Ozónová diera: Rozdiel medzi revíziami

[[Atmosféra]] je rozdelená do piatich vrstiev: [[troposféra]], [[stratosféra]], [[mezosféra]], [[termosféra]] a [[exosféra]]. Na vrchole stratosféry (asi 50 km) je kokoncentrovaný [[ozón]] vo vrstve, ktorej hovoríme ozónová vrstva. Teplota je tu vyššia koncentrácianež v troposfére (vrstva najbližšia zemskému povrchu), pretože ozón zachytáva veľké množstvo škodlivých ultrafialových [[Slnko|slnečných]] lúčov. V ozónosfére prebieha neustály kolobeh vzniku a zániku ozónu. BLAZa BLAprítomnosti BLAslnečného BLAžiarenia tu dochádza k fotochemickým procesom, ktorých výsledkom je vyššia koncentrácia ozónu.

Pre život na Zemi je najdôležitejší fakt, že sa pri týchto procesoch zachytáva väčšina ultrafialového žiarenia a viditeľné [[svetlo]] sa prepúšťa na zemský povrch. Ozón je zvláštna forma existencie kyslíka, trojatómový kyslík. „Bežný” kyslík, ktorý je nevyhnutný pre dýchanie, poznáme v dvojatómovej podoedwyhuadjkshgdyekhrahpodobe. Ozón je plyn,svgakjsjhdgahsjsjjjjjjsgžiadúci vo vyššej koncentrácii jedovatý. Je to aj veľmi účinný skleníkový plyn. V dolnej časti atmosféry, troposfére, kde sa pohybujeme aj my, je preto nežiadúci, ale v hornej časti - stratosfére, je pre život nevyhnutný pretože nebezpečné UV žiarenie pohlcuje alebo odráža späť do vesmíru.