Mikronézia (štát): Rozdiel medzi revíziami

chýba zhrnutie úprav
d (Bot: Odstránenie 129 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q702))
{{Infobox štát
| Celý názov = Mikronézske federatívne štáty
| 2. pád názvu = Mikronézie
| Vlajka =Flag_of_Federated_States_of_Micronesia.svg
| Znak =Coat_of_arms_of_the_Federated_States_of_Micronesia.jpg
| Poloha = LocationMicronesia.png
| Motto =
| Hymna = Patriots of Mironézia
| Dlhý miestny názov = Mikronézske federatívne štáty
| Krátky miestny názov = Mikronézia
| Hlavné mesto = [[Palikir]]
| ŠírkaSt = 6
| ŠírkaMin = 55
| ŠírkaSJ =
| DĺžkaSt = 158
| DĺžkaMin = 9
| DĺžkaVZ =
| Najväčšie mesto = Veno (18 000)
| Úradné jazyky = mikronézština, angličtina
| Štátne zriadenie = federatívna republika
| Funkcie politických predstaviteľov =
| Politickí predstavitelia =
| Vznik = 1986
| Susedia =
| Rozloha = 702
| Poradie rozloha =
| Rozloha vody =
| Percento vody =
| Odhad počtu obyvateľov = 108 000
| Rok odhad počtu obyvateľov = 2005
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 193 na svete
| Sčítanie počtu obyvateľov = 108 000
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2005
| Hustota obyvateľstva = 154 obyv/km2
| Poradie hustota = 68 na svete
| HDP =
| Rok HDP =
| Poradie HDP =
| HDP na hlavu =
| Poradie HDP na hlavu =
| HDI =
| Rok HDI =
| Poradie (HDI) =
| Kategória HDI =
| Mena = USD dolar
| Kód meny = USD$
| Časové pásmo =
| UTC posun =
| Letný čas =
| UTC posun leto =
| Medzinárodný kód = FSM
| Kód motorových vozidiel =
| Internetová doména = .fm
| Smerové telefónne číslo = +0691
| Poznámky =
}}
'''Mikronézia''', dlhý tvar '''Mikronézske federatívne štáty''', je ostrovným štátom v [[Tichý oceán|Tichom oceáne]]. Je to nezávislý štát, ale zároveň [[pridružený štát USA]].
 
Oficiálny plný názov: Federatívne štáty Mikronézie (anglicky Federated States of Micronesia)
Hlavné mesto je [[Palikir]] na ostrove [[Pohnpei]].
 
Úradný jazyk: angličtina
 
Miestne úradné jazyky: ulithijčina, woleaičina, yapčina, kosraečina, chuukučina, pohnpeičina
 
Forma vlády: prezidentská federatívna republika vo voľnom zväzku s USA
 
Hlava štátu a vlády: prezident
 
Rozloha: 720,6 km2
 
Obyvateľstvo (2007): 107 862
 
Hustota zaľudnenia: 150 obyv./km2
 
Geografická poloha: Mikronézia, západný Tichý oceán
 
Časové pásma: UTC+10/11
 
Hlavné mesto: Palikir (7321 obyv. – 2008)
 
Iné mestá (obyv. – 2008): Weno (12837), Kitti (7158), Nett (6321), Madolenihmw (6013), Tol (5495), Kolonia (4728)
 
Mena: americký dolár (USD, $) = 100 centov
 
Štátny sviatok: 10. máj (výročie ústavy 1979), 24. október (Deň OSN 1945), 3. november (výročie nezávislosti 1986)
 
Štátna hymna (1991): „Patriots of Micronesia“ (Vlastenci Mikronézie)
 
Prirodzený prírastok (2003): 31 ‰
 
Medzinárodné kódy krajiny: FSM, FM
 
Hrubý národný produkt (2002): 1500 USD/obyv.
 
Očakávaná dĺžka života pri narodení (2001): ženy – 70,6 rokov, muži – 66,7 rokov
 
'''Mikronézia''', dlhý tvar '''Mikronézske federatívne štáty''', je ostrovným štátom v [[Tichý oceán|Tichom oceáne]]. Je to nezávislý štát, ale zároveň [[pridružený štát USA]].
 
Mikronézia bola pôvodne súčasťou [[Poručnícke územie tichomorských ostrovov|Poručníckeho územia tichomorských ostrovov]], [[Poručnícke územie|poručníckeho územia]] [[Organizácia spojených národov|OSN]] pod správou [[Spojené štáty|USA]]. V roku [[1979]] sa osamostatnilo v rámci poručenského územia a v roku [[1986]] získala nezávislosť na základe Dohody o voľnom pridružení s USA.
 
