Alexander I. (Rusko): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 12:
== Život ==
=== Mladosť ===
Narodil sa v Petrohrade ako prvý syn budúceho ruského cára [[Pavol I.|Pavla I. Petroviča]]. Jeho matkou bola Mária Feodorová (Sofia Dorotea z Württembergu), no vychovávať ho mala [[Katarína Veľká]], jeho stará mama, ktorá Pavla I. vonkoncom neobľubovala a tiež nechcela pripustiť, aby práve on pripravoval Alexandra na jeho budúcu kariéru cára. S týmto krokom však Pavol I. nesúhlasil, čo viedlo ku vzájomným nezhodám a odporu medzi ním a Katarínou. Alexander však predsa len vyrastal u Kataríny. Katarína neskôr osobne vybrala švajčiarskeho [[Jakobíni|jakobínskeho]] filozofa [[Frédéric-César de La Harpe|Frédérica-César de La Harpeho]], ktorý mal za úlohu vymodelovať z Alexandra osobnosť a poskytnúť mu rozsiahle vzdelanie. Mladý Alexander sa naučil vynikajúco anglicky, oboznámil sa s európskou kultúrou, históriou a princípmi politiky. Nakoľko sa ale La Harpe zameriaval najmä na teoretickú rovinu vzdelávania, nepripravil Alexandra na krutú realitu, kde sa musí ukázať v očiach ľudu ako silný a efektívny vládca. Istý čas Alexander strávil v armáde pri vojsku v meste [[Gatčina]], v tomto období ohluchol na ľavé ucho.
[[9. októbra]] [[1793]] sa Alexander oženil s mladou princeznou [[Líza z Badenu|Lízou z Badenu]] (Elizabeta Alexejevová). Ich manželstvo bolo šťastné. [[29. mája]] [[1799]] sa im narodila dcéra Maria a [[16. novembra]] [[1806]] Elizabeta. Obe dcéry však umreli vo veľmi mladom veku. Cár mal ešte ďalších nelegitímnych 9 dcér. Alexander dostal od svojej starej matky pri príležitosti sobáša dokonca Alexandrov Palác, čím mu prejavila náklonnosť a prednosť pred jej synom Pavlom pri voľbe následníka ruského trónu. Ale skôr než Alexandra označila za svojho nástupcu zomrela [[6. novembra]] [[1796]].
=== Cesta na trón ===
Pavol I., syn Kataríny Veľkej, sa po jej smrti okamžite chopil moci a prijal niekoľko nových zákonov na odbúranie režimu a jej politiky, ktorú považoval za chybnú. Svojím konaním rýchlo pobúril ruský ľud a obzvlášť [[šľachta|šľachtu]]. V noci [[11. marca]] [[1801]] sa stal Pavol I. obeťou vraždy. Za vraždou stáli Pavlovi odporcovia a nespokojná šľachta. Miera prispenia samotného Alexandra je polemická. Pravdepodobne na vražde nespolupracoval, nie je ani jasné či o jej príprave vopred vedel.
| |||