Staroveký Egypt: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 203 bajtov ,  pred 8 rokmi
wikilinky
d (Bot: Odstránenie 44 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q185301))
(wikilinky)
 
== Správa a dane ==
Pre potreby správy bol staroveký Egypt rozdelený na [[nomNom (Egypt)|nomy]]y (grécke slovo pre okrsok, v staroegyptčine sa nazývali '''sepat'''). Rozdelenie možno sledovať až do [[Preddynasticképreddynastické obdobie (Egypt)|Preddynastickéhopreddynastického obdobia]] (pred r. 3100 pred Kr.), kedy nomy pôvodne jestvovali ako nezávislé mestské štáty. Rozsah jednotlivých okrskov a poradie, v ktorom sa uvádzali, sa počas troch tisícročí viac-menej nezmenil. Podľa systému, ktorý sa udržal takmer po celú dobu faraónskeho Egypta, bola krajina rozdelená na 42 nôm: 20 tvorilo [[Horný a Dolný Egypt|Dolný Egypt]], kým [[Horný a Dolný Egypt|Horný Egypt]] sa skladal z 22. Každá noma bola spravovaná nomarchom, provinčným správcom, ktorý mal v rukách lokálnu moc. Úrad nomarchu bol niekedy dedičný a niekedy obsadzovaný podľa rozhodnutia faraóna.
 
Vládcovia Starovekého Egypta vymáhali od svojich poddaných rôzne dane. Pretože v tejto dobe nejestvovali ešte peniaze, dane sa platili v naturáliach. Vezír (staroegyptsky: '''catej''') zodpovedal za vyberanie daní prostredníctvom príslušných úradníkov. Títo úradníci museli denne hlásiť objem prostriedkov, ktoré boli k dispozícii, aj predpokladanú produkciu v budúcnosti. Spôsob platenia daní závisel od zamestnania alebo postavenia dotyčného: majitelia pôdy platili obilím a inými plodinami, ktoré sa pestovali na ich pôde, remeselníci svojimi výrobkami, lovci a rybári úlovkami z rieky, močiarov a púšte. Každá domácnosti bola povinná odviesť navyše zvláštnu pracovnú daň. Jedna osoba za domácnosť musela nastúpiť každoročne na niekoľko týždňov na verejné práce, akými bolo napríklad kopanie zavlažovacích kanálov alebo práca v bani. Bohatší Egypťan si mohol najať chudobnejšieho človeka, aby za neho túto daň odrobil.
{{Hiero | {{cudzojazyčne|egy|''r-n-kmt''}}<br /> egyptčina | <hiero>r:Z1-n-km-m-t:O49</hiero> | align=right | era=default}}
 
Najstarším egyptským písmom bolo egyptské hieroglyfické písmo, ktoré bolo sčasti slabičné, teda jeden znak reprezentoval jednu slabiku, sčasti ideografické, teda jeden znak vyjadroval jednu myšlienku. Popri hieroglyfoch sa vyvinulo v starovekom Egypte aj hieratické písmo, ktoré bolo jednoduchšie a časovo menej náročnejšie na zápis. Aj hieratické písmo bolo sylabické a používalo niekoľko ideogramov. Kým hieroglyfy boli skôr reprezentatívnym písmom, určeným na tesanie do kameňa a zaznamenávanie oslavných nápisov, a každý zo znakov mohol byť detailný do tej miery, že predstavoval samostatný umelecký výtvor, hieratickým písmom sa písalo štetcom na [[Papyrus (výrobok)|papyrus]] a zaznamenávali sa ním úradné dokumenty, právne a náboženské texty. [[Fenické písmo]], z ktorého pochádza aj [[latinské písmo|latinka]], sa vyvinulo okolo roku 1800 pred Kr. práve z egyptského hieratického písma. Démotické písmo sa vyvinulo ako tretí typ písma určeného na zaznamenávanie egyptského jazyka v [[Neskoré obdobie (Egypt)|Neskoromneskorom období]]. Toto sylabické písmo sa vyvinulo z hieratickej egyptčiny [[Dolný Egypt|Dolného Egypta]] a postupne nahradilo hieratické písmo pri zápise administratívnych, právnych a obchodných dokumentov (náboženské texty sa naďalej písali v hieratickom písme, ktoré sa stalo písmom kňazov). Pod vplyvom [[helenizmus|helenizmu]], a neskôr po dobytí Egypta [[Staroveký Rím|Rimanmi]], sa používanie všetkých troch druhov písma vytrácalo. Posledný známy záznam v hieratickom písme spadá do tretieho, v hieroglyfoch do štvrtého a v démotickom do piateho storočia po Kr.
 
