Wikipédia

Výpravy Citroën: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
TycoonX (diskusia | príspevky)
610 editací
→‎Zdroj: šablóna
d pravopis
Riadok 1:
== Expedičné krížové výpravy Citroën ==
 
V snahe prilákať pozornosť na svoje kolo-pásové terénne vozidlá [[Autochenille]]s, organizoval [[André Citroën]], expedičné výpravy. Automobilom Citroën sa tak ako prvým podarilo prejsť skrz [[Sahara|saharskú]] púšť, skrz celú Afriku a cez Himaláje do Číny. Výpravy boli zdokumentované v dokumentárnom filme Expedice Citroen.
 
Řádek 7 ⟶ 6:
 
==={{minivlajka|Juhoafrická republika}} Čierna výprava (La crosiére noire)===
 
[[Súbor:Croisiere noire.svg|náhľad|Prehľad trasy La Crosiére Noire]]
Povzbudený úspechom saharskej výpravy, [[André Citroën]] usporiadal druhú čiernu výpravu, ktorá viedla naprieč celým kontinentom Afrika zo severu na juh.
Začiatok výpravy bol odložený z dôvodu konfliktu v Maroku. Neskôr sa Citroën dozvedel že išlo o sprisahanie proti výprave a žiadny konflikt v Maroku nieje. Citroën podozrieval konkurenta [[Louis Renault (priemyselník)|Louisa Renault]]a, ktorý tiež organizoval výpravu ale s konvenčnými kolesovými vozidlami.
 
Čierna cesta nebola výprava ako predchodziepredchádzajúce, bol to ambiciózny projekt ktorý zahŕňal vedecký tým 17 ľudí, filmárov a rôznych špecialistov z oborov, antropológie, geológie, meteorológie, zoológie, geografie a kartografie. Velitelmi výpravy boli bádatelia [[Georges-Marie Haardt]] a [[Louis Adouin-Dubreuil]]. Prezident Francúzska podporil výpravu v snahe o diplomatické a politické styky s daľekýmiďalekými krajinami ako DjibutiDžibuti a Madagaskar. K podpore sa pripojili národné muzeummúzeum prírodnej histórie a námestník ministra pre letectvo. Výprava odštartovala z pevnosti cudzineckej légie Colomb-Béchar s upravenými polo-pásovými vozidlami [[autochenille|autochenille P17]]. Automobily museli prekonať saharské piesky, močiare, hustú džungľu a iné prekážky. Automobily prekonali trasu o dĺžke takmer 28 000 kilometrov hlavne cez miesta kadiaľ cesta neviedla. Počas celej cesty, tímoví filmári dokumentovali a filmovali samotnú výpravu, nové objavy, zaujímavosti ale aj ľudí a život domorodých kmeňov.
 
Výsledky expedície boli v roku 1925 ukázané verejnosti. 300 botanických dosiek,6 000 fotografií, 7kg nákresov a zápiskov, 300 kusov vzoriek cicavcov, 800 vtákov, 1500 druhov hmyzu z ktorých väčšina nebola nikdy inventarizovaná. V roku 1926 vznikol 70 minútový nemý film, ktorý sa premietal v kinách. Pre Citroën bola výprava demonštráciou technickej prevahy a náskoku, neskôr sa výprava ukázala ako rentabilná a zisk z predaja vozidiel a záujmu o výpravu sa využil pre daľšiuďalšiu ambicióznu výpravu do Číny.
Výprava trvala od 28. októbra 1924 do 26. júna 1925. Trasa viedla od Colomb-Béchar do Kapského mesta.
 
