Tonga: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 14 069 bajtov ,  pred 6 rokmi
d
Verzia používateľa Zuzulienka1994 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Addbot
d (Verzia používateľa Zuzulienka1994 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Addbot)
| Poloha = LocationTonga.png
| Motto =
| Hymna =
| Hymna =(1874)Pieseň kráľa Tongských ostrovov
| Dlhý miestny názov = Pule´anga Fakatu´i´o Tonga
| Krátky miestny názov = Tonga
| Hlavné mesto = [[Nuku’alofa]]
| ŠírkaSt =
| DĺžkaMin =
| DĺžkaVZ =
| Najväčšie mesto = [[Nuku’alofa]]
| Úradné jazyky = [[tongčina (Tonga)|tongčina]], [[angličtina]]
| Štátne zriadenie = [[konštitučná monarchia]]
| Kód meny =
| Časové pásmo =
| UTC posun = UTC +13/+14
| Letný čas =
| UTC posun leto =
| Poznámky =
}}
==GEOGRAFICKÁ POLOHA==
Tonga, dlhý tvar Tongské kráľovstvo je štát v Oceánii. Je to kráľovstvo rozkladajúce sa na súostroví Tonga v južnom Pacifiku, cca na 1/3 cesty medzi Novým Zélandom a Havajom (14°-23° južnej šírky; 170°-177° západnej dĺžky). Súostrovie sa tiahne v severojužne orientovanom páse dlhom asi 800 km. Rozloha štátu je 750 km2 ( z toho súš 720,3 km2 ). Zahŕňa 172 ostrovov a ostrovčekov, z toho 36 obývaných. Najväčším ostrovom je ostrov Tongatapu veľký 257 km².
 
==POVRCH==
Ostrovné skupiny Tongatapu, Ha' apai, Vava' u sú špičky horských chrbtov vyčnievajúcich z vody a tiahnucich sa rovnobežne s 10 000 metrov hlbokou Tongskou priekopou. Čiastočne sú vulkanického pôvodu. Západný reťazec ostrovov je hornatý, prevažne sopečný, najvyšší bod je na ostrove KAO (1 030 m n. m.). Najnižší bod 0 m n. m. – hladina Tichého oceánu. Východ sa skladá z atolov. V oblasti je aktívny vulkanizmus – podmorské erupcie boli zaznamenané aj v marci 2009.
 
==PODNEBIE==
Tonga má tropické podnebie s dvoma obdobiami. Mokrým a suchým. Je to územie s výdatnými zrážkami. Väčšinou prší medzi februárom a aprílom. Na severe je to okolo 2600 mm a na juhu okolo 1700 mm. Obdobie tropických cyklónov (hurikánov) prebieha od 1. novembra do 30. apríla. Môžu sa vytvoriť a zasiahnuť územia Tonga aj mimo sezónu. Postihujú najmä severné ostrovy. Teploty sa tu pohybujú od 25°C do 29°C.
 
==RASTLINSTVO A ŽIVOČÍŠSTVO==
Pestrosť flóry a fauny ubúda smerom od západu na východ. Prevládajú tu ázijské druhy.
Rastlinstvo: Nie je veľmi bohaté. Rastú tu druhy odolné voči slanej vode, najmä rôzne traviny, popínavé kríčky, mangrovníky. Hlboko vo vnútrozemí rastie hlavne kokosová palma, chlebovníky, pandana, indické mandľovníky, papradie, ibišky.
Živočíšstvo: Pôvodne tu nežili žiadne cicavce, okrem netopierov. Suchozemské vtáky, slimáky, jašterice a hmyz sa sem dostali vďaka tropickým víchriciam, ktoré sú schopné prenášať drobné živočíšstvo za krátky čas do značných vzdialeností. Bohato je zastúpený hmyz, najmä komáre prenášajúce zimnicu a trypanozómy spôsobujúce elefantiázu. Nežije tu komár roznášajúci maláriu. Po príchode Európanov pribudli najmä úžitkové zvieratá ako kravy, kone, kozy a psy.
 
