Verzia z 18:16, 18. marec 2013 upraviť Lalina (diskusia \| príspevky) S právom rollback 136 091 editací infobox ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 20:17, 25. marec 2013 upraviť vrátiť Lalina (diskusia \| príspevky) S právom rollback 136 091 editací d wikilinky Ďalšia úprava →
Riadok 16: V roku [[1908]] navštevoval prednášky skladateľa [[Max Bruch\|Maxa Brucha]] v [[Berlín]]e, ale omnoho významnejšie bolo pre neho stretnutie so súdobou hudbou v [[Paríž]]i. Hlboko na neho zapôsobili diela [[Claude Debussy\|Claude Debussyho]], [[Richard Strauss\|Richarda Straussa]], ale najmä Svätenie jari [[Igor Fjodorovič Stravinskij\|Igora Stravinského]]. Pod dojmom z týchto hudobných stretnutí časť svojich dovtedajších skladieb zničil. V roku [[1913]] získal štyri ceny za kompozíciu, keď na Accademia Nazionale di Santa Cecilia v [[Rím]]e predložil päť skladieb pod piatimi rôznymi pseudonymami. V roku [[1921]] bol Malipiero menovaný za profesora skladby na konzervatóriu v [[Parma (Emilia-Romagna)\|Parme]], ale po troch rokoch rezignoval a venoval sa len skladateľskej a edičnej činnosti. V roku [[1923]] spoločne s [[Alfredo Casella\|Alfredom Casellom]] a [[Gabriele D'Annunzio\|Gabriele D'Annunziom]] založili ''Spoločnosť pre novú hudbu (Corporazione delle Nuove Musiche)''. S [[Fašizmus\|fašistickým]] vodcom Talianska [[Benito Mussolini\|Benitom Mussolinim]] nemal žiadne problémy až dovtedy, kým nezhudobnil [[Luigi Pirandello\|Pirandellovo]] libreto ''La favola del figlio cambiato'', ktoré bolo pochopené ako protest proti fašizmu. Malipiero si nepomohol ani tým, že svoju ďalšiu operu ''Julius Caesar'' venoval veľkému vodcovi. Uchýlil sa do malého mestečka [[Asolo]], kde sa až do roku [[1942]] venoval intenzívnej práci na úplnom vydaní diela [[Claudio Monteverdi\|Claudia Monteverdiho]]. Znovu ([[1932]]) bol menovaný za profesora skladby, tentoraz na ''Liceo Musicale'' v [[Benátky\|Benátkach]], kde zotrval až do roku [[1952]]. V roku [[1947]] sa stal riaditeľom Vivaldiho ústavu (''Istituto Italiano [[Antonio Vivaldi]]'') a preukazoval tú istú službu dielu ďalšiemu veľkému talianskemu skladateľovi. Riadok 73: * Filomela e l'infatuato (1925, [[Praha]] 1928) * La favola del figlio cambiato (na libreto Luigi Pirandella, 1933) * Giulio Cesare (dle Shakespeara) (1935, [[Janov (Taliansko)\|Janov]] 1936) * Antonio e Cleopatra (dle Shakespeara, 1937, [[Florencia]] 1938) * I capricci di Callot (dle E.T.A. Hoffmanna, [[Rím]] 1942)

Gian Francesco Malipiero: Rozdiel medzi revíziami