Macedónci (staroveký národ): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
|||
Riadok 5:
Macedónci síce hovorili po grécky, no až do 20 stor. nebol ich pôvod známy. Existovali teórie, že sa mohli helenizovať až po priatí [[stará gréčtina|helenistickej gréčtiny]]. Viaceré archeologické nálezy z 20 stor. však dokazujú, že Macedóncov je treba považovať za grécky kmeň. Archeológovia objavili fragmenty s gréckym jazykom na území [[Macedónia|Macedónie]] zo 14 stor. pred Kr.
Nálezy zo staršieho gréckeho obdobia potvrdili, že macedónsky dialekt bol dialekt gréčtiny. Väčšina moderných historikov sa na základe týchto objavov prikláňa k názoru, že Macedónci boli pravdepodobne pôvodom grécki [[Dóri]], ktorí sídlili spočiatku na severe Grécka a potom sa presídlili na juh. Macedónci, mali byť potomkovia tých Dórov, ktorí nepokračovali v osídlovaní juhu Grécka.
Niektorí Albánski a Slovanskí-Macedónski historici však tieto názory odmietajú a Macedóncov považujú za svojich predkov. Dôkazy, že Macedónci boli Gréci nám zanechala aj grécka mytológia. Praotec Macedóncov, [[Makedón]], bol podľa gréckej mytológie potomok [[Deukalión]]a a Dia.
Deukalión bol otcom zakladateľa gréckeho národa, [[Helén]]a a [[Zeus]] bol najvyšší grécky boh. V najstaršej gréčtine, dokonca slovo ''makednos'', znamenalo vysoký. Macedónci sa takto mohli nazvať, podľa ich postavy. Gréci ich brali za príbuzných, no nedovolili im zúčastňovať sa na Olympiádach, nakoľko Macedónci žili na okraji Grécka a nedostala sa k nim antická grécka kultúra.
Za barbarov považoval Macedóncov hlavne Aténsky politik, slávny macedónsky odporca, [[
==Osídlenie==
| |||