Goriuni: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vytvorená stránka „'''Gorjuni''' (rusky a ukrajinsky ''Горюны'', bielorusky ''Гаруны'') sú málo zdokumentovaná etnická skupina, patriaca pod Východní Slovania|východn...“
(Žiaden rozdiel)

Verzia z 14:46, 31. marec 2013

Gorjuni (rusky a ukrajinsky Горюны, bielorusky Гаруны) sú málo zdokumentovaná etnická skupina, patriaca pod východných Slovanov. Žijú okolo východoukrajinského mesta Putyvľ, v Sumskej oblasti. Dialekt ruštiny, kt. používajú Gorjuni, má podobné znaky s bieloruštinou a ukrajinčinou.[1]

Gorjuni sú niekedy považovaní za zástupcov nepočetnej etnickej podskupiny, patriacej pod Rusov.[2] Sami seba ale považujú za samostatný národ, odlišný od Rusov, ako aj od Ukrajincov.[3]

Gorjunské dediny boli prvýkrát spomenuté v kronikách zo šestnásteho storočia, krátko po anexii tohto územia Moskovským veľkokniežatstvom. Na základe týchto informácii bieloruský vedec Fiodar Klimčuk usudzuje, že Gorjuni sa v tomto regióne mohli nachádzať už pred rokom 1500.[1]

Existujú rôzne hypotézy ohľadom pôvodu Gorjunov. James Stuart Olson ich popisuje ako ukrajinskú podskupinu Polechov.[4] Podľa F. Klimčuka môžu byť Gorjuni potomkovia miestnych Severjanov, alebo môžu byť mix Severjanov a Radimičov, alebo ich Severjanskí prapredkovia sa mohli presunúť na severozápad a odtiaľ sa neskôr vrátiť.[1] Niekt. výskumníci veria, že Gorjani sú autochtónny národ (podľa regiónu) a sú príbuzní s ostatnými Slovanmi,[2] podľa ostatných sú potomkovia migrantov z územia dnešného Bieloruska, kt. sa zmiešali s domorodcami.[5]

Gorjuni sú známi pre ich jedinečný štýl polyfónneho spevu.[chýba zdroj]

Referencie

  1. a b c F.D. Klimchuk, About ethnoliguistic history of Left Bank of Dnieper (in connection to the ethnogenesis of Goriuns). Published in "Goriuns: history, language, culture" Proceedings of International scientific conferenc, (Institute of Linguistics, Russian Academy of Sciences, February 13, 2004)
  2. a b Russians in Ukraine
  3. Radio Free Europe about the Goryuns
  4. Olson, James Stuart. An Ethnohistorical Dictionary of the Russian and Soviet Empires. Greenwood Press, 1994. ISBN 0-313-27497-5. Page 554.
  5. [1]