Verzia z 12:48, 2. apríl 2013 upraviť 217.119.117.131 (diskusia) →‎Tektonické členenie Značka: odstránenie referencie ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 12:49, 2. apríl 2013 upraviť vrátiť Rxy (diskusia \| príspevky) 203 editací d Verzia používateľa 217.119.117.131 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pelex Ďalšia úprava →
Riadok 5: == Geografické vymedzenie == Vystupuje najmä na [[Stredné Slovensko\|Strednom Slovensku]] v podloží [[Neogénne vulkanity karpatského oblúka\|neovulkanitov]] ako tzv. sklenoteplický, pliešovský a lieskovecký ostrov, ďalej v [[Kráľovohoľské Tatry\|Kráľovohoľskej]] časti [[Nízke Tatry\|Nízkych Tatier]], vo [[Volovské vrchy\|Volovských]] a [[Stolické vrchy\|Stolických vrchoch]], [[Branisko (pohorie)\|Branisku]] a [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)\|Čiernej hore]]. Od severnejšieho [[pásmo jadrových pohorí\|pásma jadrových pohorí]] ho delí [[čertovická línia]], od [[gemerské pásmo\|gemerského pásma]] je oddelené [[Lubenícko-margecianska línia\|margeciansko-lebeníckou líniou]]. V oblasti veporského pásma sa nachádza najväčší plutón ~~Sinca~~Západných Karpát, označovaný ako [[veporský granitoidný plutón]].~~Vepor sa nachadza v blýskosti Košíc.Můžete sa ist pozriet je to zdrarma~~ == Tektonické členenie == ~~== Tek~~ Kryštalinikum je prekryté obalovými jednotkami [[Foederátska jednotka\|Foederáta]] a [[Veľkobocká jednotka\|Veľkého boku]], ktorá je autochtónnym pokračovaním sedimentačného priestoru [[fatrikum\|fatrika]]. Súčasťou pásma sú aj príkrovy [[silicikum\|silicika]] ([[príkrov Drienky\|drienocký]], [[Muránsky príkrov\|muránsky]], [[stratenský príkrov\|stratenský]]) a [[hronikum\|hronika]]<ref>Hók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R., 2001. ''Geológia Slovenska.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 43 s.</ref>. Nachádzajú sa tu tiež trosky [[gemerikum\|gemerika]]. Zvyšky [[gossauská superskupina\|gossauských]] sedimentov vrchnej [[krieda (geochronologická jednotka)\|kriedy]] a niekoľko reliktov [[neovulkanity\|neogénnych vulkanitov]]. Na strednom Slovensku sa veporské pásmo sa v svojej klasickej oblasti v západnej časti [[Slovenské rudohorie\|Slovenského rudohoria]] a [[Kráľovohoľské Tatry\|Kráľovohoľských Tatrách]] rozdeľuje na 4 zóny<ref name="Plašienka, 2006">Plašienka, D., 2006, ''Princípy regionalizácie geologickej stavby a ich aplikácia na oblasť Malých Karpát a Považského Inovca.'' in Kováč, M., Dubíková, K., ''Nové metódy a výsledky v geológii Západných Karpát.'' Zborník 2006, Univerzita Komenského, Bratislava, s. 51 – 56</ref>: [[kohútska zóna]] - vystupuje medzi [[lubenická tektonická zóna\|lubeníckou línoiou]] a [[muránsky zlom\|muránskym zlomom]] [[kráľovohoľská zóna]] - vystupuje medzi muránskym a [[pohorelský zlom\|pohorelským zlomom]], za jej súčasť je často chápaná i [[muránsko-vernárska zóna]] [[kraklovská zóna]] - vystupuje medzi pohorelským, [[osrbliansky zlom\|osrblianskym zlomom]] a [[čertovická línia\|čertovickou líniou]] [[ľubietovská zóna]] - vystupuje medzi čertovickou línou (ktorá však na povrchu nie je definovateľná), [[mýtňanský zlom\|mýtňanským]] a [[osrblianskym zlomom]] Samostatné zóny tvoria v [[Branisko (pohorie)\|Branisku]] a [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)\|Čiernej hore]]<ref name="Plašienka, 2006"/>: [[sľubicko-čiernohorská zóna]] [[smrekovická zóna]] Zaradenie [[Zemplínske vrchy\|Zemplínskych vrchov]] do veporského pásma je predmetom diskusie. == Referencie ==

Veporské pásmo: Rozdiel medzi revíziami