Július II.: Rozdiel medzi revíziami

| dátum_narodenia = [[5. december]] [[1443]]

| miesto_narodenia = [[Albisola Superiore|Albisola]], [[Janovská republika]]

| miesto_úmrtia = [[Rím]], [[Pápežský štát]]

| miesto pochovania =

 

== Cirkevná kariéra ==

Podľa priania rodičov sa pôvodne mal stať obchodníkom. Po štúdiách u [[Františkáni|františkánov]] sa však vydal na dráhu kňaza. Jeho cirkevnú kariéru odštartoval Giulianov strýko Francesco, ktorý sa v auguste 1471 stal pápežom ako [[Sixtus IV.]] Hneď po nástupe na pápežský stolec vymenoval svojho synovca za [[kardinál]]a a ako titulárny kostol mu pridelil baziliku [[Bazilika San Pietro in Vincoli|San Pietro in Vincoli]]. V roku 1475 vymenoval Giuliana za [[carpetras]]kého biskupa. Následné tituly a funkcie nenechali na seba dlho čakať - čoskoro získal ďalšie biskupstvá, opátstva a benefíciá, v rokoch 1480 - 1482 bol pápežským legátom vo [[Francúzsko|Francúzsku]].

 

 

== Nástup na pápežský stolec ==

Po Alexandrovej smrti (v r. 1503) sa jeho túžba stať sa pápežom ešte nenaplnila. [[Konkláve]] Alexandrovým nástupcom zvolilo kardinála [[Pius III.|Francesca Piccolominiho]] (ako pápež Pius III.), ktorý však vládol iba dvadsaťšesť dní. Po Piovom skone už Giuliano della Rovere nenechal nič na náhodu. Pomocou veľkorysých sľubov a úplatkov dosiahol svoj cieľ - v konkláve začatom 1. novembra 1503 bol zvolený pápežom za jediný deň.

 

 

== „Bojovný pápež“ ==

Júliusovej vláde dominovali vojny a politika. V cirkevných dejinách sa stal tento pápež známy prívlastkom „bojovný“. Vyniesla mu ho osobná účasť na niekoľkých vojenských ťaženiach na čele pápežských oddielov. Prvý raz sa tak stalo v roku 1506, kedy pre [[Pápežský štát]] dobyl späť mestá [[Perugia]] a [[Faenze]]. Jeho diplomatické aktivity boli v tomto období obdivuhodné. Všetky smerovali k hlavnému cieľu - rozšírenie pápežskej moci. V jej mene sa neváhal postaviť proti bývalému spojencovi ako i uzavrieť spojenectvo s bývalým nepriateľom.

 

 

== Mecenáš umelcov ==

Nehynúcu slávu dosiahol Július II. ako štedrý mecenáš umelcov. Významné pamiatky [[Vatikán]]u za svoj dnešný vzhľad vďačia práve Júliusovým stavebným a umeleckých aktivitám. Do obdobia jeho pontifikátu spadá pôsobenie takých velikánov [[Renesancia|renesančnej]] epochy akými boli [[Michelangelo Buonarroti|Michelangelo]], [[Donato Bramante]] či mladý [[Raffael]].

 

 

Dnes sú telesné ostatky Júliusa II. uložené v monumentálnom náhrobku v jeho kardinálskom kostole, v bazilike [[Bazilika San Pietro in Vincoli|San Pietro in Vincoli]], ktorý až v roku 1545 dokončil [[Michelangelo Buonarroti|Michelangelo]].

 

== Iné projekty ==

{{projekt|commons=Category:Iulius II}}

 

== Zdroje ==

* J. N. D. Kelly, ''Pápeži dvoch tisícročí'', Roal, Bratislava, 1994, ISBN 80-88706-00-9

* P. Burke, ''Italská renesance'', Mladá fronta, Praha, 1996, ISBN 80-204-0589-5

 

== Externé odkazy ==

* {{filit|fvj/julius_ii.html}}

 

{{Pápeži}}

 

[[Kategória:Talianski pápeži]]

[[Kategória:Mecenáši]]