David Livingstone: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
rozšírenie Pôsobenie v Afrike |
||
Riadok 31:
Expedícia ako prvá dosiahla jazero [[Malawi]] a preskúmali ho v nedostačujúcom člne. V roku 1862 sa vrátili k pobrežiu a čakali na príchod parného člna špeciálne navrhnutého tak, aby mohol plávať na jazere [[Malawi]]. Spoločne s loďou prišla aj Livingstonova manželka Mary, dcéra Roberta Moffata, avšak 27. apríla 1862 umrela na maláriu. Livingstone vo výprave pokračoval, no pokusy o splav rieky [[Ruvuma]] zlyhali z dôvodu neustáleho zanášania vodných kolies. Livingstonea asistenti postupne opúšťali alebo umierali. <ref name="Wright">{{Cite book |last=Wright |first=Ed |title=Lost Explorers|publisher=Murdock Books|year=2008 |isbn=978-1-74196-139-3}}</ref> Nakoniec sa vracia do Londýna v roku 1864 po tom ako vláda expedíciu pre pretrvávajúce neúspechy odvolala. Livingstone bol v dobovej tlači ostro kritizovaný čo nu značne sťažilo financovanie ďalších prieskumov v Afrike. Avšak John Kirk, Charles Meller, a Richard Thornton, vedci menovaní k práci a Livingstonea, priniesli rozsiahli botanický, geologický a etnografický materiál. <ref name="Wright"></ref>
===Hladanie prameňa rieky Níl===
V januári 1866, sa Livingstone vrátil do [[Afrika|Afriky]], tentoraz do [[Zanzibar|Zanzibaru]], odkiaľ sa vydal hľadať zdroj rieky [[Níl]], o ktorom pedpokladal, že sa nachádza južne od Viktóriinho jazera. Zhromaždil skupinu oslobodených otrokov, s ktorými vyrazil od ústia rieky [[Ruvuma]]. Spoločníci ho postupne opúšťali, vysilený a chorý Livingstone dorazil 8. novembra 1867 k jazeru [[Mweru]], odkiaľ postupoval na juh. Stal sa prvým Európanom, ktorý dorazil k jazeru [[Bangweulu]]. Rieku [[Lualaba]] potom chybne označil za časť Nílu (v skutočnosti sa spája s riekou [[Kongo (rieka)|Kongo]]).
Rok 1869 zastihol Livingstonea v chatrnom stave. Bol zachránený arabskými obchodníkmi, ktorí mu dali lieky a odniesli na svoje stanovište. <ref>[http://www.gutenberg.org/files/17024/17024-h/17024-h.htm Project Gutenberg: ''The Last Journal of David livingstone'', website] accessed 24 May 2012.</ref> V marci 1869 Livingstone trpí zápalom pľúc, prichádza do Ujiji, osady na východnom pobreží jazera [[Tanganika]], kde zisťuje že mu ukradli zásoby. Dostáva choleru a tropické vredy na nohách, je nútený spoľahnúť sa na otrokárov, aby ho dostai do Bambarou, kde ho zastihlo obdobie dažďov. Podľa Livingstoneovho dennika, bol 15. júla 1871 v meste [[Nyangwe]] na brehu rieky [[Lualaba]] svedkom masakru asi 400 Afričanov otrokármi. <ref name="Livingstone 1871">Livingstone, David (2012). ''Livingstone's 1871 Field Diary. A Multispectral Critical Edition.'' UCLA Digital Library: Los Angeles, CA. Available [http://livingstone.library.ucla.edu/1871diary/]</ref> Táto udalosť ním otriasla, rozhodol sa ukončiť cestu za prameňom Nílu a 23. októbra 1871 sa vracia do Ujiji.
===Prínos pre geografiu===
Hoci Livingstone sa ohľadom Nílu mýlil, objavil pre západnú vedu mnoho geografických prvkov, okrem spomenutých Viktóriinych vodopádov sú to jazerá [[Ngam]], [[Malawi]], a [[Bangweulu]]. Doplnil údaje o jazerách [[Tanganika]], a [[Mweru]] a zmapoval priebeh mnohých riek, najmä horné Zambezi.
==Posledné roky života==
Ku koncu života bol Livingstone často chorý, a úplne stratil kontakt z domovom. 10. novembra 1871 za ním prišiel Henry Morton Stanley z úlohou priviesť ho do vlasti. Napriek naliehaniu bol Livingstone rozhodnutý dokončiť misiu v Afrike, jeho úsudok bol už pravdepodobne ovplyvnený dlhou chorobou. David Livingstone zomrel v dedine Ilala juhovýchodne od jazera [[Bangweulu]] v súčasnej Zambii 1. máje 1873.
==Zdroje==
Řádek 38 ⟶ 52:
{{projekt|commons=Category:David Livingstone}}
{{DEFAULTSORT:Livingstone, David}}
| |||