Verzia z 23:32, 31. marec 2013 upraviť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 23:35, 31. marec 2013 upraviť vrátiť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 4: '''Čelná karpatská priehlbina''' (iné názvy: '''karpatská čelná priehlbina, (čelná) karpatská predhlbeň/karpatská (čelná) predhlbeň, karpatská predhlbina, čelná karpatská hlbina/karpatská čelná hlbina''', zriedkavo '''(karpatská) čelná predhlbenina'''; podľa M. Maheľa aj '''palavikum'''<ref>Maheľ, M., 1986: ''Geologická stavba československých Karpát / Paleoalpínske jednotky 1.'' Veda, Bratislava, 503 s.</ref>) je úzky [[Sedimentačný bazén\|sedimentačný priestor]] vyvinutý v čele [[orogenéza\|vrásnených]] pohorí celej [[Karpaty\|Karpatskej sústavy]]. Geomorfologicky dnes zodpovedá jednotke '''Vonkajšie karpatské zníženiny''', staršie nazývanej aj '''Predkarpatské zníženiny'''<ref>pozri napr. Karpaty in: [[Encyklopédia Slovenska]]</ref>. Vo fyzickogeografickom členení J. Kondrackého (<ref>[[:pl:Region karpacki]]</ref>) je ~~úžemie~~územie týchto zníženín (pod poľským názvom Podkarpacie) obmedzené tak, že nezahŕňa najjužnejšie časti, teda Subkarpaty ~~(Subcarpaii)~~ východného a južného Rumunska, ani Podișul Getic). Čelná priehlbina sa nachádza mimo územia [[Slovensko\|Slovenska]]. Začína v [[Rakúsko\|Rakúsku]] (príp. pri inom vymedzení hraníc Karpát až na [[Morava (región)\|Morave]]), kde je pokračovaním [[Molasová panva\|alpskej molasovej panvy]], pokračuje smerom na severovýchod a východ do [[Poľsko\|Poľska]] a ďalej na [[Ukrajina\|Ukrajinu]] a do [[Rumunsko\|Rumunska]]. Tvoria ju nezvrásnené sedimenty [[molasa\|molasového]] charakteru (najmä [[zlepenec\|zlepence]], [[pieskovec\|pieskovce]], [[íl]]ovité a [[slieň\|slienité]] sedimenty (hlavne [[šlír]]y) a tiež nespevnené [[piesok\|piesky]] a [[štrk]]y<ref>{{Citácia elektronického dokumentu

Čelná karpatská priehlbina: Rozdiel medzi revíziami