|
| Obrázok = geol map.png|center|190px
}}
'''Čelná karpatská predhlbeňpriehlbina''' alebo(iné zriedkavejšienázvy: '''priehlbina'''karpatská ječelná úzkypriehlbina, [[Sedimentačný(čelná) bazén|sedimentačnýkarpatská priestor]]predhlbeň/karpatská vyvinutý(čelná) vpredhlbeň, čelekarpatská [[orogenéza|vrásnených]]predhlbina, pohoríčelná celejkarpatská [[Karpaty|Karpatskejhlbina/karpatská sústavy]].čelná Vhlbina''', koncepciizriedkavo [[Michal'''(karpatská) Maheľ|Maheľa]]čelná označovanápredhlbenina'''; tiežpodľa pálavikumM. Maheľa aj '''palavikum'''<ref>Maheľ, M., 1986: ''Geologická stavba československých Karpát / Paleoalpínske jednotky 1.'' Veda, Bratislava, 503 s.</ref>) Geomorfologickyje zodpovedáúzky celkom[[Sedimentačný bazén|sedimentačný priestor]] vyvinutý v čele [[orogenéza|vrásnených]] pohorí celej [[Karpaty|Karpatskej sústavy]]. Geomorfologicky dnes zodpovedá jednotke '''Vonkajšie karpatské zníženiny|Vonkajších''', karpatskýchstaršie zníženín]]nazývanej '''Predkarpatské zníženiny'''.
Nachádza sa mimo územia [[Slovensko|Slovenska]]. Začína na [[Morava (región)|Morave]], kde je pokračovaním [[Molasová panva|alpskej molasovej panvy]], pokračuje smerom na severovýchod a východ do [[Poľsko|Poľska]] a ďalej na [[Ukrajina|Ukrajinu]] a do [[Rumunsko|Rumunska]]. Tvoria ju nezvrásnené sedimenty [[molasa|molasového]] charakteru (najmä [[zlepenec|zlepence]], [[pieskovec|pieskovce]], [[íl]]ovité a [[slieň|slienité]] sedimenty (hlavne [[šlír]]y) a tiež nespevnené [[piesok|piesky]] a [[štrk]]y<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
}}</ref>) dosahujúce hrúbku do 2000 m<ref>Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984: ''Historická a stratigrafická geológia.'' SPN, Bratislava, 541 s.</ref>, ktoré ležia na poklesnutej časti [[Český masív|Českého masívu]], [[Krakovská plošina|Krakovskej plošiny]] a [[Východoeurópska platforma|Východoeurópskej platformy]].
V oblasti [[Západné Karpaty|Západných Karpát]] sa čelná predhlbeňpriehlbina postupne prehlbovala smerom z juhovýchodu na severozápad západ, v dôsledku tlaku blokov hornín na [[Český masív]] najmä jeho [[moravsko-sliezska oblasť|moravsko-sliezsku oblasť]] a tiež [[Severoeurópska platforma|Severoeurópsku platformu]]. Jej južnejšia časť bola v [[paleogén]]e prekrytá [[príkrov (geológia)|príkrovmi]] vonkajšieho [[flyšové pásmo|flyšového pásma]]<ref>Hók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R., 2001: [http://www.fns.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/geol/aubrecht/Publications/01-Books/02-GeolSlovakia.pdf ''Geológia Slovenska.''] Univerzita Komenského, Bratislava, 43 s.</ref>. Vznikala v období dvoch [[transgresia (geológia)|transgresií]]. Prvá z nich prebehla v spodnom [[miocén]]e ([[egenburg]], [[otang]] a [[karpat]]), druhá prišla v strednom miocéne (hranica [[karpat]] - [[báden]])<ref>Vozár, J., Vojtko, R., Sliva, Ľ., (Editors) 2002: [http://www.geologicacarpathica.sk/special/Excursions.pdf ''Guide to geological excursion. XVIIth Congress of Carpathian-Balkan Geological Association.''] Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 163 s.</ref>.
Okrem podporchových výskytov sa na Morave nachádzajú horniny čelnej predhlbne aj v [[Českomoravský vrchovina|Českomoravskej]] a [[Drahanská vrchovina|Drahanskej vrchovine]], [[Beskydská brázda|Beskydskej brázde]] a [[Nízky Jeseník|Nízkom Jeseníku]].
|
