Antonio Galli da Bibbiena: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Návrat do vlasti: wikilinky |
d preklepy, wikilinky |
||
Riadok 9:
|}}
'''Antonio Luigi Galli da Bibbiena''' (* [[1. január]] [[1697]], [[Parma (Emilia-Romagna)|Parma]], [[Taliansko]] - † [[28. január]] [[1774]], [[Miláno]]) bol taliansky [[Barok|
== Pôvod ==
Riadok 17:
Spomedzi všetkých jej členov pre dejiny umenia na Slovensku mala význam tvorba bratov Galliovcov - [[Giuseppe Galli da Bibbiena|Giuseppeho]] (1696 - 1757) a o rok mladšieho Antonia, pôsobiacich v službách [[Viedeň|viedenského]] cisárskeho dvora ako dvorní divadelní dekoratéri a inžinieri. Ich umelecké pôsobenie na Slovensku sa spája s menom [[Ostrihomské arcibiskupstvo|ostrihomského arcibiskupa]] a uhorského prímasa [[Imrich Esterházy|Imricha Esterházyho]], pre ktorého spolu navrhovali v [[Bratislava|Bratislave]] rôzne príležitostné architektonické scény a kulisy. Významnejšiu umeleckú stopu na Slovensku zanechal mladší z bratov, Antonio.
Antonio Luigi Galli da Bibbiena bol tretím synom [[Ferdinando Galli da Bibbiena|Ferdinanda Galliho]] (1656 - 1743), umelca, ktorý sa preslávil svojimi iluzívne pôsobiacimi maľbami. V roku 1711 vydal traktát ''L'architettura civile preparata su la geometria e ridotta alle prospettive'' (''Občianska architektúra zameraná na geometriu a zníženú
Antonio Luigi v plnej miere zúročil po otcovi zdedené vlohy. Umelecké vzdelanie získal v [[Bologna|Bologni]]; výtvarné nadanie si zdokonaľoval aj u svojho otca (spolu s ním sa podieľal napr. na obnove divadla Teatro della Fortuna v meste [[Fano]]).
Riadok 26:
Začiatkom 30-tych rokov 18. storočia sa zúčastnil prvej významnejšej samostatnej umeleckej akcie - práce na novopostavenom viedenskom [[Trinitári|trinitárskom]] [[Kostol svätého Petra (Viedeň)|Kostole svätého Petra]]. Bibbienovo riešenie presbytéria s hlavným oltárom a iluzívnou maľbou na klenbe zaujalo vtedajšieho uhorského prímasa [[Imrich Esterházy|Imricha Esterházyho]], ostrihomského arcibiskupa sídliaceho v Bratislave. Pre kardinála a významného mecenáša umelcov (o.i. do Bratislavy pozval sochára [[Georg Rafael Donner|Georga Rafaela Donnera]]) začal Bibbiena pracovať v roku 1739 na výmaľbe interiéru kaplnky Trnavskej Panny Márie, ktorú dal Imrich Esterházy pristavať k [[Trnava|trnavskému]] farskému [[Dóm svätého Mikuláša (Trnava)|Kostolu svätého Mikuláša]]. Nasledovali práce v kaplnke bývalého pálfiovského kaštieľa v [[Kráľová pri Senci|Kráľovej pri Senci]] v roku 1740. Ešte v tom istom roku ho arcibiskup Imrich Esterházy poveril ďalším významným dielom - výmaľbou interiéru domácej kaplnky Nepoškvrneného počatia Panny Márie v [[Letný arcibiskupský palác|arcibiskupskom letnom paláci]]. Tunajšie práce Bibbiena realizoval spolu s pomocníkom, ktorým bol [[Joseph Bernhard Krinner]] (okolo 1720 - 1770).
[[Súbor:F eing petr.jpg|left|thumb|''Výjavy zo života svätého Petra'', freska v organovej empore [[Kostol svätého Petra (Viedeň)|Kostola svätého Petra]] vo [[Viedeň|Viedni]]]]Bibbienovým najvýznamnejším dielom na Slovensku sú bezpochyby iluzívne maľované kupolové architektúry na klenbách bratislavského [[Kostol svätých Jána z Mathy a Felixa z Valois|trinitárskeho kostola]], realizované v rokoch 1744 - 1745. O Bibbienovom majstrovstve svedčia kupolové fresky s dokonale perspektívne maľovanými fiktívnymi architektonickými článkami (volútové konzoly, rímsy, stĺpy, [[pilaster|pilastre]] a edikuly so sochami); ich stupňovitá výstavba vytvára ilúziu
Pobyt v Bratislave priniesol zmenu aj v jeho osobnom živote. 1. februára 1745 sa v [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Dóme svätého Martina]] zosobášil a v júni o rok neskôr sa mu tu narodil syn Giovanni.
| |||