|
| HDP na hlavu = 9500<sup>1</sup>
| Poradie HDP na hlavu = 120
| Mena = americký dolár
| Kód meny = USD
'''Východný Timor''', dlhý tvar '''Východotimorská demokratická republika''', je [[ostrov]]ný [[štát]] v [[Juhovýchodná Ázia|juhovýchodnej Ázii]].
== Základné informácie ==
Východný Timor je ostrovný štát v juhovýchodnej Ázii, konkrétne v súostroví Malé Sundy – na východe ostrova Timor. Ide o jeden z najmladších štátov sveta – samostatnosť síce vyhlásil v roku 1975, ale všetkými štátmi OSN bol uznaný až v roku 2002, potom, čo samostatnosť potvrdilo referendum z roku 1999[7].
* Oficiálny názov: krajiny je Demokratická republikaRepublika Východný Timor.
* Rozloha: 18 845 km2
Úradný jazyk je tetumština a portugalčina, v krajine sa dá ale dohovoriť aj po indonézsky a často aj anglicky.
* Obyvateľstvo: : 830 000 obyvateľov
Meno ostrova pochádza z malajštiny a znamená „východ“ (v indonéštie timur) podľa polohy v súostroví. Rovnaký význam má aj slovo Leste[1].
* Hlavné mesto: Dílí
Rozloha štátu je 15 007 km². Počet obyvateľov k roku 2012 je 1 172 390. Hlavné mesto Dili má v aglomerácii asi 193 563 obyvateľov[2]. Iné veľké mestá v krajine sú: Oekusi, Manaututo, Maliana, Baukau[1].
==* Politický systém : ==prezidentská republika▼Krajina sa delí na 13 dištriktov/správnych obvodov. Tie sú rozdelené do 65 okresov, 442 obcí a 2225 osád. [8]
* Prezident: José Ramos-Horta
* Úradný jazyk: portugalčina
* Iné používané jazyky: indonézčina a angličtina, tetum, mambae, macassae, bunak, baequeno, kemak, atalucu
* Mena: USD
* Náboženstvá: prevažne kresťanské, hinduizmus a islam
* Nezávislosť: 20. máj 2002
* HDP sektorov: poľnohospodárstvo (73 %), polosuroviny (5 %), služby ( 22 %)
* Export: káva, mramor, santalové drevo, kakao, tabak
* Výnos na hlavu: 478 dolárov
* Celkový výnos: 344 mil. dolárov
* Priemerná dĺžka života: 50 rokov
* Detská úmrtnosť: 86/1000 narodených
* Ukazovateľ vzdelávania: 48 %
* Asfaltované cesty: 3 513 km
Dištrikty:
História Timoru spred [[16. storočie|16. storočia]] je málo známa. Timor obsadili [[Holandsko|Holanďania]] a [[Portugalsko|Portugalci]], ktorí si [[ostrov]] rozdelili na dve časti. Portugalsku pripadla východná časť, čo bolo ratifikované v roku [[1904]] vzájomnou dohodou. V 60-tych rokoch [[20. storočie|20. storočia]] začali na Timor prenikať prvé správy o oslobodeneckom hnutí portugalských kolónií. Keď sa [[25. apríl]]a [[1974]] v Portugalsku začala [[revolúcia]], Timorčania založili niekoľko strán, ktoré intenzívnejšie bojovali za nezávislosť Timoru. Hnutie za [[nezávislosť]] Timoru FRETILIN vyhlásilo [[28. november|28. novembra]] [[1975]] Timor za nezávislý [[štát]], čo akceptovali len niektoré z bývalých kolónií Portugalska.
Oecusse, Liquica, Dili, Manatuto, Baucau, Laut, Bobonaro, Ermera, Aileu, Viqueque, Cova Lima, Ainaro, Manufah [1]
.
Krátko nato bol Timor (7. 12. 1975) násilne obsadený indonézskou armádou a 15. 7. [[1976]] pripojený k [[Indonézia|Indonézii]].
