Lend-Lease: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
pracuje sa |
doplnok a spresnenie |
||
Riadok 1:
[[Image:President Franklin D. Roosevelt-1941.jpg|right|thumb|Prezident [[Franklin D. Roosevelt]] podpisujúci v roku 1941 zmenku na pomoc Spojenému kráľovstvu a Číne.]]
'''Lend-Lease''' alebo '''Zákon o pôžičke a prenájme''' (oficiálne: ''An Act to Further Promote the Defense of the United States'') bol zákon [[USA|Spojených štátov amerických]], ktorý odštartoval program vojenskej a materiálnej pomoci [[Spojené kráľovstvo|Spojenému kráľovstvu]], [[Čínska republika|Čínskej republike]], jednotkám [[Slobodné Francúzsko|Slobodného Francúzska]] a ďalším (celkovo 38) [[Spojenci (druhá svetová vojna)|
USA poskytli svojim spojencom celkovo vojenské vybavenie, [[výzbroj]], [[výstroj]], [[munícia|muníciu]] (predstavovala polovicu celkového objemu pomoci<ref name="Neiberg2005">Neiberg, N. S., 2005, ''Lend-Lease''. in Tucker, S. C., World War II. A Student Encyclopedia. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, s. 742-743</ref>), [[prístroj]]e, [[priemyselné vybavenie]], [[obchodná loď|obchodné lode]], [[motorové vozidlo|motorové vozidlá]], [[proviant]], [[palivo]], medicínsky materiál a ďalšie vybavenie potrebné na vedenie vojny v hodnote 50,1 miliardy amerických dolárov (ekvivalent 647 miliárd terajších dolárov (rok 2013)). Väčšina tovaru v hodnote 31,4 miliardy dolárov bola poskytnutá [[Spojené kráľovstvo|Spojenému kráľovstvu]], 11,3 miliardy [[ZSSR]], 3,2 miliardy Francúzsku, 1,6 miliardy Číne a menšie množstvo ďalším
Bezprostredným impulzom pre zavedenie zákona o pôžičke a prenájme bola porážka Francúzska vo vojne, ktorá zanechala Spojené kráľovstvo ako jedinú krajinu v Európe vzdorujúcu nacistom. Bez ďalších finančných prostriedkov však Británia nebola schopná nakupovať zásoby z USA a viesť dlhotrvajúcu vojnu proti Nemecku. Rosevelt, ktorý bol zástancom zapojenia USA do vojny na strane Británie však čelil v americkom kongrese veľkej opozícii. Neochota v kongrese však nebola jediná ťažkosť, americké firmy nemohli voľne obchodovať aj kvôli zákonoch o neutralite a faktu, že za poskytnuté výrobky zo zákona museli požadovať priame platby, na ktoré obyčajne nemali vojnou vyčerpané krajiny dostatok prostriedkov. Návrh bol podaný v kongrese 6. januára 1941 pod skratkou H.R. 1776 a nakoniec schválený 8. marca 1941.
Napriek tomu, že zákon sa mal pôvodne vzťahovať len na pomoc demokratickým krajinám po napadnutí ZSSR Spojené štáty poskytli veľkú pomoc aj tejto krajine. Spočiatku platila krajina za tovar zlatom. Sovietsky zväz bol nakoniec oficiálne zahrnutý do programu v novembri 1941.<ref
Doprava materiálu Spojencom bola často logisticky náročná. Až do vybojovania prevahy v bitke o Atlantik v priebehu roku 1943 nebola jednoduchá ani pri doprave materiálu do Spojeného kráľovstva. Doprava do ZSSR bola ešte komplikovanejšia lebo zahŕňala okrem dopravy cez Pacifik do [[Vladivostok]]u (asi 50% materiálu) a [[Irán]] (25%) aj konvoje plaviace sa arktickými vodami v dosahu nemeckého námorníctva a letectva z Nórska (25%). Čína pre komplikovaný spôsob prísunu zásob preto napríklad nikdy neobdržala materiál, ktorý by bolo možné dopraviť inak ako letecky.
== Pomoc Sovietskemu zväzu ==
Do krajiny bolo dodaných 34 miliónov vojenských uniforiem, 15 miliónov párov topánok, 350 000 ton výbušnín, 3 milióny ton nafty, 4,5 miliónov ton potravín (asi 25% potravinových zásob potrebných počas vojny), 12 000 železničných vagónov, 1860 lokomotív, 375 000 nákladných automobilov a 50 000 džípov<ref name="Neiberg2005"/>. Nesmierne dôležité boli dodávky 18 000 stíhacích a bombardovacích lietadiel a 15 000 leteckých motorov<ref>Nolan, C. J., 2010, The Concise Encyclopedia of World War II. Two Volumes. Greenwood, Santa Barbara, s. 666-667</ref>. Dodávky ocele umožnili opäť rozbehnúť produkciu tankov a delostreleckých zbraní.
Sovietsky zväz nakoniec zaplatil len okolo 722 miliónov dolárov a väčšia avšak nie celá časť dlhu bola krajine podobne ako ostatným odpustená. Po rozpade krajiny dlh prešiel na Ruskú federáciu, ktorá je do roku 2030 povinná zaplatiť 100 miliónov dolárov.
▲}}</ref>. Po [[operácia Barbarossa|napadnutí ZSSR]] sa krajina v lete a na jeseň 1941 dostala do ťažkej vojenskej situácie, ktorú sťažoval fakt, že nacisti okupovali najbohatšie a priemyselne aj poľnohospodársky najvyspelejšie časti krajiny. Bez pomoci Spojených štátov a ďalších spojencov by Sovietsky zväz nebol schopný klásť dlhodobo odpor Nemecku a rozbehnúť v tyle obnovenú produkciu evakuovaných tovární.
== Referencie ==
|