Adam František Kollár: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Životopis: gramatika |
|||
Riadok 15:
== Životopis ==
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, v Banskej Štiavnici, [[1734]] – [[1736]] v Trnave, kde vstúpil do jezuitského rádu. Z [[Spoločnosť Ježišova|rádu]] však vystúpil pre názorové nezhody ešte pred vysvätením. V roku [[1740]] – [[1742]] študoval filozofiu, [[1746]] – [[1748]] teológiu vo Viedni. Sprvu učiteľ, [[1748]] skriptor, [[1749]] druhý, [[1758]] prvý kustód, [[1772]] vedúci, [[1774]] v hodnosti
Bol osobným poradcom [[kráľ]]ovnej a niektorých ministrov (v službách Márie Terézie ako odborný poradca dvora pre uhorské záležitosti v otázkach historicko-právnych, majetkovo-právnych a v oblasti školstva), členom vedeckých komisií a dvorským radcom pre reformu školstva. Ovládal niekoľko cudzích jazykov. Jeho najvýznamnejšou prácou ako knihovníka bolo vyd. 7 zv. zastaraných a neprístupných katalógov od Petra Lambecia. Je autorom prameňov k dejinám [[Viedeň|Viedne]] a k [[Turecko|tureckej]] expanzii v [[Uhorsko|Uhorsku]]. Osvedčil sa ako znalec [[práv|zákonov]], [[dejiny|dejín]], [[filozofia|filozofie]] a [[pedagogika|pedagogiky]], [[Slovania|slovanských]], [[orient]]álnych jazykov a ako [[editor slovníkov]]. Chcel založiť vedeckú spoločnosť „Societas literaria“ podľa príkladu [[Francúzska akadémia|Francúzskej akadémie]], ale pre chýbajúcu podporu jezuitov mu snaha nevyšla. Miesto toho začal vydávať dvojtýždenník ''Privilegierte Anzeigen (Výsadné oznamy)'' s prehľadom posledných vedeckých výsledkov. Roku [[1775]] povýšený do šľachtického stavu. V roku [[1778]] vznikla jeho pričinením viedenská Akadémia orientálnych jazykov.
| |||