Svätý Vincent a Grenadíny: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Svätý Vincent a Grenadíny
d Verzia používateľa Michaela Hrabušová (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA
Riadok 35:
'''Svätý Vincent a Grenadíny''' (do roku 2006 bol slovenský krátky tvar ''Svätý Vincent'') je štát v [[Karibské more|Karibskom mori]].
 
== Iné projekty ==
'''Oficiálny názov:''' Svätý Vincent a Grenadíny
{{projekt|commons=Category:Saint Vincent and the Grenadines}}
 
{{Geografický výhonok}}
'''Medzinárodné kódy krajiny:''' VCT, VT
 
{{Karibik}}
'''Časové pásmo:''' GMT - 4h
{{WTO}}
 
[[Kategória:Členovia Commonwealthu]]
'''Štátny sviatok:''' 27.október - Deň nezávislosti
[[Kategória:Členovia OSN]]
 
[[Kategória:Karibské štáty]]
'''Rozloha:''' 389 km2
[[Kategória:Štáty v Severnej Amerike]]
 
[[Kategória:Svätý Vincent a Grenadíny| ]]
'''Počet obyvateľov:''' 103 537 (2012)
 
'''Hustota zaľudnenia:''' 315 obyv./km2
 
'''Hlavné mesto:''' Kingstown
 
'''Počet obyv. hlavného mesta:''' 28 000
 
'''Štátne zriadenie:''' konštitučná monarchia s parlamentnou demokraciou, člen Commonwealthu
 
'''Mena:''' východokaribský dolár (XCD)
 
'''Úradný jazyk:''' angličtina
 
'''Administratívne členenie:''' 6 okrskov (farností)- Charlotte, Grenadines, St. Andrew, St. David, St. George, St. Patrick
 
'''Hrubý národný produkt:''' 2640 USD/obyv.
 
'''Využitie územia:''' obrábaná pôda 46%, lúky a pasienky 5%, lesy 36%, ostatné 13%
 
Je ostrovný štát ležiaci v Malých Antilách, vo východnej časti Karibského mora. Pozostáva z ostrova Svätý Vincent a severných ostrovov Grenadíny, ktoré siahajú smerom na juh až k ostrovu Grenada. Ostrov Sv. Vincent leží asi 32 km (20 míľ) juhozápadne od ostrova Sv. Lucia a 160 km (100 míľ) západne od Barbadosu. Je 30 km (18 míľ) dlhý a maximálnu šírku má 18 km (11 míľ). Medzi väčšie ostrovy patria ostrovy Grenadíny, a to: Bequia, Canouan, Mayreau, Mystique, Prune (Palm), Petit Saint Vincent a ostrov Union. Názov Sv. Vincent sa pôvodne používal pre tento hlavný ostrov a skupinu malých ostrovov s ním spojenú. Avšak po dosiahnutí nezávislosti v roku 1979, bol tento multi-ostrovný štát premenovaný - Svätý Vincent a Grenadíny. Hlavným mestom a takisto aj hlavným prístavom je mesto Kingstown. Krajina je členom Britského spoločenstva národov (Commonwealth).
 
'''RELIÉF, VODSTVO, PôDY, RASTLINSTVO + ŽIVOČÍŠSTVO'''
 
Ostrov Svätý Vincent je sopečného pôvodu, Grenadíny sú len ploché koralové útesy. Na ostrove Svätý Vincent sú husto zalesnené sopečné vrchy tiahnúce zo severu na juh. Je tu množstvo malých riek a potokov s rýchlym a prudkým spádom. Žiadna z nich však nie je splavná.
Dva najvyššie vrchy na ostrove sú súčasťou vulkánu Soufrière (1 234 m n.m. a 1 178 m n.m.) na severe, ktorý vybuchol v rokoch 1812 a 1902. Tieto erupcie vážne ohrozili poľnohospodárstvo krajiny. Erupcia z roku 1902 sa zhodovala z výbuchom sopky Mount Pelé na ostrove Martinique. Soufrière sa stal znovu aktívnym v roku 1979, s čím prišlo opakujúce sa poškodenie poľnohospodárskej pôdy a masívna evakuácia obyvateľstva. Sopečný popol sa rozšíril až k Barbadosu.
Pôda na ostrovoch je veľmi úrodná a umožňuje jednoduché pestovanie rôznych druhov zeleniny a ovocia, rovnako ako aj maranty, ktorá už však nie je hlavnou plodinou, ale stále sa pestuje v severo-východnej časti hlavného ostrova. Obrábaná pôda sa rozkladá pod zónou lesov a v niektorých oblastiach sa nachádzajú aj terasové políčka, ktoré bránia erózii. Vegetácia na ostrove je veľmi pestrá. Vtáctvo je takisto druhovo veľmi bohaté.
 