==HISTÓRIA==
Ostrovy boli osídlené Polynézanmi už v 8. - 7.storočí p. n. l. V 10. storočí n. l. vznikli najstaršie štátne útvary. V roku 1616 oboplávali najsevernejšiu časť súostrovia holandskí moreplavci Willem Cornelis Schouten (asi 1567-1625) a Jakob le Maire. V roku 1643 ďalšie ostrovy objavil a preskúmal Holanďan Abel Janszoon Tasman (asi 1603-1659). Kapitán James Cook, ktorý ostrovy navštívil v rokoch 1773 a 1777, ich pomenoval Priateľské ostrovy (Friendly Islands). V roku 1797 prišli anglickí misionári, ktorí pomáhali upevniť britskú moc. Za kráľa George Tupoua I. (vládol 1845-1893) bolo v roku 1862 vytvorené jednotné Tongské kráľovstvo. V roku 1875 bola prijatá ústava podľa západného vzoru založená na britských zákonoch. 18. mája 1900 sa Tonga stala britským protektorátom s vnútornou samosprávou. Britskú kráľovnú zastupoval fidžijský guvernér. Zmluva z roku 1968 obmedzila britskú kontrolu 5. Júna 1970 sa Tonga opäť stala nezávislým štátom.
Vývoj od 80. rokov 20. storočia
Od konca 80. Rokov silnie hnutie za reformu štátnej správy. V auguste 1994 bola založená Tongská ľudová strana (TPP), prvá politická strana na súostroví. Nová strana usiluje o demokratické reformy. V parlamentných voľbách v marci 1999 zvíťazilo Hnutie ľudských práv a demokracie ( získalo 5 z 9 kresiel). V septembri 1999 bola Tonga prijatá do OSN. V januári roku 2000 sa predsedom vlády stal princ Lavaka Ata ´Ulukalala, syn vládnuceho kráľa. Po smrti kráľa Taufa’ahau Tupou IV. V septembri 2006 sa novým tongským kráľom stal jeho najstarší syn, ktorý prijal meno George Tupou V.
 
==POLITIKA==
Štát Tonga, nachádzajúci sa v polynézskej pacifickej oblasti je dedičnou konštitučnou monarchiou, s parlamentom a predsedom vlády (Feleti Vaka´uta Sevele). Tonga ihneď po vyhlásení nezávislosti 5. 6. 1970 vstúpila do britského Spoločenstva národov. V roku 1976 Tonga nadviazala diplomatické vzťahy so ZSSR. Tonga udržiava blízke vzťahy s regionálnymi pacifickými mocnosťami - Austráliou aj Novým Zélandom. Austrália a Nový Zéland financujú Tonga Business Recovery Facility (s rozpočtom 6,5 mil AUD) na prekonanie následkov nepokojov z vládnej krízy v roku 2006. Tongančania si kráľovskú rodinu veľmi vážia a uctievajú ju. Politická moc v tejto konštitučnej monarchii je v rukách jedného monarchu ( predsedá parlamentu), ním doživotne menovaných ministrov a šľachtických rodín. Iba 9 z 30 členov parlamentu je volených ľudom. Vládnu moc má v rukách ministerský predseda. Ministri sú volený všetkými gramotnými obyvateľmi krajiny, s vekom nad 21 rokov a skupinou správcov ostrovov.
 
==ČLEN MEDZINÁRODNŹCH ORGANIZÁCIÍ==
ACP (spoločenstvo afrických, karibských a tichomorských štátov),AsDB (asian development bank), C (Commonwealth), FAO(organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo), IBRD (Medzinárodná banka pre výživu a rozvoj), ICAO (Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo), ICFTU (Medzinárodná organizácia pre voľný obchod), ICRM (Medzinárodná organizácia červeného kríža a červeného polmesiaca), IMF (Medzinárodný menový fond), INTELSAT (Medzinárodná telekomunikačná a satelitná organizácia), INTERPOL (Medzinárodná organizácia kriminálnej polície), IOC (Medzinárodný olympijský výbor), ITU (Medzinárodná telekomunikačná únia), UNCTAD (organizácia OSN pre obchod a rozvoj), UNESCO (Organizácia OSN pre výchovu, vedu a kultúru), UNIDO (Organizácia OSN pre priemyselný rozvoj), UPU (Svetová poštová únia), WHO (Svetová zdravotnícka organizácia)
==ADMINISTRATÍVNE ÚZEMNÉ ČLENENIE==
Tri ostrovné časti Tongatapu, Ha' apai, Vava' u
 
==EKONOMIKA==
Tongská ekonomika sa vyznačuje veľkým nepeňažným sektorom a silnou závislosťou na finančnej pomoci Nového Zélandu, Austrálie a Veľkej Británie, rovnako tak na prevodoch financií od približne 30 000 tongských obyvateľov žijúcich v zahraničí. Kráľovská rodina a aristokrati dominujú a z väčšej časti vlastnia peňažný sektor v ekonomike, hlavne telekomunikácie a satelitné služby.
 
