Svätopluk I. (Veľká Morava): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 88.212.37.59 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Lukas²³ |
|||
Riadok 57:
== Smrť ==
Svätopluk zomrel v roku [[894]]. Datovanie je založené na zmienkach v dvoch dôveryhodných a súvekých písomných prameňoch – Reginovej kronike a [[Fuldské letopisy|Fuldských letopisoch]]. Dobové pramene však neuvádzajú okolnosti smrti, miesto a ani spôsob pohrebu.
Neskoršie písomné pramene prinášajú tri rôzne verzie o jeho smrti. Najstaršou a najrozšírenejšou je verzia uvedená byzantským cisárom [[Konštantín VII.|Konštantínom Porfyrogenetom]] v diele O spravovaní ríše z 10. storočia. Podľa nej Svätopluk pred svojou smrťou rozdelil krajinu na tri časti a každú zanechal jednému zo svojich troch synov. Jedného potom ustanovil za hlavného vládcu. Aby im vysvetlil dôležitosť svornosti, dal im postupne zlomiť tri zviazané prúty. Keď sa im to nepodarilo, prúty rozdelil a po jednom dal synom, ktorí ich ľahko zlomili. Napriek otcovmu napomenutiu k svornosti však rok po jeho smrti medzi synmi nastali rozbroje a začali spolu bojovať. Vtedy prišli do krajiny Maďari, ktorí sa jej zmocnili. Samotný motív príbehu je písomne doložený z iránskej oblasti už z doby pred Kristom.<ref name="Marsina159">Marsina, R. ''Svätopluk, legenda a skutočnosť'', str. 159.</ref>
Z troch údajných synov spomínaných legendou (ktorá však nespomína mená), sú bezpečne doložení prví dvaja:
*Prvý, [[Mojmír II.]], sa po otcovej smrti stal veľkomoravským kráľom;
*Druhý syn, [[Svätopluk II.]], dostal do léna Nitrianske kniežatstvo;
*Tretí syn, [[Predslav|Pre(d)slav]], zas dostal do léna pravdepodobne Bratislavu s okolím, ktorá po ňom dostala aj meno Preslava (z toho: Pressburg).
Podľa druhej verzie, uvedenej českým kronikárom [[Kosmas|Kosmasom]] (približne r. 1125), Svätopluk zmizol zo stredu svojho vojska. V ľútosti na tým, že bojoval proti svojmu pánovi Arnulfovi, tajne zabil svojho koňa, zakopal meč a v prezlečení sa uchýlil k pustovníkom na svahu Zobora. Nepoznaný prežil zvyšok života a až v čase smrti im prezradil, kto je. Tento príbeh je pravdepodobne prevzatý z Ostrihomského prostredia, ktoré Kosmas osobne navštívil, avšak jeho jadro nie je možné pokladať za hodnoverné.<ref name="Marsina159"/>
Treťou verziou je príbeh z kroniky [[Šimon z Kézy|Šimona z Kézy]] (1282-1285), ktorá uvádza, že Maďari prepadli a porazili nevyzbrojené Svätoplukovo vojsko neďaleko rieky Rakus pri Bánhide. Z textu ďalej vyplýva, že pri útoku zahynul Svätopluk alebo jeho syn. Jadro príbehu môže mať historický základ v skutočnej bitke. Svätopluk sa na nej však nemohol zúčastniť, pretože územie pred rokom 900 tvorilo časť Východofranského kráľovstva a v danej dobe bol už po smrti.<ref name="Marsina160">Marsina, R. ''Svätopluk, legenda a skutočnosť'', str. 160.</ref>
Najpravdepodobnejšou je prvá verzia o prirodzenom úmrtí, avšak dotvorená staršou legendou o prútoch.<ref name="Marsina160"/>
==Titul==
| |||