Najväčšie červone sú dlhé až {{cm|130|m}}, najmenšie merajú okolo {{cm|9|m}}. Živia sa červami, pavúkmi a mravcami.
== červonePozri aj ==
V tropickom pásme Afriky, Indie a Južnej Ameriky sú obojživelníky obmedzené iba na vodu alebo na najvlhšie miesta v pralesoch. Sú medzi nimi aj niektorí zástupcovia, ktorí sú pozoruhodní z vývojového hľadiska.
Veľmi zaujímavým radom tropických obojživelníkov sú červone (Gymnophiona). Ich telá niekedy veľmi pripomínajú naše dážďovky. Dokonca i život pod zemou niektorých zástupcov sa podobá spôsobu života dážďoviek, i keď sa živia inou potravou.
Jedným z najväčších zástupcov tohto radu je ekvádorská Coecilia pachynema, ktorá dosahuje dĺžku až 1 m a má dosť veľkú hrúbku. Okrem nej poznáme niekoľko desiatok druhov z viacerých rodov. Niektoré druhy žijú priamo vo vode, napr. červoň vodný (Ichthyophis glutinosus) z tropického pásma Indie, tvar tela má prispôsobený pohybu vo vode.
Červone znášajú vajíčka v podzemných úkrytoch a určitý čas sa o svoj plod starajú. Samice sa stočia okolo kôpky vajíčok a zaisťujú im tak potrebnú vlhkosť a asi aj slizovité výlučky pokožky. Vajíčka sa v tomto období hodne zväčšia. Pokusmi sa zistilo, že i úplne neporušené vajíčka bez tejto ochrany samice rýchlo hynú a splesnivejú. Poznáme i niekoľko druhov živorodých červoňov.
Niektorí autori považujú červone za pozostatky karbónskych krytočrepovcov, pozmenených vplyvom zmeneného prostredia a iného spôsobu života.