Řádek 20 ⟶ 18:
[[Súbor:Haardt.JPG|náhľad|Georges-Marie Haardt, velitel výprav Citroën]]
Tretia výprava trvala od 4.apríla 1931 do 12.februára 1932. Trasa viedla z Bejrútu (Izrael) do Pekingu (Čína) a prechádzala cez Turkestan a púšť Gobi. Boli použité automobily Citroën C4 Autochenille 6 Typ 1, Typ P17, P14 a P21 s 6 valcovým motorom.Vozidlá boli vybavené krátkovlnnými vysielačmi a prijímačmi. Zaujímavosťou je, že každé vodidlo malo svoje špeciálne označenie, napríklad symbol rádia, kuchyne či kina.
Veliteľmi výpravy boli znova bádatelia Georges-Marie Haardt a Louis Adouin-Dubreuil. Trasa bola podobná starovekej hodvábnej ceste. Prípravy trvali viac ako rok kvôli potrebným povoleniam a vízam. Čínska vláda spočiatku považovala projekt za vojenskú výpravu a bolo nutné ich presvedčiť o pozitívach výpravy. Čína súhlasila pod podmienkou že sa k výprave pripoja čínskyčínski vedci a názov výpravy sa zmení na velká„veľká čínsko-francúzska výprava 19.storočiastoročia“. Navyše francúzsky vedecký tím nemal možnosť vytvárať archeologické vykopávky, a tvoriť kartografické mapy oblastí alebo vykonávať iné činnosti, ktoré by mali vplyv na suverenitu alebo bezpečnosť krajiny.
[[Súbor:Audub.JPG|náhľad|Louis Audouin-Dubreuil, veliteľ výprav Citroën]]
Výpravu tvorili dve skupiny, skupina Pamir pod vedením Adouina a Haarta, ktorá putovala z Bejrútu na východ a skupina Čína ktorá cestovala od východu na západ. Obe skupiny sa mali stretnúť v Pekingu.
K skupine Pamir patrili Henri Pecqueur, generálny tajomník a pokladník expedície, Alexander Iacovleff maliar z predchodzejpredošlej čiernej cesty, Georges Lefevre spisovateľ a historik, Joseph Hackin archeológ a kurátor Múzea, Owen Williams spisovateľ a fotograf. Do skupiny Čína patrili Charles Brull inžinier a riaditeľ laboratórií Citroën, George Specht filmár, Jean Carl archeológ, prírodovedec André Reymond, Dr Robert Delestre a radista Roger Kervizic. Expedícia získala podporu francúzskej aj britskej vlády. K expedícií sa pripojili aj britský vedci, paleontológ, geológ a filozof. Kvôli napätiu medzi Francúzskom a [[ZSSR]] sa trasa zmenila aby sa vyhla Rusku. Prechádzala cez Afganistan a prechádzala cez pohorie Kašmír o nadmorskej výške 5000m.n.m. V roku 1931 však v Afganistane vznikol konflikt a trasa bola znova pozmenená cez Turkestan, Indiu a Himaláje. Automobily boli upravené s vylepšeným chladením a preto odolávali vonkajšej teplote až 50 stupňov Celzia, to spôsobovalo vyššiu spotrebu paliva.
Do skupiny Čína patrili Charles Brull inžinier a riaditeľ laboratórií Citroën, George Specht filmár, Jean Carl archeológ, prírodovedec André Reymond, Dr Robert Delestre a radista Roger Kervizic. Expedícia získala podporu francúzskej aj britskej vlády. K expedícií sa pripojili aj britský vedci, paleontológ, geológ a filozof. Kvôli napätiu medzi Francúzskom a [[ZSSR]] sa trasa zmenila aby sa vyhla Rusku. Prechádzala cez Afganistan a prechádzala cez pohorie Kašmír o nadmorskej výške 5000m.n.m. V roku 1931 však v Afganistane vznikol konflikt a trasa bola znova pozmenená cez Turkestan, Indiu a Himaláje. Automobily boli upravené s vylepšeným chladením a preto odolávali vonkajšej teplote až 50 stupňov Celzia, to spôsobovalo vyššiu spotrebu paliva.
Skupina Čína bola počas cesty zajatá kráľom Urumgi v oblasti Gilgit. Skupina Pamir pod vedením Haardta sa rozhodla pre záchrannú operáciu, opustila tak dve vozidlá Autochenilles a vydala sa na koňoch s vedeckým a filmárskym tímom do oblasti Gilgit. Citroën ponúkol kráľovi tri vozidlá za uľahčenie priechodu krajinou. Vozidlá však boli zadržané rebelmi a skupina Čína zostala naďalej v zajatí. Veliteľ výpravy Čína Victor Point, tajne vysielal kódovaný signál v morzeovke. Skupina tvrdila že oslavuje 100. výročie republiky a postavila rádiový anténový stožiar zamaskovaný francúzskou vlajkou. Vysielanie bolo maskované hlasitým prehrávaním gramofónu.
 
