Druhá rževsko-syčovská ofenzíva: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Legobot (diskusia | príspevky)
d Bot: Odstránenie 18 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q311787)
doplnok
Riadok 11:
|protivník1= [[Obrázok:Flag of the Soviet Union 1923.svg|25px]] [[Sovietsky zväz]]
|protivník2= [[Obrázok:Flag_of_Germany_1933.svg|25px]] [[Tretia ríša|Nemecko]]<br />[[Obrázok:Flag of Italy (1861-1946).svg|25px]] [[Taliansko]]<br />[[Obrázok:Flag of Hungary 1940.svg|25px]] [[Maďarsko]]
|velitel1=[[Obrázok:Flag of the Soviet Union 1923.svg|25px]] [[Georgij Konstantinovič Žukov|GeorgijG. K. Žukov]]<br />[[Obrázok:Flag of the Soviet Union 1923.svg|25px]]<br />(koordinátor)<br />[[Ivan Konev|I. S. Konev]]<br />(Západný front)<br />[[Obrázok:Flag of the Soviet Union 1923.svg|25px]] [[Maxim Alexejevič Pukarev|MaximM. PukarevA. Purkajev]]<br />([[Kalininský front]])
|velitel2= [[Obrázok:Flag_of_Germany_1933.svg|25px]] [[WaltherGünther Modelvon Kluge]] <br />([[Skupina armád Juh]])<br />[[Obrázok:Flag_of_Germany_1933.svg|25px]] [[GüntherWalther von KlugeModel]]<br />([[9. armáda (Wehrmacht)|9. armáda]])
|sila1= 827 000 mužov<br />2352 tankov<ref name=Glantz1>Glantz, D.: ''Největší Žukovova porážka.'' Jota, 2005, 464 s.</ref>
|sila2= 600 000 mužov
|straty1=70 400 mŕtvych alebo zajatých<br />145 301 zranených<ref>[http://www.soldat.ru/doc/casualties/book/chapter5_10_1.html{{Citácia http://www.soldat.ruelektronického - Straty ZSSR v 2. svetovej vojne] (Online) prístup 23.4.2009</ref><br />1 600 tankovdokumentu
| autor = Krivošejev, G. F. (Editor)
| titul = Rossija i SSSR v vojnach XX veka: Poteri vooružennych sil
| url = http://lib.ru/MEMUARY/1939-1945/KRIWOSHEEW/poteri.txt
| dátum vydania = 2001
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 06.04.2013
| vydavateľ = Olma-Press
| miesto = Moskva
| jazyk = po rusky
}}</ref><br />1 600 tankov
|straty2= 40 000 mŕtvych, zranených alebo zajatých
|straty3=
|poznámky= [[Zoznam bitiek II. svetovej vojny]]
}}
{{Campaignbox Veľká vlastenecká vojna}}
 
'''Druhá rževsko-syčovská ofenzíva''' alebo '''operácia Mars''' bola sovietska útočná operácia, ktorá prebiehala od [[25. november|25. novembra]] do [[20. december|20. decembra]] [[1942]] v centrálnej časti sovietsko-nemeckého frontu. Jej úlohou bolo obkľúčiť nemecké jednotky pri meste [[Ržev]], kde tvoril nemecký front výbežok ohrozujúci [[Moskva|Moskvu]]. Operácia trvala takmer rovnako dlho ako [[bitka o Velikije Luki]].
 
Útočnú operáciu na sovietskej strane viedli vojská [[Kalininský front|Kalininského]] ([[Maxim Alexejevič Pukarev|M. A. PukarevPukarjev]]), [[Sovietsky Západný front|Západného]] ([[Ivan Konev|I. S. Konev]]). Koordinátorom týchto vojsk a autor plánu ofenzívy bol [[Georgij Žukov|G. K. Žukov]]. Úlohou sovietskych vojsk bolo obkľúčiť sily nemeckej [[9. armáda Wehrmachtu(Wehrmacht)|9. armády]] ([[Walther Model|W. Model]]) držiacej pozície v Rževsko-VjazemskomViazemskom výbežku. Tento úder bol plánovaný ako druhý popri [[operácia Uran|protiúdere]] pri [[Stalingrad]]e. Viedli ho približne rovnako silné sovietske sily. Napriek svojmu rozsahu a veľkým obetiam na oboch stranách operácia neviedla k žiadnemu výraznému sovietskemu postupu a bola zastavená. Dodnes je považovaná za najväčší neúspech [[Georgij Žukov|G. K. Žukova]]<ref name=Glantz1/>.
 
