Spišská komora: Rozdiel medzi revíziami

Predchodcom Spišskej komory v stredoveku bola [[Kráľovská komora (Košice)|Kráľovská komora]] v [[Košice|Košiciach]], ktorej činnosť bola prerušená obsadením mesta protikráľom [[Ján Zápoľský|Jánom Zápoľským]] v roku [[1536]]. Pre komplikovanosť politického vývoja a odľahlosť Horného Uhorska bola pre [[stolica (územie)|stolice]] za a pred [[Tisa|Tisou]] opäť ustanovená v roku [[1539]] vysunutá komora [[Uhorská komora|Uhorskej komory]] so sídlom na [[Šarišský hrad|Šarišskom hrade]] - správcom hornouhorských príjmov bol Šarišský kapitán Juraj Werner. V roku 1554 mu bol pridelený odborný pracovník. V roku 1555 Werner presídlil do Prešova a mal titul ''správca hornouhorských kráľovských príjmov'' (lat. proventuum regiorum partium Regni superiorum administrator). Od polovice 50. rokov už bol úrad de facto nezávislý od Uhorskej komory, pretože Uhorská komora už nevykazovala príjmy z Horného Uhorska. V roku 1557 dostal Werner ďalšieho odborného pracovníka, pokladníka a pisára a od toho istého roka sa úrad nazýval ''Administrácia hornouhorských príjmov'' (nem. Administration der oberungarischen Einkommen). Po bojoch s Turkami a Sedmohradskom v rokoch 1565/66 tlačil hornuhorský hlavný kapitán na oficiálne osamostatnenie úradu. Preto 1. apríla [[1567]] Maximilián II. založil pod názvom ''Spišská komora'' (podľa bohatej [[Spišská župa (Uhorsko)|Spišskej župy]]) relatívne samostatnejší úrad a jeho sídlo premiestnil do [[Košice|Košíc]]. Prvým predsedom komory sa stal csanádsky biskup. Spišská komora ostala formálne podriadená Uhorskej komore. V roku 1571 dostal úrad nové podrobné pokyny na svoju činnosť, predsedami odvtedy boli finanční odborníci zo šľachtických kruhov. Od konca 70. rokov už úrad pracoval úplne nezávisle od Uhorskej komory. Na druhej strane však bol pod značným vplyvom hornouhorského hlavného kapitána.

Do jej kompetencie (pôvodne?) spadalo 26 stolíc severne a južne od Tisy, v 16. a 17. stor. čoskoro však veľkú časť obsadili Turci a Sedmohradsko, takže napríklad na konci 16. stor. zahŕňala de facto 13 stolíc [[Hornouhorský hlavný kapitanát|Hornouhorského hlavného kapitanátu]] (stolice [[Spišská župa (Uhorsko)|Spiš]], [[Šarišská župa (Uhorsko)|Šariš]], [[Abovská župa|Abov]], [[Turnianska župa|Turňa]], [[Gemerská župa|Gemer]], [[Zemplínska župa (Uhorsko)|Zemplín]], [[Užská župa (Uhorsko)|Uh]], [[Boršodská župa|Boršod]], [[Sabolčská župa|Sabolč]], [[Satumarská župa|Satumár]], [[Berežská župa (Uhorsko)|Bereg]], [[Ugočská župa (Uhorsko)|Ugoča]], [[Hevešská župa|Heveš]]), pričom z územia dnešného Slovenska do nej patrili aj [[slobodné kráľovské mestá]] [[Košice]], [[Prešov]], [[Levoča]], [[Sabinov]], [[Bardejov]] a [[tridsiatok|tridsiatkové]] stanice v mestách [[Kežmarok]], [[Levoča]], [[Stará Ľubovňa]], [[Prešov]], [[Košice]], [[Bardejov]], [[Stropkov]], [[Humenné]] a [[Vranov nad Topľou]].

V rokoch [[1690]]-[[1747]] spravovala prostredníctvom ''Vrchného inšpektorského úradu'' v [[Smolník (okres Gelnica)|Smolníku]] aj erárne bane, huty a hámre v [[Smolník]]uSmolníku, [[Gelnica|Gelnici]], [[Štós]]e a [[Švedlár]]i. Určitý čas spravovala aj soľné bane a varne soli v [[Solivar (Prešov)|Solivare]]e. V 30.-40. rokoch 18. storočia organizovala monopol na výkup medi od súkromných podnikateľov.