Východný Timor je parlamentná republika, na ktorej čele stojí prezident (José Maria Vasconcelos), no výkonnú moc má vláda, tu nazývaná štátna rada, ktorú vedie jej predseda (Xanana Gusmão). Ten je volený v priamych voľbách na obdobie 5 rokov. Zákonodarnú moc má v rukách jednokomorový Národný parlament. Posledné voľby, parlamentné i prezidentské, sa konali v roku 2012. [1]
Udelenie [[Nobelova cena za mier|Nobelovej ceny za mier]] opozičnému vodcovi José Ramosovi Hortovi a katolíckemu [[biskup]]ovi Carlosovi Belovi obrátilo pozornosť svetovej verejnosti na ostrov, ktorý bol anektovaný Indonéziou. Januárové rozhovory v roku [[1995]] medzi [[Indonézia|Indonéziou]] a Portugalskom o štatúte Východného Timoru sa skončili bezvýsledne.
Oslobodenecký boj proti [[Anexia|anexii]] vtedajšej portugalskej kolónie, ktorú neuznala ani [[OSN]], si vyžiadal do roku [[1997]] asi 250 000 obetí z radov obyvateľstva Východného Timoru. Krajina bola 23 rokov vo vojnovom stave a sužovaná brutálnym útlakom. Na Timore má silnú pozíciu [[katolícka cirkev]] na čele s biskupom Carlosom Belom, vodcom národneho oslobodeneckého hnutia Timor Leste Independente (FRETELIN) José A. X. Gusmaom a Jose Ramosom Hortom. V roku [[1999]] Indonézia konečne vyhlásila [[referendum]], v ktorom sa väčšina obyvateľov vyslovila za nezávislosť.
Ostrov objavili Portugalci okolo roku 1515, obsadili ho však až v roku 1586. V roku 1613 sa na ostrove prvýkrát vylodili holandskí obchodníci. [2] V nasledujúcich storočiach Holanďania pomaly vytláčali Portugalcov , až nakoniec série zmlúv z roku 1859, 1898 a 1914 vymedzili hranice medzi državami oboch veľmocí. Timor bol rozdelený na holandskú západnú a portugalskú východnú časť. Počas 2.svetovej vojny, v roku 1942, bol ostrov osadený Japoncami. Po vojne sa východná časť vrátila Portugalsku. Západná časť (okrem portugalskej enklávy Ocussi Ambeno) sa v roku 1950 stala súčasťou nezávislej Indonézie, východná časť zostala až do roku 1975 portugalským zámorským územím. V roku 1961 sa pokúsili oslobodenecké sily Zjednotenú Timorskú republiku.
20. mája 1974 bola založený ľavicový Revolučný front nezávislého východného Timoru (FRETILIN), ktorá od začiatku bojovala za nezávislosť Východného Timoru . Timorská demokratická únia (UDT) pôvodne požadovala federáciu s Portugalskom, od augusta 1975 sa rozhodla taktiež žiadať o okamžitú nezávislosť. Na druhej strane Timorské demokratické hnutie (APODETI) bolo pre spojenie oboch častí a ich pripojenie k Indonézii.
Už 10. augusta 1975 obsadili ozbrojené skupiny UDT strategické miesta v Dílí a podporované portugalskými usadlíkmi sa chystali prevziať moc nad územím Východného Timoru ešte pred vyhlásením nezávislosti. Proti tomuto sa postavil revolučný front FREILIN a 28. 11. 1975 proklamoval Východotimorskú demokratickú republiku. Opozičné organizácie zasa vyhlásili 29. 11. 1975 pripojenie Východného Timoru k Indonézii. 7. decembra vstúpili na územie Východného Tomoru indonézske jednotky, ktoré najskôr 14.12. obsadili enklávu Ocussi Ambeno. 1. júna bol potom anektovaný aj Východný Timor a 17. 6. premenený na 27. indonézsku provinciu (Loro Sae, neskôr Timor Timur). Táto anexia nebola medzinárodne uznaná.