8.októbra dorazila do oblasti skupina Pamir so 4 kusmi vozidiel autochenille. Odoslali správu aby Citroën poslal ďalšie vozidlá pre kráľa. Vozidlá dorazili po 5. mesiacoch 20.novembra 1931 a skupiny tak mohli pokračovať. 12. februára 1932 sa obe výpravi dostali do Pekingu za slávnostného sprievodu. Napriek náročnej výprave sa ju rozhodli predĺžiť a prejsť až do Hong-Kongu, loďou do Indie a cez Bagdad spať do Bejrutu.
Už v Šanghaji mal veliteľ výpravy Haardt, zdravotné ťažkosti s prieduškami a lekár mu odporučil odpočinok, no Haardt pokračoval. V Hong-Kongu už bol Haardt prinútený ležať v nemocnici. Lekár guvernéra nariadil 3 týždne odpočinku kvôli vážnej chrípke. Haardtov stav sa však nezlepšoval, 15. marca sa mu rozvinula pneumónia pľúc dov ľavéhoľavom dolnéhodolnom lalokalaloku.
16. marca 1932 v 03:40 Georges-Marie Haardt vo veku 47 rokov, zomrel. Výprava tak skončila veľkým úspechom a tragédiou zároveň.
 
=== {{minivlajka|Kanada}} Biela výprava (La crosiére blanche)===
Řádek 37 ⟶ 34:
 
=== Antarktická výprava ===
Citroën dodal tri vozidlá Autochenilles, admirálovi Richardovi Evelyn Byrdovi pre jeho antarktickú výpravu, ktorá sa uskutočnila od 25. septembra 1933 do 2. februára 1935. Automobily odolali teplotám až -70°C.
 
== Diaľkové výpravy Citroën ==
 
Pre propagáciu výdrže a odolnosti automobilov, automobilka pokračovala vo výpravách po vzore [[André Citroën|Andrého Citroëna]].
 
Řádek 50 ⟶ 46:
 
=== Berlingo Raid ===
V roku 1997 automobilka Citroën zorganizovala 8500km dlhú výpravu. 157 posádok vozidiel o počte 197 ludíľudí, prešlo trasu z Paríža cez SamarakandSamarkand do Moskvy na vozidlách [[Citroën Berlingo|Berlingo I]].
 
=== Berlingo Misia Afrika===
 
V roku 2012 prešiel Xavier Chevrin 4 800 km naprieč Afrikou na elektrickom modeli Berlingo Electrique. Trasa začínala v Nairobi (Keňa) až do Johannesburgu v Juhoafrickej Republike.
 
Řádek 61 ⟶ 56:
Výprava má mať dĺžku 25 000 km,trvať 8 mesiacov, skrz 17 zemí a len 250 € za elektrinu.
 
Dobíjanie automobilu sa vykonáva na nabíjacích staniciach alebo s pomocou dobrovolníkovdobrovoľníkov počas cesty. Posádka musel presvedčiť stovky ľudí aby im zapožičali svoju elektrickú zásuvku. Celá výprava je sfilmovaná a priebežne zverejňovaná.
 
 
== Galéria ==
<center><gallery>
Súbor:Citroën P17.jpg|Autochenilles P17
Súbor:Berlingo Rallye Raid.jpg|Berlingo Rallye Raid
Řádek 71 ⟶ 65:
Súbor:Croisière noire sigle 2.gif|Označenie automobilov pri výprave La crosiére Noire
Súbor:Planning motor car expedition across Asia 1930.jpg|Príprava výpravy La crosiére Jaune
</gallery></center>
 
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Croisière noire}}
 
== Externé odkazy ==
*[http://www.csfd.cz/film/288805-expedice-citroen/ Film Expedice Citroen]<br>
*[http://www.electric-odyssey.com Elektrická odysea (Anglicky)]<br>
*[http://green.autoblog.com/2012/06/08/mission-africa-sends-electric-citroen-berlingo-from-kenya-to-sou/ Berlingo Misia Afrika (Anglicky)]<br>
*[http://www.croisieres-citroen.com/Croisieres_Citroen/Bienvenue.html Výpravy Citroen (Francúzsky)]
 
== Zdroj ==
{{preklad|fr|Richard_Byrd|90046831}}
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Výpravy_Citroën“