Antonio Galli da Bibbiena: Rozdiel medzi revíziami

'''Antonio Luigi Galli da Bibbiena''' (* [[1. január]] [[1697]], [[Parma]] - † [[28. január]] [[1774]], [[Miláno]]) bol [[Taliansko|taliansky]] [[Barok|neskobarokový]] maliar a architekt, príslušník slávnej [[Toskánsko|toskánskej]] umeleckej rodiny Galliovcov, ktorého časť umeleckého života je spojená s pôsobením na [[Slovensko|Slovensku]]; strávil tu dohromady štyri roky (v dvoch obdobiach: 1739 - 1740 a 1744 - 1745).

 

== Pôvod ==

Slávu umeleckej rodiny Galliovcov, ktorí vynikli ako maliari, divadelní architekti a dekoratéri, založil jej najstarší známy príslušník Giovanni Maria Galli da Bibbiena (1625 - 1665). Podľa miesta jeho narodenia, mesta [[Bibbiena]], ležiaceho neďaleko hraníc Toskánska a regiónu [[Emilia-Romagna]], si rodina zvolila svoj predikát. Trinásti umelci v štyroch generáciách pôsobili v Taliansku, [[Nemecko|Nemecku]], [[Švédsko|Švédsku]], [[Uhorsko|Uhorsku]], ale aj napr. v [[Lisabon]]e či v [[Petrohrad|Sankt Peterburg]]u.

 

 

== Pôsobenie na Slovensku ==

Začiatkom 30-tych rokov 18. storočia sa zúčastnil prvej významnejšej samostatnej umeleckej akcie - práce na novopostavenom viedenskom [[Trinitári|trinitárskom]] [[Kostol svätého Petra (Viedeň)|Kostole svätého Petra]]. Bibbienovo riešenie presbytéria s hlavným oltárom a iluzívnou maľbou na klenbe zaujalo vtedajšieho uhorského prímasa [[Imrich Esterházy|Imricha Esterházyho]], ostrihomského arcibiskupa sídliaceho v Bratislave. Pre kardinála a významného mecenáša umelcov (o.i. do Bratislavy pozval sochára [[Georg Rafael Donner|Georga Rafaela Donnera]]) začal Bibbiena pracovať v roku 1739 na výmaľbe interiéru kaplnky Trnavskej Panny Márie, ktorú dal Imrich Esterházy pristavať k [[Trnava|trnavskému]] farskému [[Bazilika svätého Mikuláša (Trnava)|Kostolu svätého Mikuláša]]. Nasledovali práce v kaplnke bývalého pálfiovského kaštieľa v [[Kráľová pri Senci|Kráľovej pri Senci]] v roku 1740. Ešte v tom istom roku ho arcibiskup Imrich Esterházy poveril ďalším významným dielom - výmaľbou interiéru domácej kaplnky Nepoškvrneného počatia Panny Márie v [[Letný arcibiskupský palác|arcibiskupskom letnom paláci]]. Tunajšie práce Bibbiena realizoval spolu s pomocníkom, ktorým bol [[Joseph Bernhard Krinner]] (okolo 1720 - 1770).

 

 

Pobyt v Bratislave priniesol zmenu aj v jeho osobnom živote. 1. februára 1745 sa v [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Dóme svätého Martina]] zosobášil a v júni o rok neskôr sa mu tu narodil syn Giovanni.

 

== Návrat do vlasti ==

Po polovici 18. storočia, po nástupe [[Mária Terézia|Márie Terézie]] na panovnícky trón, boli talianski umelci postupne z viedenského dvora vytláčaní a nahrádzaní maliarmi [[Francúzsko|francúzskej]] proveniencie, ktorých uprednostňoval predovšetkým nový rímskonemecký cisár [[František I. (Svätá rímska ríša)|František Štefan I. Lotrinský]]. To bol zrejme aj dôvod, prečo sa aj Antonio Galli da Bibbiena vrátil v roku 1751 do Talianska. Vo svojej vlasti ešte viac ako štvrťstoročie, až do svojej smrti v januári 1774, bol umelecky veľmi aktívnym. Svoj umelecký odkaz zanechal vo viacerých mestách ako napr. [[Siena]], [[Florencia]], [[Bologna]], [[Miláno]], [[Parma]], [[Mantova]] a ďalšie.

 

 

== Iné projekty ==

{{projekt|commons=Category:Antonio Galli Bibbiena}}

 

== Zdroje ==

* B. Balážová a kol., ''Medzi zemou a nebom - majstri barokovej fresky na Slovensku'', Societas historiae artium a Ústav dejín umenia SAV, Bratislava, 2009, ISBN 978-80-970304-0-7

* Z. Bartošová a kol., ''Umenie na Slovensku'', Slovart, Bratislava, 2007, ISBN 978-80-8085-435-5