Otvoriť hlavné menu

Zmeny

d
 
===Vplyv ciest a kultúrneho bádania===
Od konca 60. rokov získala Le Cléziova diela osobnejší tón, sú menej poznačené formalizmom, napriek tomu neoslabujú myšlienkovú revoltu. V jeho publikáciách prevláda téma objavovania iného a nepoznaného, záujem o ekológiu (Terra Amata, Le Livre des fuites, La Guerre). Stále väčší vplyv najehona jeho tvorbu majú jeho cesty do zahraničia, hlavne pobyt medzi Indiánmi v [[Mexiko|Mexiku]] (próza „Les Géants“ ).
 
Jeho eseje zobrazujú meditatívne blúznenie podnietené kultúrou Indiánov kmeňa Embera, čo smeruje k [[Panteizmus|panteizmu]] (L’Extase materielle), indiánskou spoločnosťou, snovými predstavami a drogovými experimentami ( Mydriase, Haï ) a tiež neustále prítomnú tému hľadania úniku zo súčasnej západnej urbánnej spoločnosti. Jeho úvahy o spoločnosti sú podmienené aj inými vplyvmi. Autor uvádza ako svoju inšpiráciu básnikov [[John Keats|Johna Keatsa]] a [[W. H. Auden]]a.
Priznáva aj silný vplyv [[J. D. Salinger|J. D. Salingera]], ktorého čítal najviac zo všetkých autorov, [[William Faulkner|Williama Faulknera]] a [[Ernest Hemingway|Ernesta Hemingway]]a. Od prvého prevzal tému rozporu medzi jednotlivcom a spoločnosťou, od druhého lyriku a vnútorný monológ a prúd vedomia a od tretieho prejav a vystupovanie autora-cestovateľa. Zároveň sa dáva ovplyvňovať [[Comte de Lautréamont|Lautréamontovým]] mysticizmom, o ktorom napísal niekoľko článkov a jednu knihu, a niektorými postojmi a metódami Henriho Michauxa (nenávisť voči spoločnosti, drogy ako nástroj na rozširovanie vedomia), ktorému venoval jednu svoju štúdiu.
 
Dal sa ovplyvniť aj prejavmi duchovného rozporu Antonina Artauda, ktorého vníma ako ''predchodcu toho sna o novej zemi, kde je všetko možné, návratu ku koreňom vedy a poznania, (…) tohoto sna, zmesi násilia a mysticizmu.'' Skrátka, Le Clézio sa nám javí ako nenásytný autor prahnúci po objavovaní a odhaľovaní, čo dokazuje písaním predhovorov pre autorov rozličného pôvodu: [[Margaret Mitchellová]], [[Lao-Še|Lao Še]], [[Thomas Mofolo]], [[V.S. Naipaul]] a ďalší.
 
Jeho literárny vývoj vedie k tvorbe fiktívnych románov inšpirovaných putovaním, snívaním a meditáciami, čo nachádza pozitívny ohlas u čitateľov, počnúc „Mondo et autres histoires z roku 1978“ a „Le Désert“ z roku 1980. Od tej doby je Le Clézio charakterizovaný ako nezaraditeľný a pokračuje v skúmaní tém nepoznaného v „Le Chercher d’or“, „Onitsha“ alebo „Poisson d’or“.