Verzia z 08:06, 28. apríl 2012 upraviť TeslaBot (diskusia \| príspevky) Boti 142 144 editací d dnv/dúv ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 10:53, 25. marec 2013 upraviť vrátiť Lalina (diskusia \| príspevky) S právom rollback 136 084 editací wikilinky Ďalšia úprava →
Riadok 12: == Životopis == Narodil sa ako najstarší syn učiteľa, pričom mal ešte troch mladších bratov a sestru. Vyrastal v [[Uhrovec\|Uhrovci]], vzdelanie získaval na [[gymnázium\|gymnáziu]] v [[Ráb]]e, v [[Šopron]]i a na [[Bratislava\|bratislavskom]] evanjelickom lýceu, ktoré ukončil v roku [[1833]]. Tu aj v roku [[1829]] založil [[Společnost česko-slovanská (Bratislava)\|Spoločnosť česko-slovanskú]] (spolu so [[Samo Chalupka\|Samom Chalupkom]], [[Daniel Lichard\|Danielom Lichardom]] a ďalšími) a v školskom roku [[1832]] – [[1833]] bol jej podpredsedom a knihovníkom. Vo vzdelávaní pokračoval štúdiom [[teológia\|teológie]] a pracoval ako vychovávateľ v [[Záriečie\|Záriečí]]. V rokoch [[1835]] – [[1836]] študoval v [[Berlín]]e, potom bol istý čas u rodičov v [[Uhrovec\|Uhrovci]] a od roku [[1838]] pôsobil ako [[kaplán]] vo [[Vrbové\|Vrbovom]]. Narodil sa ako najstarší syn učiteľa, pričom mal ešte troch mladších bratov a sestru. Vyrastal v [[Uhrovec\|Uhrovci]], vzdelanie získaval na [[gymnázium\|gymnáziu]] v [[Ráb]]e, v [[Šopron]]i a na [[Bratislava\|bratislavskom]] evanjelickom lýceu, ktoré ukončil vV roku [[~~1833~~1839]]. Tusa ~~aj v roku~~stal [[~~1829]] založil [[Spoločnosť česko-slovanská\|Spoločnosť česko-slovanskú]]~~profesor (~~spolu~~pracovné ~~so [[Samo Chalupka\|Samom Chalupkom]], [[Daniel Lichard\|Danielom Lichardom]] a ďalšími~~označenie) ~~a v školskom roku [[1832]] – [[1833]] bol jej podpredsedom a knihovníkom. Vo vzdelávaní pokračoval štúdiom [[teológia~~\|~~teológie~~profesorom]] a pracoval ako vychovávateľ v [[Zárečie\|Zárečí]]. V rokoch [[1835]] – [[1836]] študoval v [[Berlín]]e, potom bol istý čas u rodičov v [[Uhrovec\|Uhrovci]] a od roku [[1838]] pôsobil ako [[kaplán]] vo [[Vrbové\|Vrbovom]]. V roku [[1839]] sa stal [[profesor]]om a rektorom na evanjelickom gymnáziu v [[Modra\|Modre]], kde v roku [[1843]] prijal aj niekoľko študentov, ktorý odišli z bratislavského lýcea na protest proti zbaveniu jeho brata [[Ľudovít Štúr\|Ľudovíta]] profesúry. Od roku [[1846]] bol [[Slovensko\|slovenským]] farárom v [[Modra\|Modre]] a svoje profesorské miesto zveril [[Ján Kalinčiak\|Jánovi Kalinčiakovi]]. Priamo sa nezúčastnil na revolučnom hnutí v rokoch [[1848]] – [[1849]], no často bol perzekvovaný, a to aj pre činnosť brata [[Ľudovít Štúr\|Ľudovíta]]. Spolu boli proti [[Maďarizácia\|maďarizácii]] podporovanej [[gróf]]om Zayom. Zomrel ako 40-ročný, pričom po ňom ostala vdova a sedem detí, o ktoré sa staral ďalej jeho brat [[Ľudovít Štúr\|Ľudovít]]. == Tvorba == Básne začal skladať ako [[študent]], pričom vychádzal zo svojej záľuby v antických vzoroch. Svoje básne písal po česky. Medzi jeho diela patrí i časomerný žalospev na [[smrť]] profesora S. Zsigmondyho, žalospev na pamiatku smrti [[Karel Hynek Mácha\|Karla Hynka Máchu]], ale taktiež viacero prozaických útvarov s ľudovýchovným zameraním. Svoje diela publikoval v almanachu [[Plody]] a vo viacerých časopisoch. Svetobôľne nálady prekonával vo svojich dielach povzbudzovaním k činorodej práci, ale tiež čoraz jasnejšími [[Slovania\|slovanskými]] perspektívami. Okrem vlastnej tvorby sa tiež venoval prekladom z [[~~gréčtina~~grécke jazyky\|gréčtiny]], kde prekladal najmä [[Platón]]a a [[Aristofanes\|Aristofana]].▼ ▲Básne začal skladať ako [[študent]], pričom vychádzal zo svojej záľuby v antických vzoroch. Svoje básne písal po česky. Medzi jeho diela patrí i časomerný žalospev na [[smrť]] profesora S. Zsigmondyho, žalospev na pamiatku smrti [[Karel Hynek Mácha\|Karla Hynka Máchu]], ale taktiež viacero prozaických útvarov s ľudovýchovným zameraním. Svoje diela publikoval v almanachu [[Plody]] a vo viacerých časopisoch. Svetobôľne nálady prekonával vo svojich dielach povzbudzovaním k činorodej práci, ale tiež čoraz jasnejšími [[Slovania\|slovanskými]] perspektívami. Okrem vlastnej tvorby sa tiež venoval prekladom z [[gréčtina\|gréčtiny]], kde prekladal najmä [[Platón]]a a [[Aristofanes\|Aristofana]]. == Rodina == * [[otec]]: [[Samuel Štúr]] * [[matka]]: Anna, rodená Michalcová Řádek 32 ⟶ 31: == Dielo == [[1836]] – ''Starobylí Řekové'' (vyšlo v almanachu [[Plody]]) [[1836]] – ''Rozchod Hektora s Andromache'' (vyšlo v almanachu [[Plody]]) [[1836]] – ''Mé rozkoše'' (vyšlo v almanachu [[Plody]]) [[1836]] – ''Na odcházejícího Sokrata'' (vyšlo v almanachu [[Plody]]) [[1844]] – ''Ozvěna Tatry'', dvojdielna báseň * 1. časť – Zpěvy (lyrická): narieka nad biedou [[Slovensko\|Slovákov]], zaostalosťou ducha, národnou neuvedomelosťou a maďarizačným útlakom Řádek 42 ⟶ 40: ''Nad hrobem Homerovým'' ''Slavěny nářek'' ''Pouť mladého pěvce'', ~~zalospev~~šalospev na pamiatku smrti [[Karel Hynek Mácha\|Karla Hynka Máchu]] ''Slzba'' *''Dlhá chvíle'' {{DEFAULTSORT:Štúr, Karol}} ~~[[Kategória:Narodenia v 1811]]~~ ~~[[Kategória:Úmrtia v 1851]]~~ [[Kategória:Slovenskí evanjelickí kňazi]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]]

Karol Štúr: Rozdiel medzi revíziami