Astronomické observatórium Modra: Rozdiel medzi revíziami

'''Astronomické a geofyzikálne observatórium Univerzity Komenského''' (resp. '''Astronomické observatórium Modra''' alebo '''AGO Modra''') je vedecko-výskumným a vzdelávacím pracoviskom Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie [[Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave|Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Nachádza sa {{km|12|m}} od mesta [[Modra]], v jeho miestnej časti Piesok v nadmorskej výške {{mnm|535}} Komplex s rozlohou cca 3,5 hektára sa rozprestiera v strede bukových lesov, na výstupe spodnotriasových kremencových skál (Tisové skaly). Pracovisko je prístupné po asfaltovej komunikácii z turistickej oblasti Zochova chata (tiež konečná autobusových spojov), resp. po turistickom chodníku smerom na [[Veľká homoľa|Veľkú Homoľu]]. Centrom [[observatórium|observatória]] je administratívna a riadiaca budova („hlavná budova“), s 8-m kupolou a 0,60-m zrkadlovým [[ďalekohľad]]om firmy Zeiss s CCD kamerou, 0,20-m slnečným [[ďalekohľad]]om na spoločnej paralaktickej montáži. Vyššie položená "horná budova" s 5-m kupolou obsahuje 0,24-m [[ďalekohľad]] s CCD kamerou na vzdelávacie účely a 0,28-m Schmidt-Cassegrain [[ďalekohľad]] s CCD kamerou na pozorovanie tranzitujúcich exoplanét. Observatórium vlastní aj robotický 0,28-m Schmidt-Cassegrain [[ďalekohľad]] na alt-azimutálnej montáži na popularizačné účely. Okrem toho sa v nej nachádzajú registračné prístroje staníc [[GPS]] a dopredného [[meteor]]ického [[radar]]u siete Bologna-Lecce-Modra. Ďalej sa tu nachádza [[meteor]]ický pavilón s celooblohovou fotografickou komorou (súčasť Európskej [[bolid]]nej siete) a celooblohová [[meteor]]ická televízna kamera, magnetický pavilón so sondami na meranie [[magnetické pole Zeme|zemského magnetického poľa]], seizmická kobka so [[seizmometer|seizmometrom]], kupola slnečného [[ďalekohľad]]u, kupola pre snímacie cievky magnetickej zložky Schumannovych rezonancií. Tzv. „dolná budova“ slúži na prevádzkové účely a poskytuje malú konferenčnú miestnosť. [[Meteorológia|Meteorologické]] prístroje v areáli umožňujú meranie teploty a vlhkosti vzduchu, množstvo zrážok, rýchlosť vetra, dĺžku slnečného svitu a poskytujú tak dlhú radu systematický klimatických pozorovaní od vzniku observatória v roku 1988. V blízkejroku budúcnosti2012 sa plánujev výstavbaareáli prírodnéhopostavil amfiteátraprírodný preamfiteáter popularizačnés účelyprojektorom, premietacím plátnom, ozvučením a sedení.

Výskum sa sústredí predovšetkým na [[Medziplanetárna hmota|medziplanetárnu hmotu]]. Na [[observatórium|observatóriu]] bolo objavených viac ako 160 [[asteroid]]ov, vrátane dvoch blízkozemských asteroidov [[2005 GB34]] a [[2008 UW5]]. Pozorovanie sa sústreďuje na [[fotometria|fotometriu]] [[asteroid]]ov a [[kométa|komét]], v rámci medzinárodnej spolupráce sa zaoberá binárnymi [[asteroid]]mi. [[astrometria|Astrometrické]] merania pomáhajú spresňovať dráhy novoobjavených telies. Ako prvému [[observatórium|observatóriu]] sa podarilo odpozorovať tranzit [[Extrasolárna planéta|exoplanéty]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Výskum [[Slnko|Slnka]] spočíva v sledovaní [[chromosféra|chromosferických]] aktívnych oblastí cez H-alfa filter. [[Meteor]]ická detekcia sa okrem klasických celooblohových fotografických komôr vykonáva pomocou televíznej techniky. Viac-staničné video [[meteor]]ické pozorovania zabezpečuje druházabezpečujú polo-automatické televíznatelevízne komorakamery v [[Tesárske Mlyňany|Tesárskych Mlyňanoch]] a v [[Kysucké_Nové_Mesto|Kysuckom Novom Meste]] ovládaná diaľkovo. Plánuje sa konštrukciaKonštrukcia identických kamier, ktorésa plánuje byaj tvorilina celooblohovúďalsích sieťmiestach. Televízna technika okrem [[meteor]]ov zachytáva aj iné javy, zaujímavé sú vzácne typy bleskov vo vysokej atmosfére, tzv. „elves, sprites“.