Antonio Galli da Bibbiena: Rozdiel medzi revíziami

'''Antonio Luigi Galli da Bibbiena''' (* [[1. január]] [[1697]], [[Parma (Emilia-Romagna)|Parma]], [[Taliansko]] -  – † [[28. január]] [[1774]], [[Miláno]]) bol taliansky [[Barok|neskorobarokový]] maliar a architekt, príslušník slávnej [[Toskánsko|toskánskej]] umeleckej rodiny Galliovcov, ktorého časť umeleckého života je spojená s pôsobením na [[Slovensko|Slovensku]]; strávil tu spolu štyri roky (v dvoch obdobiach: 1739 -  – 1740 a 1744 -  – 1745).

Slávu umeleckej rodiny Galliovcov, ktorí vynikli ako maliari, divadelní architekti a dekoratéri, založil jej najstarší známy príslušník Giovanni Maria Galli da Bibbiena (1625 -  – 1665). Podľa miesta jeho narodenia, mesta [[Bibbiena]], ležiaceho neďaleko hraníc Toskánska a regiónu [[Emilia-Romagna]], si rodina zvolila svoj predikát. Trinásti umelci v štyroch generáciách pôsobili v Taliansku, [[Nemecko|Nemecku]], [[Švédsko|Švédsku]], [[Uhorsko|Uhorsku]], ale aj napr. v [[Lisabon]]e či v [[Petrohrad|Sankt Peterburg]]u.

Spomedzi všetkých jej členov pre dejiny umenia na Slovensku mala význam tvorba bratov Galliovcov -  – [[Giuseppe Galli da Bibbiena|Giuseppeho]] (1696 -  – 1757) a o rok mladšieho Antonia, pôsobiacich v službách [[Viedeň|viedenského]] cisárskeho dvora ako dvorní divadelní dekoratéri a inžinieri. Ich umelecké pôsobenie na Slovensku sa spája s menom [[Ostrihomské arcibiskupstvo|ostrihomského arcibiskupa]] a uhorského prímasa [[Imrich Esterházy|Imricha Esterházyho]], pre ktorého spolu navrhovali v [[Bratislava|Bratislave]] rôzne príležitostné architektonické scény a kulisy. Významnejšiu umeleckú stopu na Slovensku zanechal mladší z bratov, Antonio.

Antonio Luigi Galli da Bibbiena bol tretím synom [[Ferdinando Galli da Bibbiena|Ferdinanda Galliho]] (1656 -  – 1743), umelca, ktorý sa preslávil svojimi iluzívne pôsobiacimi maľbami. V roku 1711 vydal traktát ''L'architettura civile preparata su la geometria e ridotta alle prospettive'' (''Občianska architektúra zameraná na geometriu a zníženú perspektívu''), v ktorom sa zaoberal maliarstvom a architektúrou z pohľadu perspektívy. Ako preslávený maliar a scénický dekoratér prišiel do Viedne na pozvanie cisára [[Karol VI. (Svätá rímska ríša)|Karola VI.]] a vďaka úspešnému pôsobeniu v hlavnom meste cisárstva ho nasledovali aj jeho synovia Giuseppe a Antonio.

Po príchode do Viedne sa v novom prostredí pomerne rýchlo udomácnil. V rokoch 1723 až 1747 pracoval pre dvor cisára Karola VI. vo funkcii „cisárskeho prvého divadelného inžiniera“. Z Viedne podnikal kratšie „umelecké výjazdy“ do blízkeho okolia. V období rokov 1726 -  – 1727 napr. pôsobil v [[Uhorsko|Uhorsku]], kde sa podieľal na výzdobe [[Bazilika svätého Michala (Vesprém)|Baziliky svätého Michala]] vo [[Vesprém]]e. V roku 1727 sa vrátil späť do Viedne.

Začiatkom 30-tych rokov 18. storočia sa zúčastnil prvej významnejšej samostatnej umeleckej akcie -  – práce na novopostavenom viedenskom [[Trinitári|trinitárskom]] [[Kostol svätého Petra (Viedeň)|Kostole svätého Petra]]. Bibbienovo riešenie presbytéria s hlavným oltárom a iluzívnou maľbou na klenbe zaujalo vtedajšieho uhorského prímasa [[Imrich Esterházy|Imricha Esterházyho]], ostrihomského arcibiskupa sídliaceho v Bratislave. Pre kardinála a významného mecenáša umelcov (o. i. do Bratislavy pozval sochára [[Georg Rafael Donner|Georga Rafaela Donnera]]) začal Bibbiena pracovať v roku 1739 na výmaľbe interiéru kaplnky Trnavskej Panny Márie, ktorú dal Imrich Esterházy pristavať k [[Trnava|trnavskému]] farskému [[Dóm svätého Mikuláša (Trnava)|Kostolu svätého Mikuláša]]. Nasledovali práce v kaplnke bývalého pálfiovského kaštieľa v [[Kráľová pri Senci|Kráľovej pri Senci]] v roku 1740. Ešte v tom istom roku ho arcibiskup Imrich Esterházy poveril ďalším významným dielom -  – výmaľbou interiéru domácej kaplnky Nepoškvrneného počatia Panny Márie v [[Letný arcibiskupský palác|arcibiskupskom letnom paláci]]. Tunajšie práce Bibbiena realizoval spolu s pomocníkom, ktorým bol [[Joseph Bernhard Krinner]] (okolo 1720 -  – 1770).

[[Súbor:F eing petr.jpg|left|thumb|''Výjavy zo života svätého Petra'', freska v organovej empore [[Kostol svätého Petra (Viedeň)|Kostola svätého Petra]] vo [[Viedeň|Viedni]]]]Bibbienovým najvýznamnejším dielom na Slovensku sú bezpochyby iluzívne maľované kupolové architektúry na klenbách bratislavského [[Kostol svätých Jána z Mathy a Felixa z Valois|trinitárskeho kostola]], realizované v rokoch 1744 -  – 1745. O Bibbienovom majstrovstve svedčia kupolové fresky s dokonale perspektívne maľovanými fiktívnymi architektonickými článkami (volútové konzoly, rímsy, stĺpy, [[pilaster|pilastre]] a edikuly so sochami); ich stupňovitá výstavba vytvára ilúziu navýšeniazvýšenia pomerne nízko klenutých skutočných klenieb.

Podstatnú časť Bibbienovej výtvarnej tvorby predstavujú fiktívne architektonické články. Jeho maľby sú presvedčivé predovšetkým touto zložkou. Tým sa odlišujú od prác iných umelcov zaoberajúcich sa iluzívnymi maľbami, napr. jeho súčasníka [[Paul Troger|Paula Trogera]] (1698 -  – 1762), prípadne mladšieho [[Franz Anton Maulbertsch|Franza Antona Maulbertscha]] (1724 -  – 1796), ktorí výrazne potláčali architektonické prvky svojich kupolových dekorácií. V ich podaní je perspektíva tvorená množstvom postáv a ich premysleným umiestnením do iluzívneho priestoru.