Priadka morušová: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Vývoj: ll Značka: Možný vandalizmus |
d Verzia používateľa 95.103.21.5 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Kelovy |
||
Riadok 6:
Samička po spárení nakladie 500-600 vajíčok, z ktorých sa v máji nasledujúceho roku vyliahnu drobné húseničky, ktoré sú dlhé asi 3 mm. [[Húsenica]] v umelých kontinuálnych chovoch sa liahne z vajíčka asi po desiatich dňoch a je veľmi „žravá“. Keď sa hlava húsenice sfarbí do hneda, znamená to, že sa bude zvliekať. Tieto sa počas svojho života cca štyrikrát zvliekajú. Po poslednom zvlečení, keď dosiahnú dĺžku až 90 mm, sa menia na [[Kukla|kuklu]]. Táto je umiestnená v zámotku ([[kokón]]e), ktorý jej zaručuje ochranu. Na jeho vytvorenie používa húsenica dve snovacie žľazy, ktorými vylučuje hustú šťavu vo forme dvoch vláken, ktoré sa pri vyústení spájajú v jedno vlákno, ktoré na vzduchu rýchlo stuhne. Vlákno v zámotku meria 900-1000 metrov a jeho hrúbka je okolo 0,037 mm. Hodvábna niť je spoločne s [[pavučina|pavučinou]] najpevnejšou tkaninou a v textilnom priemysle je jedinečnou prírodnou surovinou. Hotové zámotky boli u nás v minulosti vykupované na ďalšie spracovanie v pradiarňach hodvábu. Už v druhej polovici tridsiatych rokov chov priadky morušovej postupne na [[Slovensko|Slovensku]] upadal a po druhej svetovej vojne v krátkom čase prakticky úplne zanikol. Mnoho ďalších [[Lepidoptera|nočných motýľov]] vytvára zámotky, ale len niektoré väčšie druhy z čeľadí [[Bombycidae]] a [[Saturniidae]] sú využívané na výrobu látok.
Kokón ([[zámotok]]) je vytvorený jediným neprerušeným hodvábnym vláknom, ktoré je veľmi jemné a lesklé. K výrobe 1 [[kilogram]]u hodvábu je potrebných asi 2–3 tisíc kusov kokónov. Pokiaľ dostaneme po rozpletení z jedného kokónu necelý kilometer vlákna, potom cca 9-10 kokónov by stačilo na dosiahnutie vrcholu [[Mount Everest]]u. Na svete je každoročne produkovaných asi 35 tisíc ton surového hodvábu, na produkciu ktorého spotrebujú húsenice asi 500 tisíc ton listov moruše. Podľa údajov v knihe od to E. L. Palmera (Fieldbook of Natural History, 1949), jeden kilogram hodvábu predstavuje asi 3200 kilometrov vlákna. Ročná celosvetová produkcia hodvábu predstavuje 112 miliard kilometrov, čo je 300-násobná vzdialenosť medzi zemeguľou a slnkom.
== Zdroje informácií o druhu ==
Riadok 13:
* Maekawa, H.; Takada, N.; Mikitani, K.; Ogura, T.; Miyajima, N.; Fujiwara, H.; Kobayashi, M. & Ninaki, O.: 1988, Nucleolus organizers in the wild silkworm ''Bombyx mandarina'' and the domesticated silkworm ''B. mori''. ''Chromosoma'' '''96''': 263–269.
* Scoble, M. J.: 1995, ''The Lepidoptera: Form, function and diversity''. Princeton University Press.
* Yoshitake, N.: 1968, Phylogenetic aspects on the origin of Japanese race of the silkworm, ''Bombyx mori'' L.. ''Journal of Sericological Sciences of Japan'' '''37''': p. 83 – 87.
== Iné projekty ==
| |||