'''PODNEBIE'''
 
Svätý Vincent leží v oblasti, ktorej klímu výrazne ovplyvňujú severo-východné pasáty, a má tropické prímorské podnebie. Zrážky a teplota vzduchu sú ovplyvnené nadmorskou výškou. Priemerný ročný úhrn zrážok sa pohybuje na úrovni od 1 500 mm na pobreží do 3 800 mm v pohorí. Priemerné množstvo zrážok padne v pobrežných oblastiach, ročne okolo 1 500 – 2 000 mm. Ale najväčšie množstvo zrážok padne na náveternej (východnej) strane ostrova. Teploty sa pohybujú v rozmedzí 18 – 32 °C. Tropické cyklóny (hurikány) občas prechádzajú cez alebo v blízkosti ostrova, najničivejšie zasiahli ostrov v rokoch 1780 a 1898, mierne hoci stále ničivé zase v rokoch 1950 a 1980.Obdobie sucha na ostrovoch začína v januári a trvá až do mája, obdobie dažďov začína v júni a trvá až do konca roka.
 
'''OBYVATEĽSTVO'''
 
Asi 2/3 obyvateľstva tvoria potomkovia Afričanov, ktorí boli zotročení. Ďalšia ¼ populácie je zmiešaného africko – európskeho pôvodu. Sú tu aj malé menšiny obyvateľov z Južnej Ázie (Indovia), Európy a Karibiku, ako aj zmiešané obyvateľstvo africko – karibského pôvodu, známe ako Karibovia.
Úradným jazykom je angličtina. Hlavným náboženstvom je kresťanstvo, zastúpené najmä anglikánmi, metodistami a rímsko-katolíkmi. V malom počte má zastúpenie aj hinduizmus a islam vďaka menšinám tu žijúcim.
Priemerná dĺžka života u mužov je 70 rokov a u žien 75 rokov. Krajina má vysokú mieru emigrácie.
 
'''EKONÓMIA'''
 
Ekonomika tejto krajiny je predovšetkým zameraná na poľnohospodárstvo. Krajina je jedným z najväčších svetových producentov maranty. Maranta je škrobovitá tekutina, ktorá sa získava z maranty trsťovitej. Používa sa ako zahusťovadlo v potravinárstve, ale najnovšie aj ako plnivo do papiera pre počítačové tlačiarne. Bavlna a cukrová trstina boli v minulosti takisto plodiny dôležité pre ekonomiku krajiny, ale od 2. polovice 20. storočia sa banány stali vedúcou plodinou pre export a bavlna sa už viac nepestuje. Ďalšími dôležitými plodinami sú sladké zemiaky, jamy, kokosové orechy. Ryža a pšenica sú do krajiny dovážané. Všetky tieto produkty sú okrem miestnej spotreby vyvážané aj do ostatných krajín Karibiku. V centre ostrova Svätý Vincent sú ešte stále pralesy, aj keď je vidieť výrazný zásah do týchto lesných porastov. Rastie odvetvie rybolovu, ktorý produkuje pre miestnu spotrebu, ale aj pre export do susedných karibských štátov a do USA. Morské raky, mušle, tuniaky a mečúne sú hlavné morské špeciality vyvážané do zahraničia.
 
'''PRIEMYSEL A OBCHOD'''
 
Priemysel má malý hospodársky význam. Zameriava sa najmä na ľahkú výrobu, mletie múky a ryže a výrobu piva. Nachádzajú sa tu továrne na destiláciu rumu, stavbu jácht a balenie banánov.
Medzi hlavné importné produkty patria najmä stroje, dopravné prostriedky, potraviny, chemikálie a palivá, ktoré sú dovážané predovšetkým zo Spojených štátov a z krajín CARICOM-u (Caribbean Community and Common Market, t.j. Karibské spoločenstvo a spoločný trh).Hlavnými produktmi pre export sú banány, balená ryža a múka a koreňové plodiny; a to najmä do krajín CARICOM-u (Barbados, Svätá Lucia, Trinidad a Tobago), do Spojených štátov a Spojeného kráľovstva.
 
'''CESTOVNÝ RUCH'''
 
Cestovný ruch prevzal významnú úlohu v ekonomike štátu, najmä vďaka lepšej dostupnosti na ostrovy Grenadíny. Ostrovy sa vyznačujú svojimi koralovými útesmi a jemnými plážami a slúžia ako ohnisko cestovného ruchu v celej krajine. Táto destinácia je obzvlášť obľúbená u záujemcov o jachting a športový rybolov. Jeden z ostrovov, Mistique, je v súkromnom vlastníctve združenia vlastníkov pôdy, z ktorých mnohí prenajímajú svoj majetok pre turistické účely. Ekoturistika je podporovaná najmä na hlavnom ostrove Svätý Vincent.
 
 
'''DOPRAVA'''
 
Hlavné letisko sa nachádza v Arnos Vale, juhovýchodne od Kingstownu. Na niekoľkých ostrovoch Grenadíny sú tiež rozjazdové dráhy. Kingstown má prístav a tiež prístavisko pre výletné lode. Doprava na ostrove Svätý Vincent je dostačujúca. Cestná sieť sa tiahne pozdĺž väčšiny pobrežia, od Chateaubelair na severo-západe až dole na južné pobrežie a späť do Fancy na severo-východnej strane ostrova. Oblasť na západnej strane z Fancy do Chateaibelair je extrémne skalnatá a drsnosť terénu zabránila dokončeniu cestnej siete okolo celého ostrova. Príjazdové cesty vedúce z pobrežia do vnútrozemia boli vybudované s cieľom uľahčiť dovoz poľnohospodárskych výrobkov.
 
