Victor Turner: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Akdar (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Akdar (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 29:
Narodil sa v Glasgowe ako syn Normana a Violet Turnerových. Počas druhej svetovej vojny slúžil ako nižší dôstojník pri zneškodňovaní nevybuchnutých bômb. Po vojne sa vďaka knihám [[Margaret Meadová|Margaret Meadovej]] a [[Alfred Radcliffe-Brown|Alfreda R. Radcliffea-Browna]] spolu so svojou manželkou a neskoršou celoživotnou spolupracovníčkou Edith Turnerovou začal zaujímať o antropológiu. Získal bakalársky diplom z antropológie na [[University College London]] a potom pokračoval v postgraduálnom štúdiu na [[University of Manchester]]. V roku 1950 až 1954 robil rozsiahly terénny výskum asi sedemnásťtisícového kmeňa Ndembu v severozápadnej Rhodézii (v dnešnej Zambii). Tomuto kmeňu venoval monografiu ''Schism and Continuity in an African Society'' (Schizma a kontinuita v jednej africkej spoločnosti, 1957), ktorú obhájil v roku 1955 ako svoju doktorandskú prácu. V nej sa pokúsil nájsť poriadok nie v sociálnej štruktúre, ale v mocenskom konflikte, ktorý spoločnosť nerozvracia, ale potvrdzuje. Kľúčový pojem, ktorý mal Turnerovi umožniť konceptualizáciu ndembuskej sociálnej organizácie a hodnôt, bola ''sociálna dráma'', ktorá zahŕňa fázy postupného porušenia noriem, krízy, urovnávania a reintegrácie. Analógia života ako divadelnej hry bola blízka Turnerovej skúsenosti a naturelu. Jeho matka bola herečka, ktorá sa doma neustále pripravovala na svoje roly. Turner preto dokázal citovať veľa pasáží zo [[William Shakespeare|Shakespeara]], [[Aischylos|Aischyla]], [[George Bernard Shaw|Shawa]] a [[Henrik Ibsen|Ibsena]], ktorého hry pripadali Turnerovi ako priame vyjadrenie ndembuskej reality. Koncept sociálnej drámy uplatnil Victor Turner rovnako pri analýze islandských ság (''An Anthropological Approach to the Icelandic Saga; The Icelandic Family Saga as a Genre of Meaning-Assignment'') alebo na priebeh mexickej revolúcie z roku 1810. <ref>Budil I. ''Mýtus, jazyk a kulturní antropologie''. Praha: Triton, 2003. s. 325.</ref> Od polovice 60. rokov sa Turner zaoberal aj problematikou politickej antropológie. Spoločne s [[Marcel Schwartz|Marcelom Schwartzom]] a [[Arthur Tuden|Arturom Tudenom]] usporiadal panel o politickej antropológii v roku 1964 v rámci zasadania Americkej antropologickej asociácie a podieľal sa sa na vydaní zborníku ''Political Anthropology''(1966).<ref>Budil I. ''Mýtus, jazyk a kulturní antropologie''. Praha: Triton, 2003. s. 328.</ref> Zomrel 18. decembra 1983.
 
 
==Hlavné myšlienky==
Victor Turner zdôraznil význam symbolu ako základného prvku v ľudskej kultúre. V týchto myšlienkach sa inšpiroval hlavne [[Edward Sapir|Edwardom Sapirom]] a [[Sigmund Freud|Sigmundom Freudom]]. Symbol špecifikuje ako dynamickú entitu viazanú na sociálnu akciu, ktorá ho generuje, a zároveň je spojený so sociálnym kontextom, ktorý vymedzuje jeho význam. Stáva sa tak zhustením významov s potencionálne silným emočným účinkom. V minulosti dosiahli jednoduché symboly vysokú efektivitu, ktorej možnosti sú neustále odhaľované v rôznych civilizačných a historických horizontoch (napr. kresťanský kríž) Podľa Turnera má byť symbol chápaný predovšetkým ako prejav ľudského zmýšľania. <ref>Budil I. ''Mýtus, jazyk a kulturní antropologie''. Praha: Triton, 2003. s. 325.</ref>