Karol Štúr: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 14 bajtov ,  pred 9 rokmi
wikilinky
d (dnv/dúv)
(wikilinky)
 
== Životopis ==
Narodil sa ako najstarší syn učiteľa, pričom mal ešte troch mladších bratov a sestru. Vyrastal v [[Uhrovec|Uhrovci]], vzdelanie získaval na [[gymnázium|gymnáziu]] v [[Ráb]]e, v [[Šopron]]i a na [[Bratislava|bratislavskom]] evanjelickom lýceu, ktoré ukončil v roku [[1833]]. Tu aj v roku [[1829]] založil [[Společnost česko-slovanská (Bratislava)|Spoločnosť česko-slovanskú]] (spolu so [[Samo Chalupka|Samom Chalupkom]], [[Daniel Lichard|Danielom Lichardom]] a ďalšími) a v školskom roku [[1832]] – [[1833]] bol jej podpredsedom a knihovníkom. Vo vzdelávaní pokračoval štúdiom [[teológia|teológie]] a pracoval ako vychovávateľ v [[Záriečie|Záriečí]]. V rokoch [[1835]] – [[1836]] študoval v [[Berlín]]e, potom bol istý čas u rodičov v [[Uhrovec|Uhrovci]] a od roku [[1838]] pôsobil ako [[kaplán]] vo [[Vrbové|Vrbovom]].
 
Narodil sa ako najstarší syn učiteľa, pričom mal ešte troch mladších bratov a sestru. Vyrastal v [[Uhrovec|Uhrovci]], vzdelanie získaval na [[gymnázium|gymnáziu]] v [[Ráb]]e, v [[Šopron]]i a na [[Bratislava|bratislavskom]] evanjelickom lýceu, ktoré ukončil vV roku [[18331839]]. Tusa aj v rokustal [[1829]] založil [[Spoločnosť česko-slovanská|Spoločnosť česko-slovanskú]]profesor (spolupracovné so [[Samo Chalupka|Samom Chalupkom]], [[Daniel Lichard|Danielom Lichardom]] a ďalšímioznačenie) a v školskom roku [[1832]] – [[1833]] bol jej podpredsedom a knihovníkom. Vo vzdelávaní pokračoval štúdiom [[teológia|teológieprofesorom]] a pracoval ako vychovávateľ v [[Zárečie|Zárečí]]. V rokoch [[1835]] – [[1836]] študoval v [[Berlín]]e, potom bol istý čas u rodičov v [[Uhrovec|Uhrovci]] a od roku [[1838]] pôsobil ako [[kaplán]] vo [[Vrbové|Vrbovom]]. V roku [[1839]] sa stal [[profesor]]om a rektorom na evanjelickom gymnáziu v [[Modra|Modre]], kde v roku [[1843]] prijal aj niekoľko študentov, ktorý odišli z bratislavského lýcea na protest proti zbaveniu jeho brata [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta]] profesúry. Od roku [[1846]] bol [[Slovensko|slovenským]] farárom v [[Modra|Modre]] a svoje profesorské miesto zveril [[Ján Kalinčiak|Jánovi Kalinčiakovi]]. Priamo sa nezúčastnil na revolučnom hnutí v rokoch [[1848]] – [[1849]], no často bol perzekvovaný, a to aj pre činnosť brata [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta]]. Spolu boli proti [[Maďarizácia|maďarizácii]] podporovanej [[gróf]]om Zayom. Zomrel ako 40-ročný, pričom po ňom ostala vdova a sedem detí, o ktoré sa staral ďalej jeho brat [[Ľudovít Štúr|Ľudovít]].
 
== Tvorba ==
Básne začal skladať ako [[študent]], pričom vychádzal zo svojej záľuby v antických vzoroch. Svoje básne písal po česky. Medzi jeho diela patrí i časomerný žalospev na [[smrť]] profesora S. Zsigmondyho, žalospev na pamiatku smrti [[Karel Hynek Mácha|Karla Hynka Máchu]], ale taktiež viacero prozaických útvarov s ľudovýchovným zameraním. Svoje diela publikoval v almanachu [[Plody]] a vo viacerých časopisoch. Svetobôľne nálady prekonával vo svojich dielach povzbudzovaním k činorodej práci, ale tiež čoraz jasnejšími [[Slovania|slovanskými]] perspektívami. Okrem vlastnej tvorby sa tiež venoval prekladom z [[gréčtinagrécke jazyky|gréčtiny]], kde prekladal najmä [[Platón]]a a [[Aristofanes|Aristofana]].
 
Básne začal skladať ako [[študent]], pričom vychádzal zo svojej záľuby v antických vzoroch. Svoje básne písal po česky. Medzi jeho diela patrí i časomerný žalospev na [[smrť]] profesora S. Zsigmondyho, žalospev na pamiatku smrti [[Karel Hynek Mácha|Karla Hynka Máchu]], ale taktiež viacero prozaických útvarov s ľudovýchovným zameraním. Svoje diela publikoval v almanachu [[Plody]] a vo viacerých časopisoch. Svetobôľne nálady prekonával vo svojich dielach povzbudzovaním k činorodej práci, ale tiež čoraz jasnejšími [[Slovania|slovanskými]] perspektívami. Okrem vlastnej tvorby sa tiež venoval prekladom z [[gréčtina|gréčtiny]], kde prekladal najmä [[Platón]]a a [[Aristofanes|Aristofana]].
 
== Rodina ==
 
* [[otec]]: [[Samuel Štúr]]
* [[matka]]: Anna, rodená Michalcová
 
== Dielo ==
 
*[[1836]] – ''Starobylí Řekové'' (vyšlo v almanachu [[Plody]])
*[[1836]] – ''Rozchod Hektora s Andromache'' (vyšlo v almanachu [[Plody]])
*[[1836]] – ''Mé rozkoše'' (vyšlo v almanachu [[Plody]])
*[[1836]] – ''Na odcházejícího Sokrata'' (vyšlo v almanachu [[Plody]])
*[[1844]] – ''Ozvěna Tatry'', dvojdielna báseň
** 1. časť – Zpěvy (lyrická): narieka nad biedou [[Slovensko|Slovákov]], zaostalosťou ducha, národnou neuvedomelosťou a maďarizačným útlakom
*''Nad hrobem Homerovým''
*''Slavěny nářek''
*''Pouť mladého pěvce'', zalospevšalospev na pamiatku smrti [[Karel Hynek Mácha|Karla Hynka Máchu]]
*''Slzba''
*''Dlhá chvíle''
 
{{DEFAULTSORT:Štúr, Karol}}
[[Kategória:Narodenia v 1811]]
[[Kategória:Úmrtia v 1851]]
[[Kategória:Slovenskí evanjelickí kňazi]]
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]]