Vesmír: Rozdiel medzi revíziami

[[Súbor:Hubble ultra deep field.jpg|thumb|right|Obrázok z viditeľného svetla, prichádzajúceho z najhlbších kútov vesmíru. Autor: NASA, ESA, S. Beckwith (STScI) a HUDF tím.]]

V prvej polovici 20. storočia sa slovo '''vesmír''' ({{V jazyku|eng|universe}}) používalo na pomenovanie všetkého, čo fyzikálne existuje: celého kontinua [[časopriestor]]u, v ktorom existujeme, spolu so všetkou [[energia|energiou]] a [[hmota|hmotou]] v ňom a všetkými [[fyzikálny zákon|fyzikálnymi zákonmi]], [[princíp]]mi a [[zoznam fyzikálnych konštánt|konštantami]], ktoré ho riadia. O porozumenie vesmíru v najväčších možných mierkach sa snaží [[kozmológia]], veda, ktorá vznikla z [[fyzika|fyziky]] a [[astronómia|astronómie]]. Počas druhej polovice 20. storočia viedol vznik pozorovacej kozmológie, tiež známej ako fyzikálna kozmológia, k rozdeleniu významu slova ''vesmír'' medzi pozorovacích kozmológov a teoretických kozmológov; tí prví opustili snahy pozorovať celé časopriestorové kontinuum, tí druhí sa o to stále pokúšajú v snahe nájsť najlogickejšie domnienky na vymodelovanie celého časopriestoru, navzdory extrémnym ťažkostiam v určení si empirických (založených na skúsenosti) obmedzení týchto špekulácií a vyhnúť sa tak skĺznutiu do [[metafyzika|metafyziky]].

 

Vesmír podľa mimogalaktickej astronómie je nestacionárny, prebieha v ňom ten istý evolučný proces. Vyvíjajú sa jednotlivé kozmické objekty a ich sústavy i celý vesmír v jeho najširších známych meradlách.

 

Vesmír je všetko čo existuje všetok priestor a čas aj hmota a energia v ňom. Nevie sa, aký je vesmír rozsiahly, pretože stále sa formuje, rozpína a niektoré veľmi vzdialené oblasti navždy ostanú mimo zraku astronómov. Všetka viditeľná hmota je vytvorená zo subatomárnych častíc a všetky interakcie medzi týmito základnými súčasťami riadia rovnaké základné sily.