deň bola predvedená pred Revolučný tribunál, kde bola odsúdená k sťatiu na [[gilotína\|~~gilotíne~~gilotínou]]. Cordayovej advokát sa snažil postaviť obhajobu na „pomätení mysle“, ale ona to odmietla a vyhlásila, že vedome spáchala atentát.▼ Na popravisko ju viezli v červenej košeli, akú nosili zradcovia. Pred popravou odmietla kňaza. Jej posledným želaním bolo, aby jeden z členov národnej gardy nakreslil jej [[portrét]]. Ako odmenu mu venovala kaderu svojich vlasov. Počas celého procesu preukazovala Charlotta nevšednú vyrovnanosť a pokoj. Cestu na popravisko zaznamenal vo svojich pamätiach parížsky kat [[Charles Henri Sanson~~\|Sanson]]~~:▼ ▲Nasledujúci deň bola predvedená pred Revolučný tribunál, kde bola odsúdená k sťatiu na [[gilotína\|gilotíne]]. Cordayovej advokát sa snažil postaviť obhajobu na „pomätení mysle“, ale ona to odmietla a vyhlásila, že vedome spáchala atentát. ''{{Citát\|Vystúpili sme na káru. Boli tam dve miesta na sedenie, ponúkol som jej, nech si sadne, odmietla. (...) Ja som sa každú chvíľu otáčal, aby som sa na ňu pozrel a čím viac som sa na ňu pozeral, tým viac som od nej nemohol odtrhnúť oči. Nebolo to kvôli jej kráse, ktorá bola skutočne nevšedná, ale zdalo sa mi nemožné, že celý ten čas zostáva taká pokojná, odvážna (...) a stále som sa uisťoval, či neomdlela. (...) Keď som povedal: “Trvá to dlho, však?”, odpovedala len: “Ach čo! Veď tam ~~dôjedeme~~dôjdeme.” a jej hlas bol úplne pokojný. Keď sme prišli na Námestie Revolúcie, postavil som sa pred ňu, aby nevidela gilotínu. Pozrela sa na mňa a povedala: “Mám právo byť zvedavá. Nikdy som to nevidela.”''}}▼ ▲Na popravisko ju viezli v červenej košeli, akú nosili zradcovia. Pred popravou odmietla kňaza. Jej ▲posledným želaním bolo, aby jeden z členov národnej gardy nakreslil jej [[portrét]]. Ako odmenu mu venovala kaderu svojich vlasov. Počas celého procesu preukazovala Charlotta nevšednú vyrovnanosť a pokoj. Cestu na popravisko zaznamenal vo svojich pamätiach parížsky kat [[Charles Henri Sanson\|Sanson]]: ▲[[Obrázok:The heroic Charlotte la Cordé, upon her trial, at the bar of the revolutionary tribunal of Paris, July 17, 1793.jpg\|250px\|vľavo\|náhľad\|Poprava Charlotty Cordayovej]] ▲''Vystúpili sme na káru. Boli tam dve miesta na sedenie, ponúkol som jej, nech si sadne, odmietla. (...) Ja som sa každú chvíľu otáčal, aby som sa na ňu pozrel a čím viac som sa na ňu pozeral, tým viac som od nej nemohol odtrhnúť oči. Nebolo to kvôli jej kráse, ktorá bola skutočne nevšedná, ale zdalo sa mi nemožné, že celý ten čas zostáva taká pokojná, odvážna (...) a stále som sa uisťoval, či neomdlela. (...) Keď som povedal: “Trvá to dlho, však?”, odpovedala len: “Ach čo! Veď tam dôjedeme.” a jej hlas bol úplne pokojný. Keď sme prišli na Námestie Revolúcie, postavil som sa pred ňu, aby nevidela gilotínu. Pozrela sa na mňa a povedala: “Mám právo byť zvedavá. Nikdy som to nevidela.”'' Maratova vražda však revolučný teror nezastavila, práve naopak rozdúchala nový hon na nepriateľov revolúcie, podľa odborníkov zahynulo vtedy viac ľudí, ako keby ich napísal na zoznam Marat. == Zaujímavosť == Zavraždením ~~[[Jean-Paul Marat\|~~Marata]] z neho Charlotta Cordayová nechtiac urobila mučeníka revolúcie a jeho busty nahradili krucifixy. Sama potom bola považovaná za obludu a špinu [[Francúzsko\|Francúzska]]. Hrdinkou sa stala až po skončení revolučného teroru a v prvých rokoch po revolúcii bola označovaná ako svetská podoba [[Jana z Arku\|Johanky z Arku]].▼ ▲Zavraždením [[Jean-Paul Marat\|Marata]] z neho Charlotta Cordayová nechtiac urobila mučeníka revolúcie a jeho busty nahradili krucifixy. Sama potom bola považovaná za obludu a špinu [[Francúzsko\|Francúzska]]. Hrdinkou sa stala až po skončení revolučného teroru a v prvých rokoch po revolúcii bola označovaná ako svetská podoba [[Jana z Arku\|Johanky z Arku]]. == Externé odkazy ==

Charlotta Cordayová: Rozdiel medzi revíziami