Približne od 1. storočia po Kr. sa začala popri démotickým písme používať koptská abeceda, ktorá bola vlastne upravenou [[grécka abeceda|gréckou abecedou]] (alfabetou) s dodatkom niekoľkých démotických znakov.<ref>{{Harvbz|Allen|2000|St=7}}</ref> Hieroglyfy sa naďalej používali pri ceremoniálnych príležitostiach až do 4. storočia po Kr., keď ich ovládala už len malá hŕstka kňazov. S postupným zánikom tradičných náboženských inštitúcií zanikala aj znalosť hieroglyfyckého písma. Pokusy o rozlúštenie siahajú do byzantského<ref>{{Harvbz|Loprieno|2004|St=166}}</ref> a islamského<ref>{{Harvbz|El-Daly|2005|St=164}}</ref> obdobia. Skutočný objav sa udial až roku 1822 po nájdení [[Rosettská doska|Rosettskej dosky]] (okolo 196 pred Kr.) a po rokoch jej skúmania [[Thomas Young|Thomasom Youngom]] a [[Jean-François Champollion|Jeanom-Françoisom Champollionom]], keď boli rozlúštené a popísané skoro všetky hieroglyfické znaky.<ref>{{Harvbz|Allen|2000|St=8}}</ref>
{{Hlavný článok|Staroegyptská literatúra}}
 
Najstaršie hieroglyfické záznamy pochádzajú z [[preddynastické obdobie (Egypt)|preddynastického obdobia]] (okolo 3200 pred Kr.) z pohrebiska miestnej elity v [[Abydos (Egypt)|Abyde]] ({{v jazyku|egy||Abdžu}}, dnes lokalita ''Umm el-Káb''). Sú vo forme štítkov, ktorými boli označené jednotlivé predmety hrobovej výbavy.<ref>{{Harvbz|Shaw|2003|St=80}}</ref>
 
Pisári – štátni úradníci, ktorí mali na starosti rôzne oblasti administratívy, pracovali v inštitúcii zvanej ''Dom života'' ({{v jazyku|egy||Per anch}}). Neskôr sa dali nájsť aj v úradoch, knižniciach (''Domoch knihy''), laboratóriách a observatóriách.<ref>{{Harvbz|Strouhal|1989|St=235}}</ref> Niektoré známe literárne diela, napr. ''[[Texty pyramíd]]'', alebo ''[[Texty rakví]]'', boli napísané v klasickej (strednej) egyptčine, ktorá bola jazykom písaných diel až do obdobia okolo roku 1300 pred Kr. Neskorá (nová) egyptčina, ktorá na ňu nadväzovala, sa používala v ramessovskom období v písaných dokumentoch, poézii a rozprávaniach, a neskôr aj s démotickým alebo koptským písmom. V období neskorej egyptčiny sa rozvinul druh životopisného rozprávania, používaného v hrobkách, napr. autobiografie Harchufa a Veniho. Vznikol literárny druh ponaučenia, ktorý mal za úlohu sprostredkovávať poučenia a návody významných osobností. Príkladom môže byť ''Ipuverov papyrus'' (P. Leiden I 344) – báseň (nárek), ktorá popisuje prírodnú katastrofu a spoločenský otras.
== Spoločnosť ==
[[Súbor:Maler der Grabkammer des Sennudem 001.jpg|náhľad|250px|egyptský roľník]]
Počas dynastického obdobia egyptská spoločnosť stála a padala s autoritou [[faraón]]ov, ktorá sa odvíjala od viery v ich božský pôvod. Táto predstava hrala významnú úlohu pre udržanie stability obzvlášť v tých dobách, kedy hrozilo, že sa Egypt rozpadne na viacero celkov, predovšetkým na začiatku [[Stará ríša|Starej ríše]] a [[Stredná ríša|Strednej ríše]]. Od piatej dynastie bol vládca považovaný za Syna [[RaRe (božstvo)|Réa]], slnečného božstva zosobňujúceho poriadok. Ako taký bol povinný udržovať [[Maat]], princíp pravdy, spravodlivosti a poriadku na zemi. Okrem iného to znamenalo zabezpečovať každoročne dostatočné nílske záplavy, na ktorých záviselo egyptské poľnohospodárstvo. Ďalším božstvom, s ktorým boli faraóni stotožňovaní, bol [[Hor (božstvo)|Hor]], syn boha [[Usire]]ho. Hor nastúpil na kráľovský trón po pochovaní svojho zavraždeného otca a vykonaní pomsty na jeho vrahovi, [[Sutech]]ovi. Podobne si egyptský faraón mohol nárokovať vládu nad krajinou až po tom, ako pochoval svojho predchodcu. Ako Hor mal navyše úlohu ochraňovať nílske údolie pred votrelcami zosobňovanými Sutechom prichádzajúcim z púšte. Postavenie kráľa bolo výrazne oslabené počínajúc od 20. dynastie. Súčasne s tým sa Egypt stal náchylnejším voči cudzím vplyvom a útokom.
 
