Jacques Chirac: Rozdiel medzi revíziami

V roku [[1959]] po skončení štúdia na Škole národnej administratívy vstúpil do služieb štátu ako člen kabinetu premiéra [[Georges Pompidou|Georgesa Pompidoua]] na poste poradcu pre otázky [[Alžírsko|Alžírska]]. Neskôr pôsobil ako štátny tajomník viacerých ministerstiev ([[1967]]-[[1968]] štátny tajomník pre otázky zamestnanosti na ministerstve sociálnej starostlivosti, [[1968]]-[[1971]] štátny tajomník ministerstva hospodárstva a financií). Smrť [[Charles de Gaulle|Charlesa de Gaulla]] mu v roku [[1969]] otvorila cestu do Elysejského paláca. V rokoch [[1971]]-[[1972]] pracoval ako minister v úrade ministerského predsedu pre styk s [[parlament]]om. V roku [[1972]] sa stal ministrom poľnohospodárstva, kde tvrdo hájil záujmy farmárov. Od roku [[1974]] viedol ministerstvo vnútra a pol poverený prípravou prezidentských volieb, ktoré sa mali konať o dva roky neskôr, avšak náhla smrť Georgesa Pompidoua to urýchlila.

 

 

V roku [[1977]] ho zvolili za [[starosta|starostu]] [[Paríž]]a, kde zotrval až do roku [[1995]]. Presadzoval programy starostlivosti o starých, chorých a slobodné matky, čo mu vynieslo vysokú popularitu a moc. V roku [[1979]] sa stáva [[poslanec|poslancom]] [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]].