Po celý čas indonézskej nadvlády bolo násilne potláčané hnutie za nezávislosť Východného Timoru. Podľa Amnesty Internetional prišlo od roku 1976 o život 200 000 odporcov indonézskej okupácie.
Východotimorský domáci odboj predstavovala Národná rada mauberského odboja (CNRM), založená v roku 1986, ako najvyšší orgán reprezentujúci východotimorský ľud a zjednocujúci hlavné odbojové organizácie. Veľké demonštrácie sa konali v Dílí v priebehu rokov 1994 a ´95. V októbri 1994 sa uskotočnili prvé priame rozhovory medzi predstaviteľmi FRETILIN a indonézskou vládou.
Pretože dekolonizačný proces bol indonézskou anexiou násilne prerušený, bol podľa rozhodnutí OSN z roku 1977 Východný Timor naďalej pod správu Portugalska, ktorý ho zastupovalo na rozhovoroch s indonézskou vládou v zahraničí. Za svoj príspevok k mierovému riešeniu dlhoročného konfliktu vo svojej krajine, boli dvaja východotimorskí bojovníci za slobodu, biskup Carlos Felipe Ximénes Belo a José Ramos-Horta, odmení Nobelovou cenou za mier v roku 1996.
V apríli 1998 sa zástupcovia timorských politických strán usilujúcich o nezávislosť dohodli na ustanovení Národnej rady timorského odporu (Conselho Nacional de Resistencia Timorense, CNRT), ktorá nahradila dovtedajšia CNRM a stala sa významnou politickou silou v prechodnom období. V auguste 1998 Indonézia a Portugalsko súhlasili s jednaním o budúcej autonómii Východného Timoru. V januári 1999 dala indonézska vláda prvý návrh na nezávislosť Východného Timoru. V máji 1999 Portugalsko a Indonézia súhlasili s referendom pod záštitou OSN, v ktorom účastníci mali zvoliť medzi autonómiou a nezávislosťou. V referende 30. 8. 1999 prevažná väčšina voličov rozhodla pre nezávislosť Východného Timoru. Nasledovali násilnosti zo strany indonézskej milície – státisíce ľudí muselo ujsť z Východného Timoru. Mierové sily OSN vedené Austráliou obnovili v septembri 1999 poriadok. Na základe výsledkov referenda o nezávislosti zriadilo OSN 25. 10. 1999 pre obdobie do zostavenia východotimorskej vlády Prechodnú správu OSN na Východnom Timore (UNTAET). V rámci prechodu krajiny k nezávislosti došlo 1. 2. 2001 ku zrušeniu Ozbrojených síl národného oslobodenia a 11. 7. 2001 bolo rozpustená aj CNRT.
Dňa 25. decembra OSN vytvorila štáb UNTAET, aby pomohla premene krajiny na demokratický režim. V auguste [[2001]] sa uskutočnili prvé slobodné voľby, ktoré boli významným krokom k nastoleniu demokratického režimu v krajine. [[20. máj]]a [[2002]] bol Východný Timor vyhlásený za demokratický štát.
V máji 2002 Východný Timor konečne získal nezávislosť a jeho prvým prezidentom sa stal dlhoročný bojovník za nezávislosť Východného Timoru – José Alexandre „Xanana“ Gusmão. Po vyhlásení nezávislosti sa pre nový štát začal používať portugalský názov Timor-Leste, pod ktorým bol v septembri 2002 Východný Timor prijatý do OSN.
