Préria: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Bot: Odstránenie 1 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q194281) |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 10:
[[ca:Prada (bioma)]]
Préria bola od nepamäti domovom Indiánov. V strednej časti Severnej Ameriky zaberá plochu približne od 30o severnej šírky v USA po 54 - 56o severnej šírky v Kanade. Nepredstavujte si ju len ako veľkú rovinu. Východným smerom po jazero Michigan je najrovnejšia, smerom na západ však stúpa do výšky, je čoraz členitejšia a končí sa na úpätí Skalnatých vrchov v jednotlivých horských údoliach.
Prériu po stáročia tvárnili horotvorné pohyby, vietor a voda, ktorá odnášala zo Skalnatých vrchov drobné úlomky hornín a hlinu a usadzovala ich na úpätí. Celé územie prérie má približne v dĺžke 1 300 km mierny sklon na východ, preto tu väčšina riek, ako napríklad Powder, Niobara, Platte či Canadian, tečie tým smerom.
Préria je taký druh stepi, ktorí tvorí prechod medzi lesmi a pustatinami. Na miestach, kde sa stýka s lesom, vytvára lesostep. Tam sa striedajú menšie lesíky a skupiny stromov s trávnatými lúkami, asi tak ako u nás na okrajoch lesov. Medzi trávnaté časti prérie - stepi a pustatiny - však preniká pás polopúští, kde rastliny nepokrývajú pôdu súvislo.
Slovo préria si vytvorili francúzski osadníci, keď v 18. str. dosiahli jej východnú hranicu. Zdala sa im nekonečne veľká, pripomínala bretónske pažite alebo provensálske lúky, preto ju nazvali lúkou, prairie. Obrovské more trávy rástlo a bujnelo, lebo všade bol dostatok vlahy a žírna pôda. Ale prvých cudzincov to ani tak veľmi nezaujímalo. Francúzi a Angličania tu hľadali predovšetkým kožušiny. Na prériu vkročili najskôr od východu, niekde na miestach dnešných štátov Minnesota, Iowa alebo Missouri v USA, a mysleli si, že celá je pokrytá hustým pokrovcom tráv.
| |||