==KULTÚRA==
Čo sa súčasnosti týka, tak Tongan pomerne dôsledne prevzali monoteistické kresťanské náboženstvo od misionárov väčšiny kresťanských cirkví a siekt, ktoré tu pôsobia už od sedemnásteho storočia. Aj napriek tomu, že kráľovská rodina sa počíta k metodistickej cirkvi, v oblasti stále vytrvalo prežívajú niektoré inštitúcie z pôvodného náboženstva populácií nielen Tongy ale celého južného tichomoria. Zaujímavou kapitolou je vnímanie ľudí s odlišnou sexuálnou orientáciou v tradičnom európskom zmysle. V celej oblasti Tongy a priľahlých ostrovov sa objavujú rôzne stratégie pre inštitucionalizáciu týchto ľudí v spoločnosti. Populácia týchto oblastí bola a z istej časti stále je jednou z najizolovanejších skupín ľudí na planéte.
Tongan:
Tongan sú potomkami polynézskych námorníkov, ktorí túto oblasť pravdepodobne osídlili zhruba okolo 10. storočia pred n. l. O ich príchode do oblasti existuje viac teórií. Prevažuje však názor, že sú potomkami ľudí, ktorí do Polynézie imigrovali z juhovýchodnej Ázie.
 
==JAZYK==
Oficiálnymi jazykmi na sú tongčina a angličtina. Vládne dokumenty sú písané v oboch jazykoch. Kým tongčina sa využíva v normálnej hovorovej reči, angličtina sa používa v písomnom styku a vyučuje sa ako druhý jazyk na školách. Do roku 1897 existovala iba fonetická forma tongčiny. Preto sa prijala písomná forma pozostávajúca z 15 písmen latinskej abecedy, ktorá obsahuje písmená a, e, f, h, i, k, l, m, n, o, p, s, t, u, v.
 
==OBYVATEĽSTVO==
Približne 98% obyvateľstva sú Tongančania polynézskeho pôvodu. Asi 2/3 ľudí žije na najväčšom ostrove Tongatapu. Okrem Tongančanov tu žije ešte malá skupina prisťahovalcov z iných častí Tichého oceánu a niekoľko stoviek Európanov.
 
==NÁBOŽENSTVO==
Nariadenie o nedeľňajšom pokoji a návštevách kostola je výrazom silnej religiozity polynézskeho obyvateľstva, ktoré patrí prevažne k metodistickej Wesleyan Church a Free Church of Tonga. Ďalšími cirkvami v krajine je Rímskokatolícka cirkev, Mormóni a Nezávislá Tonganská cirkev.
 
==ŠKOLSTVO==
V krajine je zavedená bezplatná 8 ročná školská dochádzka pre deti od 6 do 14 rokov. Približne stredoškolákov navštevuje cirkevné školy. Zvyšná 1/3 navštevuje odborné školy s technickým zameraním. Na každej škole sa nosia školské uniformy. Na Tonge sú dve univerzity Ateniská univerzita a Univerzita Južného Pacifiku. Tonga má relatívne vysokú úroveň vzdelania s 98,9% mierou gramotnosti a vyšším vzdelaním vrátane lekárskych a absolventských stupňov
 
==ZDRAVOTNÍCTVO==
Zdravotníctvo je bezplatné pre všetkých obyvateľov krajiny. Platené sú iba súkromné nemocnice. Na každom hlavnom ostrove je niekoľko nemocníc. Najmodernejšia nemocnica, ktorá ako jediná poskytuje kompletné služby je na ostrove Nuku´alofa. Väčšina lekárov študovala v zahraničí. Dôležitú úlohu v primárnej zdravotnej starostlivosti tvoria tradiční ľudoví liečitelia.
 
==DOPRAVA==
V krajine nie sú železnice, na suchozemskú dopravu slúžia cesty. Niektorí Tongančania vlastnia a používajú vlastné autá. Na ostrovoch taktiež funguje verejná autobusová doprava a jazdia trojkolesové taxíky. Na dopravu medzi ostrovmi sa využívajú trajekty a lietadlá. Najväčšie prístavy sú v hlavnom meste Nuku´alofa a v meste Neiafu. Medzinárodné letisko Fua´amotu stojí na ostrove Tongatapu a ponúka lety do Austrálie, na Nový Zéland či Havajské ostrovy.
 