Vďaka mierovým misiám a misiám OSN sa situácia postupne stabilizovala. Po stiahnutí mierových jednotiek OSN v roku 2005 však na jar 2006 prepukla ďalšia vlna nepokojov. Prítomnosť OSN bola následne opäť posilnená. [1]
== Ekonomika ==
Hlavnými ekonomickými produktmi Východného Timoru sú [[kukurica]], [[guma]], [[káva]], [[santalové drevo]], [[ošípaná|ošípané]], a iné. V mori sa nachádza [[ropa]], ktorej ťažba sa z roka na rok zvyšuje. Pôda je vhodná na pestovanie [[káva|kávy]], [[kokos]]ov, kukurice, [[tabak]]u, ryže, avokáda, bavlny, manioku, sladkých zemiakov, cukrovej trstiny, marakuje, manga, ananásov, papáje, [[banán]]ov, zemiakov, [[pomaranč]]ov, grepov a iných citrusov, fíg, melónov, tekvice a pod. Lesy oplývajú výskytom santalového a ebenového dreva, [[chlebovník]]ových stromov, [[bambus]]ov a eukalyptov, ako aj mnohých iných drevín, ktorých pestrosť je skutočne obdivuhodná. Napriek tomu, že [[krajina]] je malá, má veľmi bohaté prírodné zdroje. Celková ťažba ropy predstavuje zhruba 20. miesto na svete. Krajina vlastní veľké zásoby zemného [[plyn]]u. [[Priemysel]] sa orientuje na spracovanie bavlny, cukru, a soli, a tiež [[hutníctvo]]. Hlavnými vývoznými produktmi sú [[alkohol]], [[ryža]], portugalské vína, výrobky z [[kov]]ov, santalové a iné drevo, [[kakao]] a tabak. Slabá je dopravná infraštruktúra, neexistuje [[železnica]], ani diaľnice, nedostatočne udržiavané sú cesty, na ktorých hlavným dopravným prostriedkom sú vozy a bričky ťahané [[zviera]]tami. Nedávno bola v hlavnom meste Dílí vybudovaná prvá asfaltová komunikácia pre [[automobil]]y. Z komunikačných technológií funguje [[telegraf]] a rádiotelegrafické zariadenie v Dílí a Baucau.
Pred a počas kolonizácie bol Timor najznámejší pre jeho santalové drevo.
Koncom roka 1999 bolo asi 70% infraštruktúry Východného Timoru zničených indonézskymi vojakmi a milíciou bojujúcou proti nezávislosti. 260 000 ľudí utieklo na západ. Od roku 2002 do roku 2005 medzinárodný program vedený Spojenými národmi, ktorý obsahoval 5000 príslušníkov mierových síl a 1300 policajtov, sa výraznou mierou podieľal na rekonštrukcii infraštruktúry. Do polovice roku 2002, sa do krajiny vrátilo zhruba 50 000 utečencov. [8]
Od získania nezávislosti čelil Východný Timor veľkým výzvam pri obnove infraštruktúru, posilňovaní civilnej správy a vytvárania pracovných miest pre mladých ľudí.
Krajina sa predovšetkým opiera o podmorské zásoby ropy a zemného plynu juhovýchodne od ostrova. Ťažbu však stále komplikujú hraničné a koncesionárske spory s Austráliou, pričom sa stále vedú diskusie o finančných podmienkach exportu. Príjmy z ropy a plynu by mali naštartovať aj ostatné ekonomické odvetvia, avšak tento proces je stále veľmi pomalý. V roku 2006 vyústila zlá ekonomická a politická situácia do občianskych konfliktov. V roku 2007 vypukol v niekoľkých dištriktoch hladomor. Katastrofu odvrátila medzinárodná kampaň a zahraničná pomoc. Krajina nateraz stále patrí k najchudobnejším na svete. [6]
Ťažba ropy a zemného plynu zo zdrojov v morských vodách výrazne dopĺňa vládne príjmy. Ťažba však urobila len málo pre vytvorenie pracovných miest pre nezamestnaných, pretože vo Východnom Timore nevznikli žiadne výrobné závody. Plyn je ide plynovodom do Austrálie.
