Verzia z 17:56, 6. apríl 2013 upraviť Drajl (diskusia \| príspevky) 7 editací doplnene o v mene roosvelt ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 14:03, 9. apríl 2013 upraviť vrátiť Saskardin (diskusia \| príspevky) S právom rollback 35 047 editací d typografia Ďalšia úprava →
Riadok 3: '''Lend-Lease''' alebo '''Zákon o pôžičke a prenájme''' (oficiálne: ''An Act to Further Promote the Defense of the United States'') bol zákon [[USA\|Spojených štátov amerických]], ktorý odštartoval program vojenskej a materiálnej pomoci [[Spojené kráľovstvo\|Spojenému kráľovstvu]], [[Čínska republika\|Čínskej republike]], jednotkám [[Slobodné Francúzsko\|Slobodného Francúzska]] a ďalším (celkovo 38) [[Spojenci (druhá svetová vojna)\|Spojeneckým]] krajinám v rokoch 1941 až 1947 počas [[druhá svetová vojna\|druhej svetovej vojny]] a krátko po jej skončení. Zákon bol podpísaný 11. marca 1941, 9 mesiacov pred vstupom Spojených štátov do vojny. Zákon fakticky predstavoval posledný krok pred ukončením neutrality USA vo vojne a začiatok angažovania na strane Spojencov. USA poskytli svojim spojencom celkovo vojenské vybavenie, [[výzbroj]], [[výstroj]], [[munícia\|muníciu]] (predstavovala polovicu celkového objemu pomoci),<ref name="Neiberg2005">Neiberg, N. S., 2005, ''Lend-Lease''. in Tucker, S. C., World War II. A Student Encyclopedia. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, s. 742-743</ref>), [[prístroj]]e, [[priemyselné vybavenie]], [[obchodná loď\|obchodné lode]], [[motorové vozidlo\|motorové vozidlá]], [[proviant]], [[palivo]], medicínsky materiál a ďalšie vybavenie potrebné na vedenie vojny v hodnote 50,1 miliardy amerických dolárov (ekvivalent 647 miliárd terajších dolárov (rok 2013)). Väčšina tovaru v hodnote 31,4 miliardy dolárov bola poskytnutá [[Spojené kráľovstvo\|Spojenému kráľovstvu]], 11,3 miliardy [[ZSSR]], 3,2 miliardy Francúzsku, 1,6 miliardy Číne a menšie množstvo ďalším krajinám. Krajiny za to poskytli okrem peňažných náhrad USA rôzne služby ako prenájom leteckých základní atď., v hodnote 7,8 miliardy; z toho služby v hodnote 6,8 miliardy dolárov poskytlo Spojené kráľovstvo a ďalšie krajiny [[Commonwealth of Nations\|Britského spoločenstva]]. Briti poskytli Američanom radarové technológie a tiež plány prúdových a raketových motorov. Podľa podmienok dohody mohol byť takto dodaný materiál používaný až do obdobia, kedy bude vrátený Spojeným štátom, resp. do svojho zničenia. Veľké množstvo zásob po skončení doby spotreby bol do Británie predávaný s veľkou zľavou za vyše miliardy libier šterlingov s využitím dlhodobých [[úver]]ov zo Spojených štátov. Kanada zaviedla podobný program, v rámci ktorého boli do Spojeného kráľovstva a ZSSR predané zásoby za 4,7 miliardy dolárov (tzv. Mutual Aid).<ref>Crowley, Leo T. "Lend-Lease" in Yust, Walter, ed. ''10 Eventful Years''. Chicago: E.B. Inc, 1947, 1:520, 2, s. 858–860.</ref> Bezprostredným impulzom pre zavedenie zákona o pôžičke a prenájme bola porážka Francúzska vo vojne, ktorá zanechala Spojené kráľovstvo ako jedinú krajinu v Európe vzdorujúcu nacistom. Bez ďalších finančných prostriedkov však Británia nebola schopná nakupovať zásoby z USA a viesť dlhotrvajúcu vojnu proti Nemecku. Roosevelt, ktorý bol zástancom zapojenia USA do vojny na strane Británie však čelil v americkom kongrese veľkej opozícii. Neochota v kongrese však nebola jediná ťažkosť, americké firmy nemohli voľne obchodovať aj kvôli zákonoch o neutralite a faktu, že za poskytnuté výrobky zo zákona museli požadovať priame platby, na ktoré obyčajne nemali vojnou vyčerpané krajiny dostatok prostriedkov. Návrh bol podaný v kongrese 6. januára 1941 pod skratkou H.R. 1776 a nakoniec schválený 8. marca 1941. Riadok 14: Po [[operácia Barbarossa\|napadnutí ZSSR]] sa krajina v lete a na jeseň 1941 dostala do ťažkej vojenskej situácie, ktorú sťažoval fakt, že nacisti okupovali najbohatšie a priemyselne aj poľnohospodársky najvyspelejšie časti krajiny. Sovietsky zväz bol dlhú dobu jedinou krajinou, ktorá viedla proti Nemcom pozemnú vojnu na európskom kontinente. Bez pomoci Spojených štátov a ďalších spojencov by Sovietsky zväz nebol schopný klásť dlhodobo odpor Nemecku a rozbehnúť v tyle obnovenú produkciu evakuovaných tovární. Tá sa začala rozbiehať od konca roka 1942. Do krajiny bolo dodaných 34 miliónov vojenských uniforiem, 15 miliónov párov topánok, 350 000 ton výbušnín, 3 milióny ton nafty, 4,5 miliónov ton potravín (asi 25% potravinových zásob potrebných počas vojny), 12 000 železničných vagónov, 1860 lokomotív, 375 000 nákladných automobilov a 50 000 džípov.<ref name="Neiberg2005"/>. Nesmierne dôležité boli dodávky 18 000 stíhacích a bombardovacích lietadiel a 15 000 leteckých motorov.<ref>Nolan, C. J., 2010, ''The Concise Encyclopedia of World War II.'' Two Volumes. Greenwood, Santa Barbara, s. 666-667</ref>. Dodávky ocele umožnili opäť rozbehnúť produkciu tankov a delostreleckých zbraní. Veľký význam Spojeneckej pomoci krajine hodnotil kladne [[J. V. Stalin\|Stalin]] aj [[G. K. Žukov\|Žukov]].<ref>Žukov, G. K., 2006, ''Vzpomínky a úvahy.'' 3. Naše vojsko, Praha, s. 32</ref>. V neskoršom povojnovom období sa však sovietska histografia stavala k tejto pomoci viac kriticky. Sovietsky zväz nakoniec zaplatil len okolo 722 miliónov dolárov a väčšia avšak nie celá časť dlhu bola krajine podobne ako ostatným odpustená. Po rozpade krajiny dlh prešiel na Ruskú federáciu, ktorá je do roku 2030 povinná zaplatiť 100 miliónov dolárov. == Referencie ==

Lend-Lease: Rozdiel medzi revíziami