== Predohra ==
Nemecké vojská sa o pripravovanom protiúdere včas dozvedeli a nemecké velenie svoje sily vo výbežku stihlo na nadchádzajúce boje pripraviť.
Rževsko-Viazemský výbežok tvoril výrazne predsunutú pozíciu nemeckej 9. armády medzi [[Smolensk]]om, [[Ržev]]om, [[Gžatsk]]om a [[Viazma|Viazmou]]. Západne od výbežku sa do nemeckých pozícií vkliňoval Kalininský front až k mestu [[Velikije Luki]]. Rževský výbežok bol považovaný za nebezpečný pretože vzdialenosť medzi ním a Moskvou bola len 180 km.
 
Na rževsko-syčovskú ofenzívu mal generál Žukov k dispozícii [[20. armáda (ZSSR)|20.]], [[22. armáda (ZSSR)|22.]], [[30. armáda (ZSSR)|30.]], [[31. armáda (ZSSR)|31.]], [[39. armáda (ZSSR)|39.]] a [[41. armáda (ZSSR)|41. armádu]], ktoré podporovalo 7 samostatných mobilných [[Zbor (vojenstvo)|zborov]] ([[1. mechanizovaný zbor (ZSSR)|1.]], [[2. mechanizovaný zbor (ZSSR)|2.]] a [[3. mechanizovaný zbor (ZSSR)|3. mechanizovaný zbor]], [[5. tankový zbor (ZSSR)|5.]], [[6. tankový zbor (ZSSR)|6.]] a [[8. tankový zbor (ZSSR)|8. tankový zbor]] a [[2. gardový jazdecký zbor]]). Okrem toho na nemecké pozície zaútočili alebo viedli aktívnu činnosť na pútanie síl nepriateľa aj [[29. armáda (ZSSR)|29.]] a [[43. armáda (ZSSR)|43. armáda]] a [[3. úderná armáda|3.]] a [[4. úderná armáda|4. úderná armáda]]<ref name=Glanz2>Glantz, D., ''Forgotten Battles.'' in Bonn K. E. (Editor), Slaughterhouse. The handbook of the Eastern Front. The Aberjon Press, Bedford, 2005, s. 480-483</ref>.
25. novembra 1942 zaútočilo asi 545 000 vojakov sovietskeho [[Kalininský front|Kalininského]] a [[Sovietsky Západný front|Západného frontu]] na pozície nemeckých, talianskych a maďarských vojsk. Napriek mohutnej [[delostrelectvo|delostreleckej]] podpore sa im nepodarilo v celom úseku postúpiť dostatočne rýchlo. Zatiaľ čo na severe bol postup veľmi pomalý, na juhu Rževského výbežku sa Sovietom podarilo prekročiť rieku [[Vazuza|Vazuzu]] a vybudovať si na jej západnom brehu predmostie. Početnejšie sovietske sily neboli nasadené dostatočne efektívne, pretože pechotné jednotky neboli vybavené dostatkom automobilov a zaostávali za tankovými zväzmi, ktoré prenikali nepriateľskými pozíciami rýchlejšie. Nemecká obrana spôsobovala Sovietom ťažké straty, v zložitom počasí viazlo i zásobovanie, a keďže ich útoky neviedli k obkľúčeniu. Naopak Nemci začiatkom decembra prisunuli posily a pokúsili sa o protiútoky. Výrazné úspechy ani jedna zo strán nedosiahla.
 
Nemecké vojská [[9. armáda (Wehrmacht)|9. armády]] pod velením generála [[Walter Model|W. Modela]] sa o pripravovanom protiúdere včas dozvedeli a nemecké velenie svoje sily vo výbežku stihlo na nadchádzajúce boje pripraviť.
Útočné boje pomaly utíchali a obe znepriatelené strany sa zakopali. Vo februári 1943 dostal nemecký generál [[Walter Model]] rozkaz na opustenie výbežku. Nacistické vojská sa z oblasti stiahli do konca marca 1943, čím výrazne skrátili svoju líniu. Hodnotenie výšky sovietskych strát sa líši od 70 000 mŕtvych a nezvestných a 145 000 ranených po asi 100 000 mŕtvych a nezvestných a ďalších 235 000 ranených. Boje o Ržev v roku 1942 a 1943, teda obe rževsko-syčovské operácie, sú tiež známe pod označením „rževský mlynček na mäso“.
 