== Politický a demografický prehľad ==
Federatívna republika s prezidentským systémom voľne pridružená k USA. Hlavou štátu je prezident, volený parlamentom; od 11. mája 2007 funkciu zastáva Emanuel „Manny“ Mori (* 25.12.1948) . Zákonodarným orgánom je jednokomorový Kongres (Congress, 14 poslancov, z toho 10 volených na 2 roky, 4 volený na 4 roky) . Politické strany tam neexistujú.
Mikronézske federatívne štáty sú federatívnou republikou skladajúcou sa zo štyroch spolkových štátov: [[Yap (štát)|Yap]], [[Chuuk (štát)|Chuuk]] (do roku [[1990]] Truk), [[Pohnpei (štát)|Pohnpei]] (do novembra [[1984]] ''Ponape'') a [[Kosrae]].
 
 
== Dejiny ==
Už v 5. tis. p. n. l. boli ostrovy osídlené z Filipín a Indonézie, neskôr Melanézanmi.
 
Mikronézia bola osídlená pred viac než 4 000 rokmi. Pôvodne decentralizovaný rodový systém sa vyvinul v ekonomicky a nábožensky centralizované impérium zo sídlom na ostrove [[Yap]].
 
V okolí [[Nan Madol]], ktorý sa vďaka umiestneniu na umelých ostrovoch prepojených sieťou kanálov sa časť nazýva Benátkami Pacifiku, ktorý bol v dobe centralistickej vlády Sadelurskej dynastie v rokoch [[500]] až [[1500]] používaný ako obradné a správne centrum. Vtedy tu žilo podľa odhadov okolo 25 000 ľudí. Po roku 1500 sa centralistický systém vlády v oblasti Pohnpei rozpadol.
 
Po objavení F. Magalhãesom sa stali zastávkou eur. moreplavcov. Roku 1899 ju odkúpilo Nemecko, ktoré súostrovie pripojilo k Nemeckej Novej Guinei. V roku 1914 boli obsadené Japonskom a roku 1920 vyhlásené mandátnym územím Spoločnosti národov pod správou Japonska. Počas 2. svetovej vojny boli obsadené USA a roku 1947 začlenené do novo vzniknutého Poručenského územia Tichomorských ostrovov (TTPI) pod správou USA. 10.5.1979 boli na časti Karolín, na jednom zo 4 samosprávnych celkov, na ktorom USA rozdelili TTPI, jednostranné vyhlásené nezávislé Federatívne štáty Mikronézie.
Pre [[Európa|Európu]] objavili oblasť dnešnej Mikronézie [[Portugalsko|Portugalci]]. V [[16. storočie|16. storočí]] oblasť ovládalo [[Španielsko]] pod názvom [[Španielská východná India]]. V roku [[1899]] bola odstúpená [[Nemecko|Nemecku]], ktoré toto územie začlenilo do svojej kolónie [[Nemecká Nová Guinea]]. Od roku [[1914]] bolo územie spravované [[Japonsko]]m. Od roku [[1949]] bola pod správou [[Organizácia spojených národov|OSN]] vykonávanou USA ako súčasť [[Poručnícke územie tichomorských ostrovov|Poručníckeho územia tichomorských ostrovov]].
 
počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] tu bola umiestnená väčšia časť Japonskej flotily. V roku [[1944]] počas [[Operácia Hailstone|operácie Hailstone]] boli Japonské sily zničené.
 
3.11.1986 federácia podpísala zmluvu s USA o voľnom pridružení a 22.12.1990 RB OSN schválila zrušenie poručenského štatútu a Mikronézska federácia získala definitívnu nezávislosť. V marci a apríli 1997 sa konali parlamentné voľby , ktorých sa zúčastnili iba nezávislí kandidáti. Ako aj v nasledujúcich voľbách. V roku 2001 sa na ostrove Faichuk, ktorý je súčasťou štátu Chuuk, konalo referendum, v ktorom sa voliči výraznou väčšinou rozhodli pre premenu dištriktu na štát. Doposiaľ nezrealizované.
[[10. mája]] [[1979]] sa štyri oblasti Poručenského územia Tichomorské ostrovy spojili a vytvorili súčasný štátny celok. V roku [[1986]] uzavrela federácia dohodu o voľnom pridružení k USA, ktoré zmenilo doterajší štatút v oblasti Mikronézskej bezpečnosti z poručníctva na nezávislosť.
 