Východný Timor po získaní nezávislosti nezískal žiadne trvalé námorné hranice, ktoré by mu zaručovali zisky z ťažby ropy a zemného plynu v blízkosti ostrova. Cesta k získaniu teritoriálnych vôd bola náročná. Vláda Východného Timoru sa snažila vyjednať hranice s Austráliou na rozhraní medzi krajinami v súlade so zákonmi Organizácie Spojených Národov o morskom práve. Vláda Austrálie však chcela určiť hranicu na konci širokého austrálskeho kontinentálneho šelfu, ako bolo dohodnuté s Indonéziou v roku 1972 a 1991. Za normálnych okolností by bol takýto spor predostretý pred Medzinárodný súdny dvor alebo pred Medzinárodný trestný tribunál pre morské právo, no austrálska vláda stiahla žiadosti z týchto medzinárodných jurisdikcií krátko pred tým ako Timor získal nezávislosť. [9] Na základe diplomatického tlaku a taktiež tlaku verejnosti sa Austrálska vláda nakoniec rozhodla predložiť žiadosť, ktorá deklarovala subloakáciu hraníc s Východným Timorom. 7. júla 2005, bola podpísaná dohoda, ktorá ukončila spor medzi krajinami a stanovila morské hranice, a Východný Timor tak získal asi 50% z príjmov ťažby. [9]
Poľnohospodárstvo produkuje základné plodiny pre obživu (obilniny, ovocie, zelenina) a kávu na export. Tá sa predáva vo svete v špecializovaných obchodoch ako organická, to znamená bez použitia chemikálií [6]. Priemysel v podstate neexistuje, alebo len veľmi malý. Orientuje sa na spracovanie bavlny, cukru, a soli, a tiež hutníctvo. Hlavnými vývoznými produktmi sú alkohol, ryža, vína, výrobky z kovov, santalové a iné drevo, kakao a tabak. Inými ekonomickými produktmi Východného Timoru sú kukurica, káva, santalové drevo, ošípané, a iné. Pôda je vhodná na pestovanie aj kokosov, tabaku, ryže, avokáda, bavlny, manioku, sladkých zemiakov, cukrovej trstiny, marakuje, manga, ananásov, papáje, banánov, zemiakov, pomarančov, grepov a iných citrusov, fíg, melónov, tekvice a pod. [6]
Lesy oplývajú výskytom santalového a ebenového dreva, bambusov a eukalyptov, ako aj mnohých iných drevín, ktorých pestrosť je skutočne obdivuhodná. Napriek tomu, že krajina je malá, má veľmi bohaté prírodné zdroje.
Slabá je dopravná infraštruktúra, neexistuje tu železnica, ani diaľnice, nedostatočne udržiavané sú cesty, na ktorých hlavným dopravným prostriedkom sú vozy a bričky ťahané zvieratami. Z komunikačných technológií funguje telegraf a rádiotelegrafické zariadenie v Dílí a Baucau.
Celkovo dosahuje ekonomika Východného Timoru za posledné roky približne 10 %-ný ročný rast HDP, a tak patrí medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce sa štáty na svete. Väčšinou je to však vďaka rope. HDP na obyvateľa v roku 2012 predstavovalo hodnotu 9500 USD. Národná mena je centavo. Nezamestnanosť dosahuje 18,4% a 41% obyvateľstva žije pod hranicou chudoby. [8]
== Geografické pomery ==
Povrch štátu vo východnej časti ostrova je prevažne hornatý, stred krajiny vyplňuje hornatina presahujúca 2000 m n. m. Najvyššie vystupuje masív Ramelau (Mount Ramelau, 2963 m n. m.) [3]. Rieky ako je Lacio sú krátke, vo vlhkom ročnom období vodnaté. Priemerné ročné teploty vzduchu sa pohybujú v nížine medzi 26 °C a 27 °C. Priemerný ročný úhrn zrážok je 500 až 1500 mm, na náveterných svahoch hôr aj viac, do 2000 mm. Prevažuje tu prirodzene vlhké, tropické podnebie. [4]
Klíma ja tropická a vo všeobecnosti horúca a vlhká. V krajine sa striedajú obdobia a oblasti extrémnych dažďov a sucha. Od mája do novembra na severnom pobreží takmer neprší, vo vnútrozemí a na južnom pobreží sú zrážky príležitostné. Dažde sa rýchlo premenia na záplavy[5].
