Koncentračný tábor Majdanek: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d typo, replaced: Jednalo sa → Išlo, 941 - 1945 → 941 – 1945 (4), - → – (7), 5-6000 → 5 – 6000 (2), replaced: → (9) |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 5:
== Dejiny ==
Konzentrationslager Lublin ako znel oficiálny názov tábora, bol založený v októbri 1941, na príkaz [[Heinrich Himmler|H. Himmlera]]. Tomuto kroku predchádzal rozkaz zo 17. a 20. júla 1941, ktorý
[[Súbor:Fotothek df pk 0000125 008.jpg|náhľad|Sonderkomano pri likvidácii mŕtvych tiel.]]
Na stavbe najprv pracovalo 150 židovských robotníkov z Globocnikovho Lublinského tábora, do ktorého sa každú noc vracali. Neskôr bolo do práce zapojených 2000 [[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny|sovietskych vojnových zajatcov]], ktorí museli čeliť ťažkým podmienkam vrátane spánku pod holým nebom za akýchkoľvek poveternostných podmienok. Do polovice novembra ich žilo len asi 500 a z toho tretina z nich nebola viac schopná kvôli celkovému vyčerpaniu ďalšej práce. Do polovice decembra 1941 boli pripravené ubytovacie priestory len pre 20 000 zajatcov. V januári 1942 vypukla medzi zajatcami epidémia [[škvrnitý týfus|škvrnitého týfusu]] a prakticky všetci zajatci aj väzni zomreli. Práce boli prerušené až do marca 1942, kedy do tábora dorazili noví zajatci. Tábor bol v tomto období schopný pojať asi 50 000 zajatcov a viac zatiaľ nerástol.
V júli 1942 Himmler navštevoval tábory vybudované pre [[operácia Reinhard|operáciu Reinhard]]. Všetkých židovských väzňov hneď nezlikvidovali, ale slúžili ako robotníci pre zbrojovku [[Steyr-Daimler-Puch]] medzi inými aj v tábore Majdanek. Od októbra 1942 bolo v tábore asi 9519 väzňov (asi 7468 z nich boli Židia). V auguste 1943 sa tu nachádzalo 16 206 (z nich asi 9105 Židov). Ostatní väzni boli [[Bielorusi]], [[Ukrajinci]], [[Rusi]], [[Nemci]], [[Rakúšania]], [[Slovinci]], [[Taliani]], [[Francúzi]] a [[Holanďania]]. Podľa niektorých zdrojov sa tu
V priebehu februára 1943 nacisti umožnili prísun dávok Červeného kríža pre väzňov v tábore. Operácia Reinhard pokračovala do začiatku novembra 1943, kedy sa vyhladzovanie Židov z Generálneho gouvernementu skončilo. Posledná veľká masová poprava v rámci tejto operácie sa odohrala 3. novembra 1943, kedy tu bolo popravených asi 18 400 ľudí. Z toho 5 – 6 000 boli občania Slovenska<ref name="SS v akcii"/>. Tieto popravy sa
| autor =
| titul = Lublin/Majdanek Concentration Camp: Conditions
Riadok 27:
V dôsledku priblíženia frontu, ktorý začal hroziť po [[operácia Barbarossa|sovietskej letnej ofenzíve]] v roku 1944, začali nacisti s odsunom väzňov do táborov na západe (napr. [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Auschwitz]] a [[Koncentračný tábor Plaszow|Plaszow]]), a s čiastočnou likvidáciou niektorých budov. Z posledných odsunutých asi 1000 väzňov pochod neprežila asi polovica. Pred odchodom stihli nacisti zničiť iba niekoľko krematórií. Okolím Lublina prešli predvoje sovietskych jednotiek 22. júla 1944. Tábor samotný odhalili až v nasledujúcich dňoch. Tisíce väzňov, hlavne bývalých vojnových zajatcov, ktorí v tábore zostali svedčilo o masových vraždách a zverstvách, ktoré tu ich väznitelia páchali.
Nález tábora bol pre sovietske sily šokujúci. Nikdy dovtedy nenarazili na takto zachovaný tábor, v ktorom nacisti páchali zločiny podobných rozmerov. V priebehu augusta 1944, Sovieti a Poliaci premenili tábor na múzeum. Zvláštna poľsko-sovietska komisia následne viedla vyšetrovanie a dokumentáciu zločinov spáchaných v Majdanku. Sovietskym a poľským úradom sa podarilo zatknúť 6 príslušníkov
== Velitelia tábora ==
|