Bitka pri Kreščaku: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Addbot (diskusia | príspevky)
d Bot: Odstránenie 36 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q27759)
d wikilinky
Riadok 18:
|straty2=odhadom asi 1 500 urodzených a 15 000 pešiakov
}}
'''Bitka pri Kreščaku''' bola ozbrojené stretnutie medzi francúzskym a anglickým vojskom, ktoré sa konalo [[26. august]]a [[1346]] v severnej časti [[Francúzsko|Francúzska]] pri meste [[Crécy-en-Ponthieu|Crécy]] (po slovensky Kreščak). Bola jednou z kľúčových bitiek [[Storočná vojna|storočnej vojny]]. Historici ju označujú za koniec „[[rytier (stredovek)|rytierskej]]skej éry“, keďže v boji boli použité nové zbrane a nová taktika, vďaka ktorej sa podarilo menej početnému anglickému, prevažne [[pechota|pechotnému]] vojsku zvíťaziť nad francúzskym [[ťažké jazdectvo (druh pozemných vojsk)|ťažkým jazdectvom]].
 
== Význam ==
V tejto bitke sa stretla oveľa menšia anglická armáda o sile približne 12 000 mužov pod velením [[Eduard III. (Anglicko)|Eduarda III.]] s niekoľkonásobnou presilou Francúzov, ktorým velil [[Filip VI. (Francúzsko)|Filip VI.]] Napriek početnej nevýhode anglické vojská porazili Francúzov pomocou kvalitných zbraní a taktiky. Bola to bitka, v ktorej sa preukázala efektívnosť masovo používaného [[luk]]u proti obrneným rytierom. Francúzski rytieri v plátovom brnení boli porazení bodcovými šípmi, keď sa vrhli na anglickú pozíciu na kopci. Výsledkom bola smrť mnohých francúzskych šľachticov, pravdepodobne až tretiny.
 
V tejto bitke sa stretla oveľa menšia anglická armáda o sile približne 12 000 mužov pod velením [[Eduard III. (Anglicko)|Eduarda III.]] s niekoľkonásobnou presilou Francúzov, ktorým velil [[Filip VI.]] Napriek početnej nevýhode anglické vojská porazili Francúzov pomocou kvalitných zbraní a taktiky. Bola to bitka, v ktorej sa preukázala efektívnosť masovo používaného [[luk]]u proti obrneným rytierom. Francúzski rytieri v plátovom brnení boli porazení bodcovými šípmi, keď sa vrhli na anglickú pozíciu na kopci. Výsledkom bola smrť mnohých francúzskych šľachticov, pravdepodobne až tretiny.
 
Tento boj je mnohými historikmi označovaný za koniec rytierstva, pretože počas boja boli mnohí väzni a zranení odvedení, na rozdiel od rytierskeho spôsobu vedenia vojny. Miesto boja je zachované a dnes si ho možno obhliadnuť zo špeciálnej vyhliadkovej veže.
 
== Prostredie ==
 
[[23. jún]]a [[1340]] sa odohrala bitka o [[Sluis]], ktorá bola prvá väčšia bitka storočnej vojny. Po tomto boji sa Eduard pokúsil vpadnúť do Francúzska cez [[Flámsko]], ale nepodarilo sa mu to. O šesť rokov neskôr Eduard napadol [[Normandia|Normandiu]] a nasledujúce víťazstvá vyvrcholili do bitky pri Kreščaku, druhej väčšej bitky vojny.
 
== Anglické usporiadanie ==
 
Podobne ako aj v predchádzajúcich bojoch so Škótskom Eduard si vybral pre svoju armádu miesto na rovnom, poľnohospodárskom teréne s prírodnými prekážkami po bokoch. Kráľ a jeho sluhovia sa umiestnili vo veternom mlyne na malom vrchu, ktorý ochraňoval zadnú časť, odkiaľ mohol kontrolovať priebeh boja.
 
V silnej obrannej pozícii Eduard prikázal všetkým bojovať na nohách a rozdelil armádu na tri skupiny. Jeho šestnásťročný syn, [[Eduard Čierny Princprinc Eduard]], velil jednej z nich. Tajná zbraň armády, lukostrelci z [[Wales]]u, boli zoradení vo formácii tvaru V pozdĺž okrajov vrchu. Počas čakania, ktoré nasledovalo, Angličania vybudovali systém priekop, jám a ostňov, aby zmrzačili a porazili nepriateľskú kavalériu.
 
== Boj ==
Francúzska armáda pod velením Filipa VI. bola pre nadbytok sebavedomia jeho urodzených rytierov oveľa menej zorganizovaná. Filip umiestnil svojich [[janovJanovská republika|janovských]]ských žoldnierov ozbrojených [[kuša]]mi do prednej línie s kavalériou za ňou.
 
Francúzska armáda pod velením Filipa VI. bola pre nadbytok sebavedomia jeho urodzených rytierov oveľa menej zorganizovaná. Filip umiestnil svojich [[janov]]ských žoldnierov ozbrojených [[kuša]]mi do prednej línie s kavalériou za ňou.
 
Ako prví zaútočili janovskí žoldnieri, ktorí vypálili salvu striel za účelom zmiasť a zastrašiť nepriateľa. Prvý útok sprevádzal zvuk hudobných nástrojov, ktoré doniesol Filip, aby zastrašil protivníka. Ale žoldnieri používajúci kuše sa prejavili ako neužitoční. S palebným intervalom tri až päť sálv za minútu nemali šancu proti lukostrelcom, ktorí mohli vystreliť desať až dvadsať šípov za rovnakú dobu. Navyše ich zbrane boli poškodené dažďom, ktorý bol pred bojom. Lukostrelci predišli poškodeniu zbraní odstránením tetív z lukov, kým sa počasie nevylepšilo. Vystrašení a zmätení janovskí strelci z kuší utiekli s ťažkými stratami, niektorí boli dokonca ušliapaní francúzskou kavalériou.
Řádek 51 ⟶ 47:
 
Medzi mŕtvymi boli aj významní šľachtici ako:
* Karol II., gróf z [[Alençon]]uAlençonu
* [[Ján Luxemburský]]
* Ľudovít I., flámsky gróf
* Rudolf, gróf z [[Lorraine]]
 
== Dôsledok ==
 
Potom čo Francúzi opustili bojisko, Angličania skontrolovali zranených Francúzov, aby zistili, kto je vhodný za väzňa, za ktorého by mohli pýtať výkupné. Tí rytieri, ktorí boli vážne zranení, boli zabití ''misericordiasmi'' (po anglicky ''mercy-givers''), čo boli dlhé nože vsunuté cez nechránené podpažie a zabodnuté do srdca, čo bolo proti rytierskemu spôsobu vedenia vojny.