Frida Kahlo: Rozdiel medzi revíziami

Bola treťou zo štyroch dcér z manželstva Matildy Calderón a Guillerma Kahla. V šiestich rokoch ochorela na detskú obrnu a následne jej rapídne schudla pravá noha. Frida tento defekt skrývala už odmalička pod dlhé nohavice a neskôr za tradičné dlhé mexické sukne. Jej otec, profesionálny fotograf, ju naučil používať fotoaparát, pozorovať a prikrášľovať čo bolo potrebné pre jej obrazy. V roku [[1922]] sa zapísala do štátnej školy. Zaujímali ju prírodné vedy, biológia a anatómia a želala si byť lekárkou. V škole bola členkou skupiny prezývanej „Los cachuchascachuchas“ (čítaj kačučas). Bolo ich možno spoznať podľa typickej čiapky. Bola to skupina zaujatá literatúrou a sociálne-národnými myšlienkami. Z jej radov neskôr vystúpili viacerí lídri mexickej ľavice. Frida a jej priateľ Alejandro Gómez Arias utrpeli v roku [[1925]] nehodu, keď cestovali v autobuse, ktorý sa zrazil s električkou. Následne Frida prežila tri mesiace v posteli a zistili jej zlomený stavec, kvôli ktorému sa nevyhla noseniu korzetu počas 9 mesiacov. Keďže musela tráviť celé dni v posteli takmer bez možnosti pohybu, začala maľovať. Na posteľ jej namontovali podstavec, ktorý jej dovoľoval maľovať opretej, keďže jej pohyby boli obmedzené. Prvý obraz bol portrét jej priateľky Cristiny. Neskôr mala blízko seba zrkadlo a mohla sa vidieť. Tak začala kresliť autoportréty. Neskôr povedala: „Kreslím sama seba preto, lebo trávim veľa času sama a pretože som motív, ktorý najlepšie poznám.“