==MÉDIÁ==
Väčšina Tongančanov počúva denné vysielanie v jedinom rádiu v krajine, alebo pozerajú vysielanie jedinej štátnej televízie alebo televízií z Austrálie a Nového Zélandu. Telefónne spojenie v krajine je obmedzené.
 
==HOSPODÁRSTVO==
V poľnohospodárstve je zamestnaných približne 70% obyvateľstva. V krajine sa pestujú sladké hľuzy, tekvica, zelenina, kakao, vanilka, káva, čierne korenie, ďumbier, banány a kokosové orechy. Produkcia však nestačí uživiť populáciu, a preto sa potraviny aj dovážajú, najmä z Nového Zélandu. Zásadný význam pre základnú výživu má rybolov. Podpornými činnosťami sú aj chov domácich zvierat, najmä ošípaných a hydiny. Tonga má menšie zásoby dreva, ktoré slúžia na lokálnu spotrebu, hlavne ako palivo alebo materiál pre výrobu suvenírov.
Ďalším dôležitým odvetvím hospodárstva je turistický ruch a ťažba morskej soli. Do krajiny sa najmä z Japonska , USA, Austrálie a Nového Zélandu dovážajú stroje, dopravné prostriedky, palivá a chemikálie.
 
==ŠPORT A VOĽNÝ ČAS==
Tongančania sú veľmi športovo založený ľudia. Väčšina dedín medzi sebou súťaží v rugby, krikete, volejbale, basketbale a tenise. Dievčatá hrajú pozemný hokej. Vo väčších dedinách ľudia radi chodia do kina a tancujú na tradičnú polynézsku hudbu. Veľmi obľúbené sú pikniky na pláži, kedy sa zíde celá rodina. Najväčšou záľubou mužov je stavanie člnov, kanoe a vyrábanie rôznych umeleckých diel z dreva. Ženy zasa s obľubou pletú košíky, rohože, vyrábajú bábiky a kvetinové náhrdelníky.
Národný tanec Tongančanov sa volá Lakalaka. Tanečníci sa pomocou rúk, nôh a rozličnými pohybmi tela snažia vyrozprávať tradičné príbehy, staré niekoľko storočí.
 
==JEDLO==
Tongančania obyčajne jedia dve jedlá denne, ktoré môžu pozostávať zo sladkých zemiakov(batatov), tarových listov, kassavy, rýb alebo bravčového mäsa. Najobľúbenejším jedlom je Lu pulu, čo sú upečené tarové listy plnené kokosovým krémom a hovädzím mäsom. Každé jedlo sa skladá z dvoch chodov. Predjedlá, čo môže byť kuracie alebo bravčové mäso, príležitostne pečené prasa, a hlavného jedla, ktoré pozostáva z rýb ako napríklad žralok, tuniak alebo rôzne dary mora. Veľmi obľúbené je ovocie a zelenina. Napríklad mango, papája, melón, citróny, pomaranče, mandarínky, banány, avokádo, kokosové orechy, paradajky, mrkva, kapusta, atď. Rodiny spolu jedia tak často, ako je to možné. V minulosti ľudia jedli rukami. Dnes sa s obľubou používa nožík a vidlička. Počas jedenia sa nerozpráva. Pokiaľ prídu hostia, najprv sa najedia oni, a až potom osoby, ktoré jedlo pripravovali. Deti jedia oddelene. Státie počas jedenia a pitia je neprípustné.
 
==SVIATKY==
Oficiálnymi sviatkami na Tonge je Nový rok (1. január), Veľká noc (od Veľkého Piatku do veľkonočného pondelku), Anzakov deň (25. apríl), Narodeniny korunného princa (4. máj), Deň oslobodenia (4. jún), Narodeniny kráľa Taufa´ahau Tupoa IV. (4. júl), Deň ústavy (4. november), Deň kráľa Georga Tupoa I. (4. december) a Vianoce (24. decembra).
Všetky úrady a podniky sú od pondelka do piatku otvorené od 8:00 do 16:30 a v sobotu do 12:00. Počas sviatkov a v nedeľu sa nepracuje.
 
==TURIZMUS==
Tonga nepatrí k najviac vyhľadávaným ostrovným krajinám v Oceánii – ročne ju navštívi len niekoľko desaťtisíc turistov.
 