== Bitka ==
24. novembra 1942 zaútočili jednotky 3. údernej armády [[Kalininský front|Kalininského frontu]] na pozície nemeckej [[3. tanková armáda (Wehrmacht)|3. tankovej armády]] pri meste [[Velije Luky]] čím začali [[bitka o Velikije Luki|bitku o Velikije Luki]], ktorá mala pútať časť síl nemeckej Skupiny armád Stred na jej ľavom krídle. 28. novembra udreli na nemeckú 16. armádu Skupiny armád Sever aj jednotky severozápadného frontu v oblasti Demianského výbežku.
 
V predvečer útoku, 24. novembra sily 1. mechanizovaného zboru pod vedením [[Michail Dmitrievič Solomatin|M. D. Solomatina]] a 3. mechanizovaného zboru [[Michaul Jefimovič Katukov|M. E. Katukova]] tvoriace predvoj predvoj 22. a 41. armády Kalininského frontu, zaútočili na Nemcov pri meste [[Belyj]].
 
25. novembra 1942 zaútočili na pozície nemeckej 9. armády zo západu jednotky 41. ([[German Fiodorivič Tarasov|G. F. Tarasov]]) a 22. armády ([[Vasilij Alexandrovič Juškevič|V. A. Juškevič]]) Kalininského frontu. 20. ([[Nikolaj Ivanovič Kiriuchin|N. I. Kiriuchin]]) a 31. armáda ([[Vitalij Sergejevič Polenov|V. S. Polenov]]) [[Sovietsky Západný front|Západného frontu]] zaútočili z východu. Napriek mohutnej [[delostrelectvo|delostreleckej]] podpore sa im nepodarilo v celom úseku postúpiť dostatočne rýchlo. Postup v úseku 20. a 31. armády v oblasti rieky [[Osuga]] bol pomalý aj pre to, že exponované úseky frontu bránila 5. tanková divízia, ktorá práve počas ofenzívy mala vystriedať 78. pechotnú divíziu. Intenzívne sa bránila aj nemecká 102. divízia, ktorej sa podarilo odraziť silné útoky 3. divízií sovietskej 31. armády<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| autor = Glantz, D
| odkaz na autora =
| titul = Counterpoint to Stalingrad, Operation Mars (November-December 1942): Marshal Zhukov's Greatest Defeat
| url = http://fmso.leavenworth.army.mil/documents/countrpt/countrpt.htm
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 06.04.2013
| vydavateľ = leavenworth.army.mil
| miesto =
| jazyk = po anglicky
}}</ref>.
 
25. novembra 1942 zaútočilo asi 545 000 vojakov sovietskeho [[Kalininský front|Kalininského]] a [[Sovietsky Západný front|Západného frontu]] na pozície nemeckých, talianskych a maďarských vojsk. Napriek mohutnej [[delostrelectvo|delostreleckej]] podpore sa im nepodarilo v celom úseku postúpiť dostatočne rýchlo. Zatiaľ čo na severe bol postup veľmi pomalý, naNa juhu Rževského výbežku sa Sovietom podarilo prekročiť rieku [[Vazuza|Vazuzu]] a vybudovať si na jej západnom brehu predmostie. Početnejšie sovietske sily neboli nasadené dostatočne efektívne, pretože pechotné jednotky neboli vybavené dostatkom automobilov a zaostávali za tankovými zväzmi, ktoré prenikali nepriateľskými pozíciami rýchlejšie. Nemecká obrana spôsobovala Sovietom ťažké straty, v zložitom počasí viazlo i zásobovanie, a keďže ich útoky neviedli k obkľúčeniu. Naopak Nemci začiatkom decembra prisunuli posily a pokúsili sa o protiútoky. Výrazné úspechy ani jedna zo strán nedosiahla.
 
== Dohra ==
Útočné boje pomaly utíchali a obe znepriatelené strany sa zakopali. Vo februári 1943 dostal nemecký generál [[Walter Model]] rozkaz na opustenie výbežku. Nacistické vojská sa z oblasti stiahli do konca marca 1943, čím výrazne skrátili svoju líniu. Hodnotenie výšky sovietskych strát sa líši od 70 000 mŕtvych a nezvestných a 145 000 ranených po asi 100 000 mŕtvych a nezvestných a ďalších 235 000 ranených. Podľa nemeckých údajov bolo zničených 1655 sovietskych tankov. O intenzite bojov svedčí aj fakt, že Sovieti stratili v bojoch 4 generálov<ref name=Glanz2/>. Boje o Ržev v roku 1942 a 1943, teda obe rževsko-syčovské operácie, sú tiež známe pod označením „rževský mlynček na mäso“.
 
== Referencie ==