Vlajka Mikronézie je modrá, pretože sú jej ostrovy obklopené morom a jej štyri hviezdy prezentujú členov federácie.
 
== Geografia ==
MikronéziaRozkladá sa rozkladá na väčšine ostrovov (väčšinouvrátane koralových) v súostroví [[Karolíny|Karolín]]. Tvorí ho 607 [[ostrov]]ov roztrúsených v oblasti skoro(Caroline 3 tisíc kilometrovIs.). Ostrovy Majúmajú plochý povrch a nepatrne vyčnievajú nad úroveň morskej hladiny. A tak(najvyššie najvyššívyčnieva [[vrch]] [[Totolom]] meria 791 [[m]] n. Hlavném. mestona jeo. [[Palikir]]Pohnpei). naNajväčšími ostroveostrovnými skupinami sú [[Pohnpei]], Chuuk Is., Kosrae, Yap Is. a i.
Svojim povrchom sú ostrovy Mikronézie veľmi pestré. V Karolínach sú zastúpené všetky tri typy ostrovov. Nájdeme tu vulkanické i korálové a jeden ostrov (Yap) je kontinentálny.
Majú Tropické teplé a vlhké podnebie, ovplyvnené oceánom (Yap, priemerná teplota kolíše po celý rok medzi 27 °C až 28 °C, 3100 mm zrážok za rok).
 
Majú teplé tropické a vlhké [[podnebie (klíma)|podnebie]], ovplyvnené oceánom. Priemerná teplota sa na ostrovoch po celý [[rok]] pohybuje medzi 30 [[°C]] cez deň, 23 °C v noci. Priemerný ročný úhrn [[zrážky|zrážok]] je 3 100 [[mm]].
 
=== Hlavné ostrovy Mikronézie ===
 
== Hospodárstvo ==
Je založené na rybolove a samozásobiteľskom poľnohospodárstve. USA v minulosti podporovali infraštruktúru ostrovov a pokračujú v poskytovaní pomoci i v súčasnosti (40 mil. USD v r. 1998); významný prínos predstavujú licencie na rybolov. Pestujú sa najmä okopaniny (maniok, taro, jamy), zeleniny, tropické ovocie (banány na Yape) a čierne korenie, zberajú sa kokosové orechy. Chovajú sa ošípané, hydina a dobytok.
Veľký rozvoj zaznamenáva [[poľnohospodárstvo]]. Hospodárstvo je závislé na pomoci [[Spojené štáty americké|Spojených štátov]]. Z poľnohospodárskych plodín sa zbiera [[Kokosový orech|kokosové orechy]] (kopra), [[maniok]], [[batát]]y, [[korenie]], tropické [[ovocie]] a [[taro]]. Pre výživu obyvateľstva a vývoz je dôležitý [[rybolov]]. Chov tu nieje príliš rozšírený, chovajú sa [[sliepka|sliepky]] a [[prasa|prasce]]. Jedinou nerastnou surovinou, ktorá sa tu ťaží, sú kvalitné [[fosfát]]y. Veľké príjmy do štátnej pokladnice plynú z rúk [[Spojené štáty americké|USA]]. Američania tu totiž majú svoje vojenské základne a platia za ne nájom. Významný je zatiaľ menší [[cestovný ruch]].
Priem. na Pohnpei, Chuuku a Yape sprac. kokosové orechy (najmä na kopru), ryby (konzervárne a mraziarne) a drevo (píly). Bilancia zahraničného obchodu je pasívna.
 
==Rastlinstvo==
Rastlinstvo Oceánie – vďaka vysokej, stálej teplote a značnej vlhkosti vzduchu – je na všetkých ostrovoch, s výnimkou koralových, veľmi pestré. Oceánia patrí k paleotropickej rastlinnej oblasti a tvorí tri jej podoblasti: indomalajskú, havajskú a novozélandskú. Existujú samozrejme značné rozdiely aj vo vnútri týchto podoblastí. V Mikronézii (ako aj v Polynézii) sa okrem prvkov indomalajských objavujú aj staré prvky Oceánie a prvky americké. Počet endemitov je tu však malý, čo poukazuje na mladý pôvod týchto ostrovov. V Mikronézii a Polynézii pokrýva daždivý les len vlhšie náveterné strany ostrovov, na záveterných stranách rastú iba kroviny, ďalej vo vnútrozemí sa potom objavujú savany, niekedy dokonca stepi. Malé a nízke atoly a koralový ostrov majú veľmi jednoduchú vegetáciu, v ktorej dominuje palma kokosová.
 