INFORMÁCIE
Pre vstup do krajiny je potrebný platný cestovný pas ( najmenej 6 mesiacov po skončení pobytu) a príslušné vízum, o ktoré možno požiadať na veľvyslanectve Veľkej Británie v Bratislave.
SR nemá v krajine veľvyslanectvo. Teritoriálne je príslušné veľvyslanectvo SR v Canberre/ Austrália.
Dovoz a vývoz peňazí je neobmedzený. Rovnako možno bez cla doviezť predmety osobnej spotreby, 1 liter alkoholu a 200 ks. cigariet, alebo tomu zodpovedajúce množstvo tabakových výrobkov (platí pre osoby, staršie ako 21 rokov).
Zdravotná starostlivosť nezodpovedá európskym štandardom, ale základné ošetrenie a vyšetrenie je k dispozícii na celom území krajiny. Za lekárske úkony sa očakáva platba v hotovosti. Odporúčame venovať zvýšenú pozornosť osobnej hygiene, hlavne umývaniu rúk. Pozor na konzumáciu surového ovocia a zeleniny, na pitie používajte radšej kupovanú vodu vo fľašiach. Nezabudnite si pribaliť dobre vybavenú cestovnú lekárničku s bežnými liekmi. Odporúčame uzavrieť pred cestou komplexné pripoistenie na cesty do zahraničia.
K dispozícii je vnútroštátna letecká, jednotlivé ostrovy spája lodná doprava a trajekty. Primeraná ponuka požičovní automobilov. Pokiaľ použijete taxík, cenu odvozu si dojednajte s vodičom vopred.
K piatim námorným chráneným prírodným oblastiam patrí útes Hakauma-mo, ktorý je rajom pre potápačov.
 
==ZAUJÍMAVOSTI==
•Ľudia sa obyčajne zdravia podaním ruky alebo pozdravom. Muži si podávajú ruky až po niekoľkých stretnutiach. Počas dňa sa zdravia pozdravom Malo e lelei čo sa dá preložiť ako dobrý deň. Využívajú sa aj frázy ako Malo e lelei ki he pongipongi a Malo e tau mo eni. Večer sa pri stretnutí používa Malo e lelei ki he efiafi ni. Keď chcú privítať hostí použijú pozdrav Talitali fiefia. Keď sa niekto pýta Fefe hake? myslí tým, ako sa druhá osoba má. Slušný človek odpovie, že sa má dobre, Sai pe, malo. Pri odchode sa používajú pozdravy Alu a alebo Nofa a. Keď sa ľudia stretávajú prvý krát, oslovujú sa pán - Tangata´eiki, pani - Fine´eiki a slečna Ta´ahine. Návštevy sa obyčajne konajú počas víkendu. Vždy musia byť vopred ohlásené, aby hosťujúca rodina mala čas upratať dom. Návštevníci sa pred vstupom do domu vyzujú a sadnú si na najlepšie sedadlá v dome. Počas návštevy sa deti v dome nezdržujú. Ako občerstvenie sa ponúka voda, kokosové mlieko, otai (ovocná šťava), alebo minerálka.
Na privítanie sa hosťom vždy dávajú dary. Dary sa nikdy neotvárajú pre človekom od ktorého dar pochádza. Neprípustné je aby bola obdarovaná hosťujúca rodina od návštevníkov. Pri špeciálnych príležitostiach ako sú svadby alebo pohreby sa návštevníkov dávajú kvetinové vence. Pokiaľ je pozvaný človek z vysokej spoločnosti, alebo človek, ktorého si veľmi vážia, dostáva pri odchode ovocie, alebo remeselné výrobky.
•Tonganský panovník je zrejme najťažším monarchom sveta, váži 160 kg .
 
 
 
==ODKAZY==
http://ds-lands.com/tonga/
http://www.zemepis.com/Tonga.php
http://www.mzv.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_DD6F67735A1B6F80C12576350033486B_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&MENU=staty_sveta&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/karta_statov.nsf/(vw_ByID)/ID_A4FCF8C501E14C0EC125707A0044C79E#bookKultVyAKr
https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/tn.html
 
===REFERENCIE===
<references/>Zubriczký, G., (2009) Geografia štátov sveta, Mapa Slovakia Plus s.r.o., Bratislava, s.254, ISBN 978-80-8067-227-0
<references/>KOLEKTÍV, (2005) Encyklopedie Světa, Marco Polo, s.85, ISBN 3-8279-0006-9
<references/>Liščák, V., (2009) Státy a území světa, Libri, Praha, s.895, ISBN 978-80-7277-414-2
 
'''Tonga''', dlhý tvar '''Tongské kráľovstvo''' (v slovenčine do roku 2000: ''Tonžské kráľovstvo''), je štát v [[Austrália a Oceánia|Austrálii a Oceánii]]. Je to kráľovstvo rozkladajúce sa na súostroví Tonga v južnom [[Pacifik]]u, cca na 1/3 cesty medzi [[Nový Zéland|Novým Zélandom]] a [[Havaj]]om. [[Súostrovie]] sa tiahne v severojužne orientovanom páse dlhom asi 800 [[km]]. Zahŕňa 169 ostrovov a ostrovčekov, z toho 36 obývaných. Najväčším ostrovom je ostrov [[Tongatapu]] veľký {{km2|257|w}}.
 
