Rezbárstvo: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d typo gram |
d typo, replaced: ... → …, za účelom → s cieľom (2) |
||
Riadok 1:
[[Súbor:Sv.Šimon.jpg|náhľad|Rezbárský patrón Svätý Šimon z orloja v Kryštofově Údolí (lipa, rezbár Václav Plechatý, 2007)]]
'''Rezbárstvo''' je remeselná, alebo [[umelecká činnosť]] (tiež umelecko-remeselná činnosť), pri ktorej je zo základného materiálu (dreva) odoberaný materiál
== Rozšírená charakteristika ==
Riadok 6:
== Ľudové rezbárstvo ==
Ľudové rezbárstvo využíva obdobné pracovné prostriedky ako rezbástvo podľa základného zaradenia. Často kopíruje svojským spôsobom oficiálne výtvarné smery (napríklad barok – ľudový barok). V minulosti bolo v mnohých prípadoch doplnkovou činnosťou iných remesiel (výroby poľnohospodárskeho náradia, tokárstva, varechárstva, stolárstva, kolárstva). Taktiež bolo doplnkom práce pastierov, mlynárov, baníkov, včelárov, pernikárov ktorí stvárňovali odpozorované témy zo svojho prostredia, alebo tématicky čerpali z náboženských tradícií. Ľudové rezbárstvo je najrozšírenejšie vo forme amatérskeho prejavu, je teda robené zo záujmu ako „koníček“, bez komerčného zámeru. Niektoré formy ľudového rezbárstva však (napriek absencii vzdelania v uvedenom smere) nemožno chápať ako amatérske
Slovenské ľudové rezbárstvo prešlo v období socializmu celkom špecifickým vývojom. Paralizácia sakrálnej tvorby a požiadavka „tradičnej výroby“ pozastavili prirodzený vývoj remesla. To znamená, že rezbári vyrastajúci v nových kultúrno-spoločenských podmienkach sa tématicky vracali k tvorbe svojich otcov a dedov, bez vlastného výtvarného vkladu. Po roku 1989 však nastáva aj technologický posun výroby (strojné vybavenie), ktorému napomáha i dostupnosť literatúry a v čoraz väčšej miere i využívanie internetu. V praxi to znamená vývoj v niekoľkých smeroch a obraz rezbára „stružlikajúceho“ nožíkom kúsok dreva pri peci je už minulosťou. Na Slovensku sa výrazne etablovalo nové remeselné odvetvie – betlehemárstvo, ktoré už nie je lokálne viazané ako napríklad výroba bačovského riadu a pastierskych palíc. Vznikajú tiež malé domáce galérie rezbárov, ktoré sa podieľajú na tvorbe programovej ponuky jednotlivých regiónov, remeselníci vytvárajú združenia s bohatou prezentačnou činnosťou. Súčasné ľudové rezbárstvo už v mnohých smeroch prekonáva zaužívané charakteristiky ktoré sú uvádzané v literatúre, dokonca aj na štátnych portáloch.
Riadok 15:
Pojem „nové smery rezbárstva“ je oprávnene vystavený kritike, či tu o rezbárstvo ešte vôbec ide. Treba si však uvedomiť skutočnosť, že nové výrobné postupy prenikajú do remesla postupne, nenásilne a nedá sa im zabrániť. Máme teda dve možnosti: vytvorenie nového slova, alebo slovného spojenia, alebo akceptovať priradenie nového pracovného postupu k zaužívanému výrazu. Alternatívou v prípade rezbárstva je aj výraz „sochárstvo“, pokiaľ je však reč o soche realizovanej v dreve, najpopisnejšie (aj keď so zmienenými pripomienkami) je stále slovo „rezbárstvo“.
Slovo „amatér“ označuje toho, kto: „zo záľuby, zo zábavy, nie z povolania pestuje dajakú činnosť (napr šport, umenie); ochotník (op.profesionál)
== Zdroje ==
| |||