V Dili je prevažne sucho, dažde padajú od decembra do marca. Teploty na severe krajiny dosahujú na prelome októbra a novembra viac ako 35°C. Juh krajiny je chladnejší teploty dosahujú okolo 30°C, v noci klesajú na 20°C. V horských oblastiach sú denné teploty podobné, rozdiely v noci sú citeľnejšie.
Na najvýchodnejšom území Východného Timoru sa nachádza prvá prírodná pamiatková rezervácia krajiny – Národný park Nino Konis Santana. Ten obsahuje poslednú tropickú suchú zalesnenú oblasť v krajine. Je domovom mnohých unikátnych rastlín a rôznych druhov zvierat. Severné pobrežie je charakteristické množstvom koralov, z ktorých sú však mnohé ohrozené.
Počasie v hlavnom meste Dílí počas roka
{| class="wikitable"
|-
! !! JAN !! FEB !! MAR !! APR !! MÁJ !! JÚN !! JÚL !! AUG !! SEP !! OKT !! NOV !! DEC
|-
| Max denná teplota (°C) || 31 || 31 || 31 || 31 || 31 || 30 || 30 || 30 || 31 || 31 || 32 || 31
|-
| Min nočná teplota (°C) || 24 || 24 || 24 || 24 || 24 || 23 || 22 || 22 || 22 || 23 || 25 || 25
|-
| Text bunky || Text bunky || Text bunky || Text bunky || Text bunky || Text bunky || Text bunky || Text bunky || Text bunky || Text bunky || Text bunky || Text bunky || Text bunky
|-
| Text bunky || Text bunky || Text bunky || Text bunky || Text bunky || Text bunky || Text bunky || Text bunky || Text bunky || Text bunky || Text bunky || Text bunky || Text bunky
|-
| Text bunky || Text bunky || Text bunky || Text bunky || Text bunky || Text bunky || Text bunky || Text bunky || Text bunky || Text bunky || Text bunky || Text bunky || Text bunky
|}
== Tajná zbraň Timorčanov ==
Z [[História|histórie]] vyplýva, že portugalský [[jazyk]] bol používaný častejšie ako iné domorodé jazyky. Keď sa Indonézia zmocnila tejto krajiny, ľudia v ťažkých časoch prišli na to, že práve jazyk je silnou zbraňou, ktorá im slúžila ako tajný dorozumievací prostriedok. Zo strategických dôvodov ho teda používali v maximálnej miere, pričom sa aj takto snažili upozorniť svet na politické dianie v krajine. [[Ľud]] Timoru sa preto aj v období po vyhlásení nezávislosti opätovne rozhodol pre [[Portugalčina|portugalčinu]] ako [[úrad]]ného jazyka, nakoľko je tradične hlboko zaužívaným a patrí tiež k hlavným kultúrnym znakom krajiny. Takto sa Východný Timor prihlásil ako ôsma krajina do rodiny oficiálne portugalsky hovoriacich krajín.
== DemografiaNáboženstvo ==
Počet obyvateľov k roku 2012 je 1 172 390. Väčšina obyvateľstva je malojsko-polynézskeho pôvodu, potom sú to Papuánci a malú časť populácie Východného Timoru tvoria čínske menšiny. Okolo 41% populácie je negramotných. Urbanizácia je na nízkej úrovni, dosahuje len 28%. Priemerná dĺžka života pri narodení bola v roku 2012 u mužov 66 rokov a u žien 71 rokov. [8]
Veková pyramída naznačuje progresívny vývoj obyvateľstva, populácia sa rozrastá. Tempo prirodzeného prírastku za rok 2012 bolo 2,49%, t. z., že populácia vzrástla o takmer 2,5% od roku 2011. [8]
Alarmujúce je číslo detí do veku 5 rokov, ktoré sú podvýživené, v roku 2011 to bolo až 43%. [8]
Náboženstvo
* [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolíci]] - 96,5 %
* [[Protestantizmus|protestanti]] - 2,2 %
| 