==Doprava==
Hlavnými vstupnými bránami do krajiny je letecké spojenie z Havaja, Guama a Manily. Jediný systém autobusovej dopravy funguje na ostrove Yap. Na ostrove Weno (Chuuk) a Yap je k dispozícii taxislužba. Na väčších ostrovoch je možné požičať si automobil. Mimo mesta je kvalita ciest väčšinou neuspokojivá. Situácia sa zhoršuje po prívalových dažďoch. V zemi sa jazdí vpravo, aj keď na cestách sa vyskytujú aj automobily, ktoré majú riadenie prispôsobené na jazdu vľavo. Najbežnejším spôsobom cestovania medzi ostrovmi je rozšírený systém lodnej dopravy.
 
== Obyvateľstvo ==
Mikronézania a Polynézania, obyvatelia ohromného množstva ostrovov Mikronézie a Polynézie, sú pomerne vysoké postavy, svetlého až hnedého sfarbenia s tmavými vlnitými vlasmi. Patria k veľkej skupine tzv. malajopolynejského obyvateľstva, sídliaceho na obrovskej rozlohe od Madagaskaru až po Veľkonočné ostrovy.
Pôvodní obyvatelia Mikronézie sú Mikronézania. Usadili sa tu už pred 4 000 rokmi. Boli to výborný moreplavci a zaoberali sa rybolovom, poľnohospodárstvom a plátenictvom, hrnčiarstvom a pletením košov. Zakladali dokonca i ranné štáty. Stredná dĺžka života mužov v súčasnosti je 67,7 rokov, u žien 71,3 rokov.
Behom európskej kolonizácie došlo v Oceánii k prílivu prisťahovalcov z európskych a ázijských krajín. Pôvodné obyvateľstvo aj napriek tomu prevláda v celej Mikronézii a Melanézii (s výnimkou Fidži).
Populácia je mladá, ale prirodzený prírastok poklesol, mnohí Mikronézania pracujú na Guame a iných okolitých ostrovoch. Obyvateľstvo sa hlási ku katolíckemu a protestantskému náboženstvu. Prevažnú väčšinu obyvateľstva tvoria Mikronézania hovoriaci piatimi jazykmi a Polynézania. Za mestské sídla možno označiť správne centrá 3 členských štátov (bez Kosrae).
 
 
=== Najväčšie mestá ===
* [[Nett]] – 5 000 obyvateľov
* [[Palikir]] – 5 000 obyvateľov ([[hlavné mesto]])
 
==Pôvod mena==
Meno vzniklo z gréckeho mikros („malý, drobný“) a nésos („ostrov“). Mikronézia tak označuje reťazi drobných ostrovov v strednej a severozápadnej časti Tichého oceánu.
 
== Zaujímavosti ==
Na oceánskej ploche na severozápade, ktorá prináležípatrí štátu , sa nachádza najnižší bod zemského povrchu v [[Mariánska priekopa|Mariánskej piekope]]priekope - 10 924 [[m]] pod hladinou mora.
Na ostrove Pohnpei vybudovala neznáma civilizácia mesto Nan Madol – kamenné budovy z čadičových stĺpov na umelých ostrovoch popretkávaných sieťou kanálov.
 
Na [[ostrov]]e [[Pohnpei]] vybudovala neznáma civilizácia [[mesto]] [[Nan Madol]] - kamenné budovy z čadičových stĺpoch na umelých ostrovoch, pretkaných sieťou [[zavlažovací kanál|kanálov]].
 
== Odkazy ==
http://dalky.cz/pruvodce/z-mikronesie.html
=== Referencie ===
<references/>Adam, J. a kol. 2006. Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch: 2. zväzok. Bratislava: Agentúra Cesty, s. r. o., 2006. ISBN 80-969159-4-0
<references/>
<references/>Brinke, J. 1983. Austrálie a Oceánie. Praha: Státní pedagogické nakladatelství, n. p. 1983. 14-499-83
<references/>Liščák, V. 2009. Státy a území svĕta. Praha: Libri. 2009.ISBN 978-80-7277-414-2
 
<references/>Šára, P. a kol. 2005. Lexikón krajín sveta. Harmanec: VKÚ, akciová spoločnosť. 2005. ISBN 80-8042-430-6
 
 
=== Externé odkazy ===
1

úprava