== Dejiny ==
[[Súbor:Tonga.jpg|náhľad|left|Mapa Tongy]]
Tonga, do roku [[1970]] [[Veľká Británia|britský]] protektorát, je konštitučná monarchia s 31 členným zákonodarným zhromaždením. Základom tunajšej ústavy je ústava z roku [[1875]]. Predchodcovia polynézskych obyvateľov Tongy priplávali zo [[Samoa|Samoy]] a osídlili asi pred 1 000 rokmi niekoľko z približne 200 korálových ostrovov, z ktorých sa Tonga skladá. Ostrov Tonga objavili v roku [[1616]] ako prví [[Európania]] [[Holandsko|holandskí]] moreplavci. [[Spojené kráľovstvo|Britský]] námorník [[James Cook]], ktorý tu pristál v roku [[1773]], pomenoval tieto ostrovy v roku [[1777]] ''Ostrovy priateľstva''. V roku [[1831]] sa náčelník ''Tupou'' nechal pokrstiť. Ako kráľ [[George Tupou I.]] zjednotil s britskou pomocou ostrovné kmene a založil kráľovstvo s parlamentom a vyhlásil ústavu ([[1875]]). V roku [[1900]] sa Tonga stala britským protektorátom a v roku [[1905]] musela s Veľkou Britániou podpísať ochrannú zmluvu. V roku [[1970]] získala Tonga ako monarchia [[nezávislosť]], v rámci [[Spoločenstvo národov|Britského spoločenstva]]. Kráľom bol od roku [[1965]] [[Taufa’ahau Tupou IV.]], jeho nástupcom sa stal [[George Tupou V.]]
 
== Zaujímavosti ==
Tonga sa svojho času preslávila názvom [[internetová doména|internetovej domény]], ktorá odpovedá [[angličtina|anglickému]] slovíčku ''to''. Adresy [[webová stránka|webových stránok]] začínajúce ''welcome.to, go.to, switch.to, come.to, fly.to, listen.to, jump.to, surf.to, talk.to, travel.to'' apod. sú dodnes obľúbené. V prostredí českého internetu je stále aktívna doména ''najdi.to''. Najnovšie sa na českom internete objavili stránky ''vyrobsi.to'' a ''uloz.to''.
 
V Tonžskej republike je ako v jednej z mála povolené potápanie s veľrybami, čo by malo prilákať turistov a presvedčiť vládu, že príjmy z turizmu budú väčšie ako príjmy z obnovenia lovu veľrýb, o ktorom sa momentálne rozhoduje.
 
V Tonge na ostrove Vava´u (na vŕšku nad Neiafu) sa nachádzajú dva betónové pylóny, vybudované slovenským astronómom [[Milan Rastislav Štefánik|Milanom Rastislavom Štefánikom]]. Zostrojil ich v [[apríl]]i [[1911]] ako statív pre svoje vedecké prístroje. Významný vedecký úspech dosiahol Štefánik pozorovaním zatmenia Slnka [[29. apríl]]a 1911.
 
Pylóny "objavila" v roku [[1994]] slovenská výprava vedená Františkom Kelem. Je na nich vyryté Štefánikovo meno, dátum zatmenia a v domorodom jazyku nápis "Smrť Slnka" (ako domáci označujú zatmenie). Dva pylóny na Vava´u sú jedinou hmatateľnou pamiatkou na pôsobenie Milana Rastislava Štefánika na Južnej pologuli. Jedná sa teda o slovenské národné dedičstvo, kultúrnu pamiatku. Na jednom z pylónov sú dve pamätné tabule; z roku 1994 a druhá z roku 2011, kedy si výprava zo Slovenska pripomenula sté výročie úspešného Štefánikovho pozorovania. Kameraman výpravy Michal Vasilko Kele nakrútil pri tejto príležitosti dokument.
 
== Iné projekty ==