'''ÚSTAVNÝ RÁMEC'''
 
Svätý Vincent a Grenadíny je konštitučná monarchia s parlamentnou formou vlády. Britská kráľovná je hlava štátu a je reprezentovaná generálnym guvernérom (Frederick Nathaniel BALLANTYNE od roku 2002) . Premiér – Ralph GONSALVES (od roku 2001), vodca väčšinovej strany, je hlava vlády. Jednokomorová legislatíva je zastúpená snemovňou. Skladá sa z 15 členov (tzv. reprezentantov) volených na päť rokov všeobecným hlasovacím právom, spolu so 6 členmi (tzv. senátori), ktorí sú menovaní generálnym guvernérom- štyria na odporúčanie predsedu vlády a dvaja na odporúčanie vodcu opozície. Dva ďalšie kreslá v zákonodarnom zbore sú určené pre generálneho prokurátora a hovorcu. Počet členov poslaneckej snemovne sa môže pohybovať medzi 21 a 23, v závislosti na tom, či generálny prokurátor a hovorca sú volení zvnútra alebo zvonku snemovne. Vládnou stranou je Unity Labour Party, opozičnou stranou je New Democratic Party.
 
'''ŠKOLSTVO, ZDRAVOTNÍCTVO'''
 
Základné vzdelanie je zadarmo, ale nie je povinné. Väčšina základných škôl sú spravované vládou, a malý počet sú súkromné školy. Druhý stupeň vzdelávania začína vo veku 11 rokov. Väčšina stredných škôl je riadená vládou, avšak niektoré sú riadené katolíckymi a anglikánskymi náboženskými organizáciami s vládnou pomocou. Ďalšie vzdelávacie inštitúcie zahŕňajú technické a odborné školy, školy pre deti so špeciálnymi potrebami, a Saint Vincent Community College, ktorá poskytuje ošetrovateľskú a odbornú prípravu učiteľov. Univerzita West Indies sa tiež nachádza na ostrove Svätý Vincent.
Iniciatíva vlády je namierená predovšetkým proti chronických ochoreniam, vrátane cukrovky a hypertenzie. U detí je pozornosť je venovaná predovšetkým na očkovanie proti chorobám, ako je detská obrna a osýpky. Krajina má verejné všeobecné nemocnice, niekoľko menších verejných
a súkromných nemocníc, a množstvo ambulantných stredísk.
 
'''MÉDIÁ'''
 
Vláda prevádzkuje bezplatný verejný knižničný systém. Je vydávaných niekoľko týždenníkov. Káblová televízia ponúka programy predovšetkým z British Broadcasting Corporation (BBC) a zo Severnej Ameriky. Miestne rozhlasové a televízne programy sú zaistené vládou vlastnenej spoločnosti v hlavnom meste. Existuje rad súkromných rozhlasových staníc, vrátane jednej spojenej s politickou stranou a ďalšie, ktoré vysielajú náboženské programy.
 
'''HISTÓRIA'''
 
Do 18. st. sa karibskí Indiáni intenzívne bránili európskemu osídľovaniu, ostrov sa stal útočiskom pre afrických otrokov utekajúcich zo
 
Sv. Lucie a Grenady, tu sa miešali s pôvodným indiánskym obyvateľstvom - ich potomkovia sú známi ako „čierni Karibovia“ („black Caribs“)
 
Od 1719 francúzski usadlíci pestovali kávu, tabak, indigo, bavlnu a cukor na plantážach
 
1763 Sv. Vincent sa dostal pod nadvládu Veľkej Británie
 
1776 ustanovené prvé zastupiteľské zhromaždenie
 
1779 ostrov prešiel do rúk Francúzska
 
1783 Versailleskou zmluvou získala Veľká Británia ostrov späť do svojich rúk
 
1796 povstanie čiernych Karibov vedených francúzskym radikálom Victorom Hughuesom proti britskej nadvláde
 
1834 zrušenie otroctva
 
40. roky 19. st. nedostatok pracovných síl viedol k nárastu počtu portugalských prisťahovalcov
 
1877 ustanovená korunná koloniálna vláda
 
1925 vytvorená legislatívna rada
 
1951 zaručené všeobecné volebné právo
 
1958 Sv. Vincent sa stáva členom Západoindickej federácie (West Indies)
 
1962 Sv. Vincent získava pridruženú štátnosť
 
1979 Sv. Vincent ako jeden z posledných členov Britskej správy Windwardských ostrovov získava úplnú nezávislosť
 
2005 posledné všeobecné parlamentné voľby, kde Zjednotená labouristická strana (ULP) porazila po druhý krát Novú demokratickú stranu (NDP).