Ďalším typickým znakom egyptskej spoločnosti je pozornosť a úcta, aká je venovaná mŕtvym. Záujem o posmrtnú existenciu možno vysledovať až do najstarších, predhistorických dôb Egypta. Svoj vrchol dosiahol v podobe monumentálnych hrobiek, [[pyramída|pyramíd]], a zádušných chrámov budovaných za Starej ríše. Staroegyptský výraz pre hrobku je '''per neheh''', Dom večnosti, pretože Egypťania verili, že pre spokojnosť duše na druhom svete je potrebné zachovať ľudské telo neporušené. Podľa egyptskej náuky má ľudský duch dve časti – [[Ka (staroveký Egypt)|ka]] a [[ba]]. Ka žilo po smrti človeka ďalej na druhom svete, ktorý vyzeral podobne ako svet živých. Ba, zvyčajne zobrazované v podobe vtáka, zotrvávalo aj po smrti na zemi a vracalo sa v noci do hrobky, kde prebývalo. Sem bolo potrebné prinášať obety pre ba, bez ktorých by zahynulo a s ním i ka na onom svete. Veľmi skoro boli v Egypte vyvinuté metódy ako umelými prostriedkami zakonzervovať ľudskú schránku a predísť jej rozkladu. [[MúmiaMumifikácia (konzervovanie)|Mumifikácia]] bola tiež spojená s vierou v ba, ktoré sa v noci vracalo práve do zabalzamovaného tela. Egyptské hrobky boli vybavené všetkým, čo ich majiteľ používal počas života. Zachovalo sa nám v nich tiež rada tzv. [[Kniha mŕtvych|Kníh mŕtvych]], návodov, ako prejsť nástrahami podsvetia a dokonca oklamať sudcov, ktorí vážili duše mŕtvych.
 
[[Súbor:Egypte louvre 127.jpg|100px|vpravo|náhľad|Prsteň faraóna [[Ramzes II.|Ramzesa II.]]]]
 
[[Súbor:Egypte louvre 085.jpg|náhľad|vľavo|180px|Črepina so skicou sediaceho muža]]
Umenie v starovekom Egypte podliehalo idealizácii, ktorá súvisela s jeho previazanosťou s náboženským životom. Hoci umelci boli považovaní iba za remeselníkov, dostávalo sa im väčšej úcty, pretože ich diela mali moc pretrvať do večnosti a sprostredkovávali kontakt so svetom bohov. Egypťania verili, že umelecké predmety, obzvlášť sochy, tým, že boli vytvorené, sa stávajú živými a prislúcha im patričná nadprirodzená moc. Z tohto dôvodu dostávala každá socha svoje meno, tak ako živá osoba, ktorú reprezentovala na tomto svete. V egyptských hrobkách jestvovala špeciálna komora, '''serdáb''', určená pre sochu jej majiteľa. V tejto soche podľa Egypťanov sídlilo '''[[Ka (staroveký Egypt)|ka]]''', keď sa vracalo do hrobu odpočívať.
 
Počas viac než troch tisícročí trvania Egypta sa jeho umelecké postupy takmer vôbec nezmenili. Jeho typické prvky možno zachytiť už na sochách faraóna [[Chasechemuej]]a z 27. storočia pred Kr. Egyptské maliarstvo a sochárstvo tiež, napriek stykom Egyptu s inými kultúrami, nepodliehalo takmer vôbec cudzím vplyvom.
Dejiny starovekého Egypta sa štandardne delia na viacero období podľa toho, či bola zem pod nadvládou jedného vládnuceho rodu (ríše) alebo rozdrobená na niekoľko menších kráľovstiev (prechodné obdobia). Každé z týchto období je ďalej rozdelené do dynastii, ktoré zodpovedajú vláde kráľov spoločného pôvodu. V staroegyptských dejinách rozlišujeme nasledovné historické obdobia:<ref>Delenie a približné datovanie podľa {{Harv|Hornung|Krauss|Warburton|2006}} a {{Harv|Verner|2010|Sst=553–558}}</ref>
 
* '''[[preddynastické obdobie (Egypt)|Preddynastické obdobie]]''' (približne 4500–2900 pred Kr.): 0. dynastia;
* '''[[Ranodynastické obdobie (Egypt)|Archaické obdobie]]''' (približne 2900–2545 pred Kr.): 1. a 2. dynastia;
* '''[[Stará ríša]]''' (približne 2590–2118 pred Kr.): 3.–8. dynastia;
* [[Egyptológia]]
* [[Staroegyptská astronómia]]
* [[Mumifikácia (konzervovanie)|Mumifikácia]]
 
== Referencie ==
10 446

úprav