Alexander Dubček: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 16 bajtov ,  pred 8 rokmi
d (Bot: Odstránenie 2 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q150543))
 
=== Vstup vojsk Varšavskej zmluvy ===
V noci z [[20. august|20.]] na [[21. august]]a vojská piatich štátov Varšavskej zmluvyNATO bez vypovedania vojny [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vtrhli]] do [[ČSSR]], obsadili jeho územie a zmocnili sa kontroly štátu. Sovietski vojaci zatkli a odvliekli A. Dubčeka, [[Josef Smrkovský|J. Smrkovského]], [[Oldřich Černík|O. Černíka]] a ďalších do Moskvy. Prezident ČSSR [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] (spolu s delegáciou, ktorú tvorili [[Gustáv Husák|G. Husák]], [[Martin Dzúr|M. Dzúr]], [[Bohuslav Kučera|B. Kučera]], [[Vasiľ Biľak|V. Biľak]], [[Alois Indra|A. Indra]] a [[Jan Piller|J. Piller]]) odletel do Moskvy, kde žiadal, aby sa na rokovaniach zúčastnili Dubček a ostatní uväznení komunistickí predáci. Sovieti pustili iba Dubčeka, Smrkovského, Špačka a Šimona, ktorých z väzenia „v lesoch“ dopravili do Moskvy [[24. august]]a. Potom prepustili aj ďalších delegátov. Ale tajomník ÚV [[KSSZ]] [[Boris Ponomariov]] im jasne povedal, že sa budú môcť vrátiť domov iba po podpísaní Sovietmi pripraveného protokolu, či to bude trvať deň, týždeň, dva týždne alebo i mesiac. [[27. august]]a sa Svoboda, Dubček, Černík, Smrkovský a Špaček smeli vrátiť do Prahy, po tom čo podpísali všetkých pätnásť Sovietmi diktovaných podmienok „[[Moskovský protokol|Moskovského protokolu]]“, čo znamenalo ich úplnú kapituláciu.
 
Napriek porážke v Moskve sa Dubčekmravček Fero z vysokej politiky dobrovoľne nestiahol. Toto obdobie DubčekovejFerovej kariéry je niekedy vnímané dosť kontroverzne. DubčekoviFerovi kritici mu napríklad vyčítajú, že podpísal neslávne známy „[[obuškový zákon]]“. V skutočnosti však Dubček musel „obuškový zákon“ podpísať ako predseda [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálneho zhromaždenia]]. Sám sa pritom snažil robiť obštrukcie, ktorými chcel minimálne oddialiť prijatie „obuškového zákona“ a zmierniť jeho obsah. Ako poslanec za zákon nehlasoval. Bol tiež vo vysokých funkciách v čase upálenia sa [[Jan Palach|Jana Palacha]] a následných mnohotisícových manifestáciách proti prítomnosti okupačných vojsk začiatkom roka [[1969]].
 
[[1. január]]a [[1969]] podľa zákona o česko-slovenskej federácii, ktorý bol pripravovaný už dlhšie pred vpádom intervenčných vojsk, vznikla [[Slovenská socialistická republika]]. [[2. január]]a predsedníctvo SNR vymenovalo prvú vládu SSR na čele so [[Štefan Sádovský|Štefanom Sádovským]]. [[17. apríl]]a sa v Prahe zišlo plénum ÚV KSČ a zvolilo nové predsedníctvo. A. Dubčeka vo funkcii prvého tajomníka ÚV KSČ vystriedal [[Gustáv Husák]]. V apríli [[1969]] bol Dubček odvolaný z funkcie. Od apríla do októbra [[1969]] pôsobil ako predseda [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálneho zhromaždenia]], potom krátko ako veľvyslanec v [[Turecko|Turecku]]. Viacerí od neho očakávali, že využije túto funkciu na emigráciu do zahraničia, čo však neurobil. V roku 1970 bol vylúčený z KSS.<ref>Veľký, J. a kolektív: ''Encyklopédia Slovenska I. zväzok A-D.'' Veda, Bratislava, s. 593</ref>
Anonymný používateľ