Mangrovník (typ stromu): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Bot: Odstránenie 61 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q19756) |
d odkaz fix. |
||
Riadok 9:
Mangrovníky patria medzi najväčšie stromy sveta.
Nad spleťou koreňov asi meter nad [[voda|vodou]] začína samotný kmeň, ktorý sa týči do výšky až štyridsiatich metrov. Stromy patria k najstarším [[rastliny|rastlinám]] našej [[Zem|planéty]] a k životu potrebujú sladkú i slanú vodu, a preto rastú práve na miestach, kde [[rieka|rieky]] [[ústie (rieka, potok)|ústia]] do [[more|mora]]. [[Biológia|Biológov]] a [[ekológia|ekológov]] odjakživa fascinuje nevídaná schopnosť mangrovníkov prispôsobovať sa slanému prostrediu s nedostatkom [[kyslík]]a.
Sú to obojživelné stromy: rastú priamo z vody - z periodických vôd či z [[močiar|močaristého]] bahna a spleť úzkych koreňov vystupuje až nad hladinu. Ich korene sú veľmi odolné voči vlhkosti. Majú i veľa [[dýchacie korene|dýchacích koreňov]], ktorými si zabezpečujú kyslík, na ktorý je bahnitá [[pôda]] veľmi chudobná. U niektorých mangrovníkov sa udávajú obrovské obvody, pretože mangrovník počas svojho života sa i pohybuje: zo súše k moru. Postupne zapúšťa z ohnutých vetiev korene a vyháňa druhotné [[kmeň stromu|kmene]]. A tak jeden jediný strom môže mať obrovskú plochu, a sám vytvárať i celý [[les]]. Les stojaci v močiaroch slanej vody. Alebo jeden mangrovníkový les môže tvoriť i viac ako 100 močiarov a môže v ňom rásť niekoľko desiatok vodných rastlín prispôsobených k životu v tomto slanom [[ekosystém]]e.
| |||