Grécka hudba: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Kelovy (diskusia | príspevky)
Revízia 5419838 používateľa 85.216.170.93 (diskusia) bola vrátená
Riadok 3:
'''Grécka hudba''' je súčasťou [[Grécky folklór|gréckeho folklóru]]. Rozdeľuje sa do viacerých kategórií, predovšetkým je to hudba ľudová (''dimotiki mousiki'') a a populárna (''laiki mousiki''). Grécka hudba sa zaraďuje medzi [[Orient|orientálne štýly hudby]]. Orientálne prvky môžeme sledovať v gréckej hudbe už od [[Mykénska kultúra|mykénskej kultúry]].
 
== Ľudová hudba ==
la vychádza z antickej a byzantskej ľudovej hudby. Korene novogréckej hudby môžeme nájsť v 8. stor. pred Kr. v tzv. [[orientalizujúce obdobie|orientalizujúcom období]] gréckej kultúry, kedy spoločne s umením, či architektúrov bola od východných civilizácii prebraná aj hudba. Je pravdepodobné, že pretrvali aj skoršie hudobné vplyvy, ešte z [[mykénska kultúra|mykénskej doby]], ktorá bola tiež orientálna. Celkovo zaraďujeme grécku hudbu do orientálnych štýlov. Medzi 4.-9. stor. po Kr. prijala grécka-byzantská hudba veľa nových orientálnych vplyvov z [[Perzia|Perzie]], odkiaľ čerpala celkovo [[byzantská kultúra]] (aj umenie, či zvyky). Takto sa utvorila [[byzantská hudba]], ktorá predstavovala pomiešanie starých gréckych a perzských vplyvov. Byzantskú hudbu, jej štýl, si osvojili najprv [[Arabi]], ktorí ovládli rozsiahle byzantské oblasti a neskôr Osmanskí [[Turci]], ktorí grécku Byzanciu zničili, avšak nadviazali na jej kultúru.
 
laĽudová grécka hudba sa začala formovať približne v 9 stor. po Kr. a vychádza z antickej a byzantskej ľudovej hudby. Korene novogréckej hudby môžeme nájsť v 8. stor. pred Kr. v tzv. [[orientalizujúce obdobie|orientalizujúcom období]] gréckej kultúry, kedy spoločne s umením, či architektúrov bola od východných civilizácii prebraná aj hudba. Je pravdepodobné, že pretrvali aj skoršie hudobné vplyvy, ešte z [[mykénska kultúra|mykénskej doby]], ktorá bola tiež orientálna. Celkovo zaraďujeme grécku hudbu do orientálnych štýlov. Medzi 4.-9. stor. po Kr. prijala grécka-byzantská hudba veľa nových orientálnych vplyvov z [[Perzia|Perzie]], odkiaľ čerpala celkovo [[byzantská kultúra]] (aj umenie, či zvyky). Takto sa utvorila [[byzantská hudba]], ktorá predstavovala pomiešanie starých gréckych a perzských vplyvov. Byzantskú hudbu, jej štýl, si osvojili najprv [[Arabi]], ktorí ovládli rozsiahle byzantské oblasti a neskôr Osmanskí [[Turci]], ktorí grécku Byzanciu zničili, avšak nadviazali na jej kultúru.
Grécky folklór bol ovplyvnený hlavne počas tureckej nadvlády, kedy sa často spievalo o odboji proti Turkom, tak vznikli tradičné ľudové zbojnícke piesne (''kleftika tragoudia''). Grécka hudba je odlišná v rôznych častiach Grécka. Štýl, ktorý tu bol opísaný je charakteristický pre pevninské Grécko, najčastejšie hudobné nástroje sú klarinet (''klarina'') a lauto, prípadne [[úd (hudobný nástroj)|úd]] (''oudi''), čo sú orientálne mandolíny. Hudba pevninského Grécka je veľmi odlišná od ostatnej balkánskej hudby. Každý kraj pevninského Grécka má niečo špecifické. [[Epirus]] je známy pomalými smútočnými piesňami, známymi ako ''miroloi'', prípadne ''klamata (lamenty)'' tieto piesne sú polyfonické a ich pôvod je ešte zo staroveku. [[Tesália]] má melodickejšie piesne, známe sú tu hlavne piesne gréckeho nomádskeho kmeňa [[Sarakacani|Sarakacanov]] a poľnohospodárov [[Karaguni|Karagunidov]]. Piesne [[Rumélia|Stredného Grécka]] a [[Peloponéz]]u sú veľmi rýchle.Trocha odlišný štýl pevninskej gréckej hudby nájdeme v [[Macedónia|Macedónií]] a [[Západná Trácia|Trácií]], tamojšie piesne sa podobajú balkánskemu štýlu, predovšetkým bulharským piesňam. V pevninskom Grécku sa sa tancuje tanec ''Syrtos'', ''Karagouna'', ''Sta tria'', ''Kleistos'', ''Kalamatianos'', ''Tsakonikos'' a najpopulárnejší tanec je určite akrobatické ''Tsamiko''.